§ 23 Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu (úplné znenie s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) – Poučenie a súhlas chorého
Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu (úplné znenie s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) · 96/1992 Sb. · § 23 · Ostatní právní předpisy
Stručně: Paragraf 23 zákona 96/1992 stanovuje povinnost lékaře poučit pacienta a získat jeho souhlas s vyšetřovacími a léčebnými výkony, přičemž upravuje i výjimky, kdy souhlas není nutný nebo kdy lze pacienta převzít do ústavní péče bez jeho souhlasu.
§ 23 Poučenie a súhlas chorého
(1) Lekár je povinný poučiť vhodným spôsobom chorého, prípadne členov jeho rodiny o povahe ochorenia a o potrebných výkonoch tak, aby mohli aktívne spolupracovať pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2) Vyšetrovacie a liečebné výkony sa vykonávajú so súhlasom chorého; ak chorý odmieta napriek náležitému vysvetleniu potrebnú starostlivosť, vyžiada si ošetrujúci lekár o tom písomné vyhlásenie (reverz).
(3) Vyšetrovacie a liečebné výkony vrátane ústavnej starostlivosti možno vykonať aj vtedy, ak od chorého vzhľadom na jeho zdravotný stav nemožno súhlas vyžiadať, ale možno ho predpokladať.
(4) Ak nie je neodkladné uskutočnenie vyšetrovacieho alebo liečebného výkonu nevyhnutné na záchranu života alebo zdravia dieťaťa alebo osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a ak rodičia alebo opatrovník odmietajú súhlas, ošetrujúci lekár je oprávnený rozhodnúť o vykonaní tohto výkonu. Toto ustanovenie sa týka detí, ktoré vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť nemôžu posúdiť nevyhnutnosť takého výkonu.
(5) Chorého možno bez jeho súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, ak
a) ide o choroby, pri ktorých možno uložiť povinné liečenie,
b) ohrozuje chorý vzhľadom na duševnú poruchu seba alebo svoje okolie,
c) ide o stavy, pri ktorých sú ohrozené životne dôležité funkcie a sú nutné život zachraňujúce výkony a neprerušované sledovanie životne dôležitých funkcií.
Výklad
Stručně
Paragraf 23 zákona 96/1992 stanovuje povinnost lékaře poučit pacienta a získat jeho souhlas s vyšetřovacími a léčebnými výkony, přičemž upravuje i výjimky, kdy souhlas není nutný nebo kdy lze pacienta převzít do ústavní péče bez jeho souhlasu.
Co to znamená v praxi
Lékař musí srozumitelně vysvětlit pacientovi (nebo jeho rodině) povahu nemoci a plánované výkony, aby pacient mohl aktivně spolupracovat na léčbě.
Většina vyšetření a léčby vyžaduje souhlas pacienta; pokud pacient léčbu odmítne, lékař si vyžádá písemné prohlášení (reverz).
V určitých případech, například při ohrožení života nebo zdraví, lze provést výkony i bez výslovného souhlasu pacienta, pokud jej nelze získat, ale lze jej předpokládat.
Pacienta lze bez jeho souhlasu umístit do ústavní péče, pokud jde o nemoci s povinnou léčbou, ohrožuje sebe nebo okolí kvůli duševní poruše, nebo jsou ohroženy životně důležité funkce a jsou nutné život zachraňující výkony.
Na co si dát pozor
Pokud rodiče nebo opatrovník odmítnou souhlas s výkonem u dítěte nebo osoby zbavené způsobilosti k právním úkonům, a výkon je nezbytný pro záchranu života nebo zdraví, může o něm rozhodnout ošetřující lékař.
Ustanovení o rozhodnutí lékaře se vztahuje na děti, které vzhledem k rozumové vyspělosti nemohou posoudit nezbytnost takového výkonu.
Zdroj: e-Sbírka / justice.cz (oficiální data). Výklady generovány AI z textu zákona, orientační — nenahrazují radu advokáta.