Obsah (6)

§ 88§ 109§ 89§ 272§ 219§ 250k

7 So 164/2008 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

§ 88zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vznikol od

1. februára 2004 nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, ktorá mu bola zistená
2. februára 2004, avšak

§ 109ods.

2 zákona o sociálnom poistení od 10. februára 2004 nemá nárok na jej výplatu, lebo suma 7 So 164/2008 2 úrazovej renty, určená

§ 89citovaného zákona nepresiahla nulu.

Zároveň rozhodla, že

§ 272ods.

3 zákona o sociálnom poistení má navrhovateľ nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 v sume 3 182 Sk súvisiacu s pracovným úrazom, lebo je vyššia.

názoru krajského súdu odporkyňa postupovala pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí, lebo

jeho názoru započítavanie invalidného dôchodku ako príjmu je nesprávne a v rozpore so zákonom, lebo dôchodok mu bol priznaný v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a preto nemôže byť dvakrát započítavaný a jedenkrát pri výpočte úrazovej renty z titulu pracovného úrazu a jedenkrát pri výpočte úrazovej renty z titulu choroby z povolania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, lebo odporkyňa ho neodôvodnila a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil resp. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

§ 88ods.1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 19.

decembra 2005) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 citovaného zákona (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti").

§ 89ods.

1 až 3 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu 7 So 164/2008 3 poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená

odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej

prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Na zníženie úrazovej renty

odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty a zánik nároku na úrazovú rentu platí § 81 ods. 1 druhá veta a tretia veta primerane.

§ 109ods.

1, 2 zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

§ 272ods.

3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k

1. decembru 2003, a nárok na ich 7 So 164/2008 4 výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od
2. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do
3. decembra
4. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ utrpel v roku 1997 pracovný úraz, v dôsledku ktorého poberal náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorej výplatu

§ 272ods.

3 zákona o sociálnom poistení odporkyňa prevzala od

1. januára 2004 vo výške 3 182 Sk a ktorá sa od
2. januára 2004 považuje za úrazovú rentu

zákona o sociálnom poistení. Od roku 1998 bol navrhovateľ poberateľom čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu utrpeného pracovného úrazu. Rozhodnutím odporkyne z

1. novembra 2004 bol navrhovateľovi odňatý invalidný dôchodok z dôvodu, že už nie je invalidný ani čiastočne invalidný s účinnosťou od
2. decembra
3. Toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Následne
4. júla 2005 navrhovateľ požiadal o priznanie úrazovej renty od
5. februára 2004,

§ 88

a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení, z dôvodu choroby z povolania, ktorá mu bola zistená

1. februára
2. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená

§ 89ods.

1 o sumu tohto dôchodku, pričom pre takéto zníženie úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, t. j. v prípade navrhovateľa k

1. februáru
2. K tomuto dátumu bol navrhovateľ poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 5 217 Sk a suma úrazovej renty, na ktorú mal navrhovateľ nárok titulom choroby z povolania od
3. februára 2004 bola vypočítaná

§ 89ods.

1 zákona o sociálnom poistení vo výške 4 774 Sk. Vzhľadom na nulovú hodnotu výšky úrazovej renty, ktorá navrhovateľovi prináležala od 10. februára 2004 z titulu choroby z povolania je zrejmé, že

§ 89ods.

6 zákona o sociálnom poistení mu vznikol nárok na výplatu tej úrazovej renty, ktorá je vyššia, t. j. na výplatu úrazovej renty z titulu pracovného úrazu, ktorá mu bola vyplácaná ako náhrada za 7 So 164/2008 5 stratu na zárobku k 31. decembru 2003 a od 1. januára 2004 ako tzv. „transformovaná“ úrazová renta

§ 272ods.

3 zákona o sociálnom poistení. S týmto právnym záverom sa stotožnil aj krajský súd keď po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa postupovala správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Aj

názoru odvolacieho súdu znenie § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení neumožňuje iný výklad než uplatnila odporkyňa. Uvedené ustanovenie upravuje súbeh invalidného dôchodku s úrazovou rentou, pričom nerozlišuje, či ide o invalidný dôchodok vyplácaný na základe zákona o sociálnom poistení, alebo na základe právnych predpisov účinných do

1. decembra
2. Pokiaľ ide o odňatie invalidného dôchodku od
3. decembra 2004, odvolací súd pripomína, že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na výšku vypočítanej úrazovej renty, lebo v súlade s poslednou vetou § 89 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa úrazová renta vypláca v sume, zníženej o sumu vyplácaného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky, pričom rozhodujúca je suma dôchodku vyplácaná ku dňu vzniku nároku na úrazovú rentu, teda k
4. februáru
5. Navyše rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku doteraz nenadobudlo právoplatnosť. Ďalšie námietky navrhovateľa, uvádzané v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za právne významné, lebo nemohli mať vplyv na vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Po preskúmaní predložených spisov odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami navrhovateľa a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pričom odôvodnenie rozsudku má podklad v skutkových zisteniach. Skutočnosti, ktorými navrhovateľ spochybňuje vecnú správnosť rozsudku krajského súdu neboli v odvolacom konaní zistené. Námietky navrhovateľa boli zhodné s námietkami, ktoré navrhovateľ predniesol v konaní na prvom stupni a s ich obsahom sa krajský súd dostatočne vysporiadal. 7 So 164/2008 6 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

§ 219OSP potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová