§ 11 Zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
Zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) · 323/1992 Sb. · § 11 · Ostatní právní předpisy
Stručně: Paragraf 11 stanovuje, jaké podmínky musí splňovat občan České a Slovenské Federativní Republiky, aby mohl být jmenován notářem, a definuje, co se rozumí notářskou praxí a notářskou zkouškou.
§ 11
(1) Za notára môže byť vymenovaný občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý
a) je plne spôsobilý na právne úkony,
b) získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo má uznaný (nostrifikovaný) diplom o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,2)
c) je bezúhonný,
d) vykonal právnu prax v dĺžke päť rokov, z toho najmenej dva roky notársku prax,
e) zložil notársku skúšku.
(2) Notárskou praxou sa rozumie prax notára, notárskeho koncipienta a notárskeho kandidáta podľa tohto zákona a prax štátneho notára a notárskeho čakateľa podľa skorších predpisov. Komora môže do notárskej praxe celkom započítať prax sudcu, advokáta, komerčného právnika, justičného čakateľa; z inej právnej praxe môže započítať najviac dva roky.
(3) Notárskou skúškou sa rozumie notárska skúška podľa tohto zákona a notárska skúška podľa skorších predpisov. Komora môže uznať odbornú justičnú skúšku, sudcovskú skúšku, advokátsku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za notársku skúšku podľa tohto zákona.
Výklad
Stručně
Paragraf 11 stanovuje, jaké podmínky musí splňovat občan České a Slovenské Federativní Republiky, aby mohl být jmenován notářem, a definuje, co se rozumí notářskou praxí a notářskou zkouškou.
Co to znamená v praxi
Pro jmenování notářem je nutné splnit několik kritérií, včetně státního občanství, plné způsobilosti k právním úkonům, vysokoškolského právnického vzdělání, bezúhonnosti, pětileté právní praxe (z toho nejméně dva roky notářské praxe) a složení notářské zkoušky.
Do požadované notářské praxe se započítává praxe notáře, notářského koncipienta a notářského kandidáta, a také praxe státního notáře a notářského čekatele z dřívějších dob.
Komora může do notářské praxe započítat i praxi soudce, advokáta, komerčního právníka nebo justičního čekatele, a z jiné právní praxe maximálně dva roky.
Notářskou zkouškou se rozumí nejen ta podle tohoto zákona, ale i zkoušky podle dřívějších předpisů, přičemž Komora může uznat i jiné odborné právnické zkoušky (např. soudcovskou, advokátní) za notářskou.
Zdroj: e-Sbírka / justice.cz (oficiální data). Výklady generovány AI z textu zákona, orientační — nenahrazují radu advokáta.