{"html": "<div class=\"lf-doc\"><p class=\"lf-p\">osobitného predpisu49) na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu50) (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 34</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.</p>\n<p class=\"lf-p\">Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.</p>\n<p class=\"lf-p\">Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie“), ak tento zákon neustanovuje inak.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,51) má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúcho po dni zániku nemocenského poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 35</span><span class=\"lf-art-t\">Nárok na nemocenské nevzniká, ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">poistenec nárok na materské alebo rodičovský príspevok. To neplatí, ak zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba poberajú rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.52)</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 36</span><span class=\"lf-art-t\">Poskytovanie nemocenského</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Nemocenské sa poskytuje za dni.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 37</span><span class=\"lf-art-t\">Výška nemocenského</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 38</span><span class=\"lf-art-t\">Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.</p>\n<p class=\"lf-p\">TRETÍ DIEL OŠETROVNÉ</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 39</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na ošetrovné</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poistenec má nárok na ošetrovné, ak a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo b) sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak 1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,50) 2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu50) alebo 3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu50) alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je a) vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky), b) dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 40</span><span class=\"lf-art-t\">Poskytovanie ošetrovného</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Ošetrovné sa poskytuje za dni.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 41</span><span class=\"lf-art-t\">Výška ošetrovného</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55.</p>\n<p class=\"lf-p\">Vznik a zánik nároku na ošetrovné</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 42</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 43</span><span class=\"lf-art-t\">Poistenec nemá nárok na ošetrovné v období, v ktorom má nárok na</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">a)</span>náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,51) b) nemocenské, c) materské, d) rodičovský príspevok; to neplatí, ak zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba poberajú rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.52) ŠTVRTÝ DIEL VYROVNÁVACIA DÁVKA</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 44</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu53) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu54) ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu53) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce, a) zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času, b) oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase, c) preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, d) oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.</div>\n<p class=\"lf-p\">Poskytovanie vyrovnávacej dávky</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 45</span><span class=\"lf-art-t\">Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 46</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 7.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 47</span><span class=\"lf-art-t\">Výška vyrovnávacej dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 7.</div>\n<p class=\"lf-p\">PIATY DIEL MATERSKÉ Podmienky nároku na materské</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 48</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 49</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.</p>\n<p class=\"lf-p\">Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí obdobia, počas ktorého má matka nárok na materské podľa § 48 ods. 9, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 50</span><span class=\"lf-art-t\">Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak a) jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo b) ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 51</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 52</span><span class=\"lf-art-t\">Poskytovanie materského</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Materské sa poskytuje za dni.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 53</span><span class=\"lf-art-t\">Výška materského</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55.</p>\n<p class=\"lf-p\">ŠIESTY DIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 54</span><span class=\"lf-art-t\">Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie a) v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka, b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,53) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 55</span><span class=\"lf-art-t\">Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 56</span><span class=\"lf-art-t\">Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 7.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 57</span><span class=\"lf-art-t\">Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods. 1 a 2 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo b) poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</div>\n<p class=\"lf-p\">SIEDMY DIEL NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 58</span><span class=\"lf-art-t\">Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 59</span><span class=\"lf-art-t\">Nároky z nemocenského poistenia pri vojenskej službe v ozbrojených silách a pri civilnej</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">službe</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Ak poistenec vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu35) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo vykonáva civilnú službu,36) nemá za obdobie výkonu tejto služby nárok na nemocenské dávky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi v období výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby35) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby36) a trvá aj po skončení tejto služby, poistenec má nárok na nemocenskú dávku odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu tejto služby a určí sa z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla zamestnancovi a) do troch dní po skončení výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby35) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,36) skôr než opäť začal vykonávať činnosť zamestnanca, má nárok na nemocenské, nárok na ošetrovné a nárok na materské a určia sa z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, alebo b) po troch dňoch od skončenia základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby35) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby36) a zamestnanec nezačal vykonávať činnosť zamestnanca, nevzniká nárok na nemocenskú dávku.</div>\n<p class=\"lf-p\">TRETIA HLAVA DÔCHODKOVÉ DÁVKY PRVÝ DIEL VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 60</span><span class=\"lf-art-t\">Obdobie dôchodkového poistenia</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak tieto obdobia boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.2)</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>To isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e).</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 61</span><span class=\"lf-art-t\">Osobný vymeriavací základ</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 62</span><span class=\"lf-art-t\">Osobný mzdový bod</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 63</span><span class=\"lf-art-t\">Priemerný osobný mzdový bod</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</div>\n<p class=\"lf-p\">Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške.</div>\n<p class=\"lf-p\">Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku a) 2004 40 %, b) 2005 60 %, c) 2006 80 %.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku a) 2004 60 %, b) 2005 40 %, c) 2006 20 %.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Od 1. januára 2007 sa priemerný osobný mzdový bod neupravuje podľa odsekov 3 a 4.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1994, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(10)</span>Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 7 a 8 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</div>\n<p class=\"lf-p\">Odsek 6 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(11)</span>Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</div>\n<p class=\"lf-p\">Odsek 6 platí rovnako.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(12)</span>Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 64</span><span class=\"lf-art-t\">Dôchodková hodnota</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Dôchodková hodnota je 183,58 Sk.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Priemerná mzda uvedená v odseku 2 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty po roku 2004 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási ho uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka.</div>\n<p class=\"lf-p\">DRUHÝ DIEL STAROBNÝ DÔCHODOK</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 65</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na starobný dôchodok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov, h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov, j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov, k) v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov, h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov, j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov, h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(10)</span>Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 66</span><span class=\"lf-art-t\">Určenie sumy starobného dôchodku</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 140 ods. 1 písm. c) a v odsekoch 2 až 4.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 za kalendárny rok len raz.</div>\n<p class=\"lf-p\">TRETÍ DIEL PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 67</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a b) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 68</span><span class=\"lf-art-t\">Určenie sumy predčasného starobného dôchodku</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak poistenec bol dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný dôchodok alebo jeho časť, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania predčasného starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti a ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1 skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Sociálna poisťovňa určí sumu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 za kalendárny rok len raz.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 69</span><span class=\"lf-art-t\">Vylúčenie nároku na starobný dôchodok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poistenec, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok.</div>\n<p class=\"lf-p\">ŠTVRTÝ DIEL INVALIDNÝ DÔCHODOK</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 70</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na invalidný dôchodok</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 71</span><span class=\"lf-art-t\">Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">zárobkovú činnosť</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(10)</span>Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 72</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 22 rokov je najmenej jeden rok, b) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky, c) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky, d) nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky, e) nad 28 rokov je najmenej päť rokov.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 73</span><span class=\"lf-art-t\">Určenie sumy invalidného dôchodku</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a nevykonáva zárobkovú činnosť, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.</div>\n<p class=\"lf-p\">PIATY DIEL VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 74</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa, b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo c) dovŕšila dôchodkový vek.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Nárok na vdovský dôchodok zaniká a) uzatvorením manželstva, b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 75</span><span class=\"lf-art-t\">Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Vdovský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 60 % invalidného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 60 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti zomretého manžela je vyššia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 3 rovnako.</div>\n<p class=\"lf-p\">ŠIESTY DIEL SIROTSKÝ DÔCHODOK</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 76</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na sirotský dôchodok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 77</span><span class=\"lf-art-t\">Suma sirotského dôchodku</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma sirotského dôchodku je 30 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 30 % invalidného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 30 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 30 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti zomretého rodiča alebo osvojiteľa dieťaťa je vyššia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.</div>\n<p class=\"lf-p\">SIEDMY DIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 78</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky a) bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni alebo v ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer, b) doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 79</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal niektorú z týchto dôchodkových dávok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, určí sa osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy platnej v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na predchádzajúcu dôchodkovú dávku a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 80</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,51) nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu57) priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Poistencovi, ktorému by mal trvať nárok na výplatu invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa považuje odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku za starobný dôchodok. To platí aj vtedy, ak poistenec ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo suma jeho starobného dôchodku nie je vyššia ako suma invalidného dôchodku vyplácaného ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 81</span><span class=\"lf-art-t\">Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa § 80 ods. 2, vypláca sa iba jedna dôchodková dávka, a to tá, ktorá je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok sa vypláca tá dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.</div>\n<p class=\"lf-p\">Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a podmienky nároku na sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Ak priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 82</span><span class=\"lf-art-t\">Zvyšovanie dôchodkových dávok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.</div>\n<p class=\"lf-p\">Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Invalidný dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu57) priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácal. Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom alebo z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, určí sa zvýšenie z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky.</div>\n<p class=\"lf-p\">Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových dávok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí.</div>\n<p class=\"lf-p\">ŠTVRTÁ HLAVA ÚRAZOVÉ DÁVKY PRVÝ DIEL VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 83</span><span class=\"lf-art-t\">Poškodený</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 84</span><span class=\"lf-art-t\">Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a), b) a d) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 13 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2 a 5 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku na úrazovú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Na určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu platí § 57 ods. 2 primerane.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak zamestnancovi vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 po skončení výkonu činnosti zamestnanca, počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odsekov 1 alebo 2. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň skončenia výkonu tejto činnosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zamestnanec skončil výkon činnosti zamestnanca a počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 3 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom skončil výkon tejto činnosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku. Denný vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 je odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.</div>\n<p class=\"lf-p\">DRUHÝ DIEL ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 85</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na úrazový príplatok</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa zamestnancovi vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenské z nemocenského poistenia.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 86</span><span class=\"lf-art-t\">Poskytovanie úrazového príplatku</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 87</span><span class=\"lf-art-t\">Suma úrazového príplatku</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Suma úrazového príplatku je a) 62 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.</p>\n<p class=\"lf-p\">TRETÍ DIEL ÚRAZOVÁ RENTA</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 88</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na úrazovú rentu</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“).</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 89</span><span class=\"lf-art-t\">Určenie sumy úrazovej renty</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku.</div>\n<p class=\"lf-p\">Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty a zánik nároku na úrazovú rentu platí § 81 ods. 1 druhá veta a tretia veta primerane.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.</div>\n<p class=\"lf-p\">ŠTVRTÝ DIEL JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 90</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 40 %, ale má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak zanikol nárok na úrazovú rentu a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10 %.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 91</span><span class=\"lf-art-t\">Určenie sumy jednorazového vyrovnania</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.</p>\n<p class=\"lf-p\">PIATY DIEL POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 92</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 93</span><span class=\"lf-art-t\">Suma pozostalostnej úrazovej renty</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného, po ktorom vzniká nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak poškodený v deň úmrtia nepoberal úrazovú rentu, skutočnosťou na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazovej renty je deň jeho smrti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 primerane.</div>\n<p class=\"lf-p\">ŠIESTY DIEL JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 94</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2.</div>\n<p class=\"lf-p\">SIEDMY DIEL PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 95</span><span class=\"lf-art-t\">Pracovná rehabilitácia</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu58) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.59)</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 96</span><span class=\"lf-art-t\">Rehabilitačné</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní, a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie, b) za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo c) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.</div>\n<p class=\"lf-p\">ÔSMY DIEL REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 97</span><span class=\"lf-art-t\">Rekvalifikácia</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.60) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 98</span><span class=\"lf-art-t\">Rekvalifikačné</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.</div>\n<p class=\"lf-p\">DEVIATY DIEL NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 99</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Suma náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže v úhrne byť vyššia ako suma podľa osobitného predpisu. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.</div>\n<p class=\"lf-p\">DESIATY DIEL NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 100</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.</div>\n<p class=\"lf-p\">JEDENÁSTY DIEL NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 101</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, c) cintorínske poplatky, d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, e) náklady na úpravu hrobu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.</div>\n<p class=\"lf-p\">PIATA HLAVA DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 102</span><span class=\"lf-art-t\">Podmienky nároku na dávku garančného poistenia</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, c) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, d) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, e) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, f) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, g) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, h) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, i) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,51) j) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnú zmluvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 103</span><span class=\"lf-art-t\">Výška dávky garančného poistenia</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až f) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Dávka garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Dávka garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.</div>\n<p class=\"lf-p\">ŠIESTA HLAVA DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 104</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Poistencovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti znovu podľa odseku 1 najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 105</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (ďalej len „podporné obdobie v nezamestnanosti“). Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie nezamestnaných občanov alebo dňom priznania starobného dôchodku. Nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti z viacerých poistení v nezamestnanosti, dávka v nezamestnanosti sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky dávky v nezamestnanosti z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dávka v nezamestnanosti sa vypláca len jedna.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 106</span><span class=\"lf-art-t\">Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období, v ktorom má nárok</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">na a) nemocenské, b) ošetrovné, c) materské, d) rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.61)</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 107</span><span class=\"lf-art-t\">Poskytovanie dávky v nezamestnanosti</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 108</span><span class=\"lf-art-t\">Výška dávky v nezamestnanosti</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.</div>\n<p class=\"lf-p\">SIEDMA HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 109</span><span class=\"lf-art-t\">Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 110</span><span class=\"lf-art-t\">Zánik nároku na nemocenské a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.62)</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 111</span><span class=\"lf-art-t\">Obmedzenie sumy dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu63) a osobitný predpis64) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu65) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 112</span><span class=\"lf-art-t\">Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.</div>\n<p class=\"lf-p\">Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 113</span><span class=\"lf-art-t\">Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 114</span><span class=\"lf-art-t\">Premlčanie nároku na výplatu dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 115</span><span class=\"lf-art-t\">Zúčtovanie dávok s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Ak sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti spätne aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené dávky s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, a a) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti prevyšuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, poukáže 1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 2. poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti rozdiel medzi sumou tohto priznaného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti a poskytnutou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, b) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, poukáže 1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 2. poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti dôchodok, úrazovú rentu, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti prvýkrát až v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je vyšší ako vyplatená dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 116</span><span class=\"lf-art-t\">Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo; preddavok na dôchodkovú dávku sa zúčtuje za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodkovej dávky z cudziny.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234, zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške 3 000 Sk za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234, najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu.66)</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Sumy dávok sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 117</span><span class=\"lf-art-t\">Poukazovanie dávok a poberateľ dávky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.67) Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, dávka sa poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo osobitný príjemca.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Osobitný príjemca je a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo b) fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">a)</span>používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Fyzickej osobe vo výkone väzby14) a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody15) sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 118</span><span class=\"lf-art-t\">Prechod nároku na dávku</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 119</span><span class=\"lf-art-t\">Postúpenie nároku na dávku</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Nárok na dávku nemožno postúpiť.</p>\n<p class=\"lf-p\">DRUHÁ ČASŤ PRVÁ HLAVA PRVÝ DIEL VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 120</span><span class=\"lf-art-t\">Výkon sociálneho poistenia</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Nemocenské poistenie môže vykonávať aj iná právnická osoba, ak tak ustanovuje osobitný predpis.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie.</div>\n<p class=\"lf-p\">DRUHÝ DIEL ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 121</span><span class=\"lf-art-t\">Orgány Sociálnej poisťovne</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Orgány Sociálnej poisťovne sú a) Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne (ďalej len „rada riaditeľov“), b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“), c) riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 122</span><span class=\"lf-art-t\">Rada riaditeľov</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Rada riaditeľov je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Rada riaditeľov a) riadi Sociálnu poisťovňu, b) schvaľuje výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne a predkladá ju dozornej rade, c) prerokúva správy o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok a predkladá ich dozornej rade, d) prerokúva návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej troch rokov, stanovisko dozornej rady k tomuto návrhu a predkladá tento návrh na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu, e) prerokúva návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, stanovisko dozornej rady k tomuto návrhu a predkladá návrh účtovnej závierky na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu, f) schvaľuje rokovací poriadok rady riaditeľov, g) schvaľuje štatút Sociálnej poisťovne, h) schvaľuje organizačný poriadok, pracovný poriadok, platový poriadok, kontrolný poriadok, pravidlá financovania a hospodárenia a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, i) schvaľuje návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, poistnom na dôchodkové poistenie, poistnom na úrazové poistenie, prirážke k poistnému na úrazové poistenie, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu sociálneho poistenia, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení a rozhoduje o odpísaní pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu sociálneho poistenia, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení, j) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov Ústredia Sociálnej poisťovne v jej priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Na platnosť právnych úkonov v mene Sociálnej poisťovne sa vyžadujú podpisy najmenej dvoch členov rady riaditeľov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Rada riaditeľov má päť členov. Členmi rady riaditeľov sú a) predseda rady riaditeľov, b) dvaja podpredsedovia rady riaditeľov a c) ďalší dvaja členovia rady riaditeľov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Členov rady riaditeľov vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), z toho predsedu rady riaditeľov a podpredsedov rady riaditeľov na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, jedného člena rady riaditeľov na návrh reprezentatívnych združení odborových zväzov a záujmových združení občanov,68) reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok a jedného člena rady riaditeľov na návrh reprezentatívnych združení zamestnávateľov,68) ak tento zákon neustanovuje inak.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Za člena rady riaditeľov môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Na pracovnoprávne vzťahy člena rady riaditeľov sa vzťahuje osobitný predpis.69)</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Člen rady riaditeľov je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Funkcia člena rady riaditeľov je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády, sudcu, prokurátora, člena dozornej rady (§ 123), riaditeľa pobočky (§ 127) a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo inom orgáne verejnej moci. Funkcia člena rady riaditeľov je tiež nezlučiteľná s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, s podnikaním a s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou s výnimkou vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Funkčné obdobie člena rady riaditeľov je päťročné.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(10)</span>Funkcia člena rady riaditeľov zaniká a) uplynutím funkčného obdobia člena rady riaditeľov, b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena rady riaditeľov doručenou vláde, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, c) odvolaním alebo d) smrťou.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(11)</span>Vláda odvolá člena rady riaditeľov, ak a) si neplní povinnosti člena rady riaditeľov ustanovené zákonom, b) bol právoplatne odsúdený za trestný čin, c) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, d) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať funkciu člena rady riaditeľov, e) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v rade riaditeľov uvedenú v odseku 8.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(12)</span>O sporoch súvisiacich s odvolaním člena rady riaditeľov z jeho funkcie rozhoduje súd.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(13)</span>Rada riaditeľov zasadá najmenej raz za 14 dní. Zasadnutie rady riaditeľov zvoláva a vedie predseda rady riaditeľov alebo ním poverený podpredseda rady riaditeľov. O zvolanie zasadnutia rady riaditeľov môže požiadať na základe písomného návrhu ktorýkoľvek člen rady riaditeľov alebo dozorná rada. Predseda rady riaditeľov je v takom prípade povinný zvolať zasadnutie rady riaditeľov do siedmich dní od doručenia písomného návrhu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(14)</span>Rada riaditeľov je schopná uznášať sa, ak je prítomný predseda rady riaditeľov alebo ním poverený podpredseda rady riaditeľov a ďalší aspoň dvaja členovia rady riaditeľov.</div>\n<p class=\"lf-p\">Na prijatie rozhodnutia rady riaditeľov je potrebný súhlas aspoň troch členov rady riaditeľov. Rada riaditeľov rozhoduje verejným hlasovaním, ktorého výsledok sa zaznamená v písomne vyhotovenej zápisnici.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(15)</span>Pravidlá rokovania rady riaditeľov upraví rokovací poriadok rady riaditeľov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(16)</span>Člen rady riaditeľov je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(17)</span>Člen rady riaditeľov, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone funkcie člena rady riaditeľov, je povinný nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil. O škode a o povinnosti nahradiť ju rozhoduje orgán dozoru štátu.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 123</span><span class=\"lf-art-t\">Dozorná rada</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Dozorná rada a) kontroluje hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, garančného poistenia, rezervného fondu sociálneho poistenia a správneho fondu, b) kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa dodržiavania hospodárenia Sociálnej poisťovne, c) prerokúva návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne, správy o hospodárení Sociálnej poisťovne a návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej troch rokov, d) navrhuje v odôvodnených prípadoch, najmä ak zistí nedostatky v hospodárení Sociálnej poisťovne, zvolať radu riaditeľov, e) ukladá rade riaditeľov prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, f) schvaľuje platové a iné funkčné požitky členom rady riaditeľov na návrh rady riaditeľov, g) vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, h) schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Dozorná rada má 15 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí a) z piatich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov,68) reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok, b) z piatich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,68) c) zo štyroch zástupcov navrhnutých vládou.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.</div>\n<p class=\"lf-p\">O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje národná rada.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni a nemôže byť členom rady riaditeľov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(10)</span>Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(11)</span>Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi predseda dozornej rady alebo ním poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň jednej tretiny členov dozornej rady zvolá predseda dozornej rady alebo ním poverený podpredseda dozornej rady zasadnutie dozornej rady do 30 dní. O zvolanie zasadnutia dozornej rady môže písomne požiadať aj rada riaditeľov a orgán dozoru štátu. Predseda dozornej rady alebo ním poverený podpredseda dozornej rady v takom prípade zvolá zasadnutie dozornej rady do 30 dní.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(12)</span>Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve dozorná rada.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(13)</span>Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa predseda rady riaditeľov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(14)</span>Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(15)</span>Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne a od členov rady riaditeľov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(16)</span>Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(17)</span>Členstvo v dozornej rade zaniká a) uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady, b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, c) odvolaním alebo d) smrťou.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(18)</span>Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak a) sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady, b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku 9, c) si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, d) bol právoplatne odsúdený za trestný čin.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(19)</span>Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).</div>\n<p class=\"lf-p\">Organizačné zložky Sociálnej poisťovne</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 124</span><span class=\"lf-art-t\">Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">a)</span>Ústredie Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“), b) pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“).</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 125</span><span class=\"lf-art-t\">Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">poisťovne.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 126</span><span class=\"lf-art-t\">(1)</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Ústredie riadi rada riaditeľov.</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne rada riaditeľov alebo člen rady riaditeľov poverený radou riaditeľov alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený radou riaditeľov.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 127</span><span class=\"lf-art-t\">Riaditeľ pobočky</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá rade riaditeľov.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec Sociálnej poisťovne.</div>\n<p class=\"lf-p\">DRUHÁ HLAVA PRVÝ DIEL POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 128</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného do rezervného fondu sociálneho poistenia</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Poistné na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(3)</span>Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(4)</span>Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Poistné na invalidné poistenie neplatí aj poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(5)</span>Štát platí poistné na starobné poistenie a na invalidné poistenie za a) občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu35) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky, b) občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu,36) c) fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(6)</span>Štát platí poistné na starobné poistenie a na invalidné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v odseku 5 písm. c), ak táto fyzická osoba nie je povinná platiť poistné na starobné poistenie a na invalidné poistenie sama a nepoberá invalidný dôchodok. Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a na invalidné poistenie platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(7)</span>Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov invalidného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(8)</span>Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(9)</span>Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(10)</span>Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a) zamestnanec, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak, b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak, c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(11)</span>Poistné do rezervného fondu sociálneho poistenia (ďalej len „rezervný fond“) platí a) zamestnávateľ, b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 129</span><span class=\"lf-art-t\">Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu</p>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu (ďalej len „poistné“) sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 130</span><span class=\"lf-art-t\">Sadzba poistného na nemocenské poistenie</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre a) zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu, b) zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu, c) povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu, d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 131</span><span class=\"lf-art-t\">Sadzba poistného na starobné poistenie</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Sadzba poistného na starobné poistenie je pre a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu, b) zamestnávateľa 16 % z vymeriavacieho základu, c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 20 % z vymeriavacieho základu, d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 20 % z vymeriavacieho základu, e) štát 20 % z vymeriavacieho základu, f) Sociálnu poisťovňu 20 % z vymeriavacieho základu.</div>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(2)</span>Sadzba poistného na starobné poistenie zamestnanca sa znižuje o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa (§ 9).</div>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 132</span><span class=\"lf-art-t\">Sadzba poistného na invalidné poistenie</span></h4>\n<p class=\"lf-p\">Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre a) zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu, b) zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu, c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu, d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu, e) štát 6 % z vymeriavacieho základu.</p>\n<h4 class=\"lf-art\"><span class=\"lf-art-num\">§ 133</span><span class=\"lf-art-t\">Sadzba poistného na úrazové poistenie</span></h4>\n<div class=\"lf-abs\"><span class=\"lf-abs-num\">(1)</span>Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do</div></div>", "next": 239912}