Obsah (10)

§ 35§ 250j§ 22§ 70§ 51§ 3§ 72§ 68§ 77§ 224

Najvyšší súd 6Sžo/66/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Re

§ 35ods.

1 písm. b/ OSP v spojení s ustanovením § 247 a nasl. OSP z dôvodu nevyhovenia protestu prokurátora Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v P., Okresný dopravný inšpektorát K. (ďalej len „OR PZ v P., ODI K.“) a rovnako aj Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v P., Krajský dopravný inšpektorát P. („ďalej len „KR PZ v P., KDI P.“). O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. 2 6Sžo/66/2010 V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd vyhodnotil námietky nezákonnosti správneho konania právoplatne skončeného napadnutým rozhodnutím vydaným ţalovaným správnym orgánom, vznesené prokurátorom za dôvodné. Krajský súd stotoţniac sa s názorom ţalobcu mal za to, ţe poškodený, ktorému bola priestupkom spôsobená majetková škoda, je účastníkom správneho konania, a preto ţalovaný správny orgán pochybil, keď s poškodeným nekonal. Mal za to, ţe ţalovaný správny orgán bol povinný poškodeného ako účastníka správneho konania riadne poučiť o tom, ţe si môţe uplatniť škodu a akou formou. Krajský súd ďalej uviedol, ţe vyhlásenie poškodeného o uplatnení resp. neuplatnení nároku na náhradu škody má vyplývať z administratívneho spisu, pričom však v danom prípade toto z administratívneho spisu nevyplýva a taktieţ neuplatnenie si nároku na náhradu škody nevyplynulo ani z ústneho vyjadrenia konateľa poškodeného na pojednávaní konanom pred krajským súdom. Krajský súd však napriek týmto zisteniam nezrušil napadnuté rozhodnutie a nevrátil vec na ďalšie konanie ţalovanému správnemu orgánu

príslušných ustanovení OSP, ale na danú vec aplikoval ustanovenie § 250i ods. 3 OSP, argumentujúc tým, ţe novým konaním vzniknú ďalšie ekonomické náklady predvolávaním účastníkov, avšak poškodenému odstránenie formálnych nedostatkov priestupkového konania neprinesie vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie. Preto krajský súd

§ 250jods.

1 OSP v spojení s § 250i ods. 3 OSP ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu trov konania nepriznal argumentujúc tým, ţe ţalobca ako prokurátor okresnej prokuratúry (prvostupňový súd nesprávne pouţíval výraz „okresný prokurátor“) v konaní úspešný nebol, ţalovaný v

1. rade zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania a ţalovaní v
2. a
3. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnili. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc tento zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu sa zruší a vec sa mu vráti na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 OSP), dôvodiac záväznosťou právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v danej veci pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť ţalovaného správneho orgánu v obdobných prípadoch, keďţe pri vykonaných previerkach okresnou prokuratúrou u ţalovaného bolo zistených niekoľko desiatok rozhodnutí, v ktorých bol zákon porušený obdobným spôsobom. Poukázal ďalej na ustanovenie § 72 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), z ktorého vyplýva, ţe poškodený ako parciálny účastník konania, čo do otázky náhrady škody je oprávnený aktívne sa tejto domáhať a v tomto rozsahu vyuţívať svoje procesné oprávnenia. Dôvodil, ţe nemôţe byť iba na úvahe správneho orgánu, či s poškodeným bude konať ako s účastníkom konania alebo nie, zvýrazniac skutočnosť, ţe v prípade, ak bola priestupkom spôsobená škoda, je poškodený vţdy účastníkom priestupkového konania. Ďalej namietal, ţe v preskúmanom prípade absentuje vo výrokovej časti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu pozitívny resp. negatívny výrok o náhrade škody, ktorý by toto rozhodnutie obsahovalo, ak by bol účastníkom konania poškodený. 3 6Sžo/66/2010 Ţalovaný v
4. rade v zastúpení KR PZ v P., KDI v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu povaţujúc ho za nedôvodné uviedol, ţe sa k námietkam ţalobcu uvedeným v odvolaní opakovane vyjadrovať nebude, keďţe v ňom ţalobca neuviedol oproti skutočnostiam uvedených v proteste prokurátora a v ţalobe ţiadne nové skutočnosti. Zároveň navrhol odvolanie ţalobcu zamietnuť a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Ţalovaná v
5. rade sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadrila. Ţalovaný v
6. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe pri dopravnej nehode spôsobenej ţalovanou v
7. rade dňa
8. novembra 2007 v obci Tatranská Lomnica, riadne zdokumentovanej privolanou políciou v zázname o dopravnej nehode uviedol, ţe si náhradu škody uplatní priamo voči poisťovni, čo aj urobil a škoda mu bola nahradená. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 35ods.

1 písm. b/ OSP prokurátor môţe podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím OR PZ v P., ODI v K. č.p.: ORP-506/DI-SK-2007 zo dňa 21. januára 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. januára 2008, bola ţalovaná v 2. rade uznaná vinnou zo spáchania priestupku

§ 22ods.

1 písm. d/, písm. l/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, účinného v čase spáchania priestupku (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z.z.“) za to, ţe dňa 20. novembra 2007 o 8,45 hod. v obci Tatranská Lomnica na ceste č. 540 ako vodička osobného motorového vozidla zn. Škoda Felicia ev. č. X. spôsobila dopravnú nehodu tak, ţe neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, v pravotočivej zákrute dostala na poľadovici šmyk, nezvládla vedenie vozidla, prešla do protismeru a narazila do protiidúceho nákladného motorového vozidla zn. Tatra T 815 ev. č. X., ktoré viedol R., a ktorého majiteľom je M., s.r.o., pričom po zráţke s nákladným vozidlom zišla 4 6Sžo/66/2010 z cesty do priekopy, na oboch vozidlách vznikla menšia škoda. Za tento priestupok jej bola

§ 22ods.

2 zákona č. 315/1996 Z.z. uloţená pokuta vo výške 132,78 eur (4.000,--Sk) a zároveň jej bol uloţený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvoch mesiacov. Napadnuté rozhodnutie neobsahovalo výrok o náhrade škody, obsahovalo však poučenie, ţe ním nie je dotknuté právo poškodeného na náhradu majetkovej škody spôsobenej dopravným priestupkom a túto si môţe uplatniť v občianskoprávnom konaní; poškodený bol

§ 70ods.

2 zákona o priestupkoch odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) protest prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, ktorému vyhovené nebolo.

§ 51

zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 3ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

§ 70ods.

1 zákona o priestupkoch, ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len "poškodený"), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.

§ 70ods.

2 zákona o priestupkoch, ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloţí správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáţe poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

§ 72

zákona o priestupkoch, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania

1. a)obvinený z priestupku,
2. b)poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
3. c)vlastník veci, ktorá môţe byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,
4. d)navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku

§ 68ods.

1. 5 6Sžo/66/2010

§ 77

zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloţenia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uloţení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z interpretácie vyššie citovaných ustanovení konštatuje, ţe zákon o priestupkoch priznáva tomu, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, postavenie „poškodeného“, avšak len za predpokladu, ţe si nárok na náhradu škody uplatnil v súlade s ustanovením § 70 ods. 1 citovaného zákona. Na strane druhej však treba pripomenúť, ţe z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku vzťahujúceho sa aj na priestupkové konanie v zmysle ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch, zakotvujúceho zásadu aktívnej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi správneho konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, vyplýva pre správne orgány okrem iného aj povinnosť poučiť osobu, ktorej bola priestupkom spôsobená majetková škoda o jeho procesnom práve uplatniť resp. neuplatniť si nárok na jej náhradu v priestupkovom konaní. Iba za podmienky splnenia tejto zákonnej povinnosti správneho orgánu moţno vyvodiť záver, či osoba, ktorej bola priestupkom spôsobená majetková škoda, je účastníkom priestupkového konania, alebo ňou nie je. V danom prípade sa odvolací súd stotoţnil s názorom prvostupňového súdu poukazujúceho na absenciu poučovacej povinnosti správneho orgánu vo vzťahu k osobe, ktorej sa konanie jednoznačne týka, o jeho práve uplatniť si nárok na náhradu spôsobnej škody v správnom konaní, vedúcej k jednoznačnému porušeniu vyššie uvedenej kľúčovej zásady správneho konania, čím ţalovaný vyvolal vadu správneho konania, ktorá však rovnako aj

názoru odvolacieho súdu nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďţe ţalovaný v

1. rade nebol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich právach, nakoľko priestupkom spôsobenú škodu mu uhradila poisťovňa. Navyše ţalovaný v
2. rade uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ţe v zázname o dopravnej nehode vyhlásil, ţe si náhradu škody uplatní priamo voči poisťovni, avšak odvolaciemu súdu z obsahu záznamu o dopravnej nehode nachádzajúcom sa na č.l. 3 administratívneho spisu, táto skutočnosť nevyplýva. Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe pokiaľ by ţalovaný v
3. rade skutočne vyhlásil, ţe si škodu v priestupkovom konaní neuplatňuje, správny orgán by na túto skutočnosť musel vzhliadnuť a nekonať s ním ako s účastníkom správneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva však ţalobcovi do pozornosti, ţe osoba postihnutá priestupkom v podobe vzniku majetkovej škody, nie je účastníkom priestupkového konania, ak si riadne neuplatnila v súlade s ustanovením § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch, nárok na náhradu škody a v takomto prípade, vychádzajúc z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, konkrétne z analýzy slova „prípadne“, nie je výrok o náhrade škody obligatórnou náleţitosťou rozhodnutia o priestupku. 6 6Sžo/66/2010 Nepochybil preto krajský súd, keď odvolávajúc sa na § 250i ods. 3 OSP nezrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného, a to napriek zisteniam závaţných procesných nedostatkov ţalovaného správneho orgánu pri plnení si poučovacej povinnosti vo vzťahu k ţalovanému v
4. rade, pričom odvolací súd sa stotoţnil s jeho názorom, ţe zrušením tohto rozhodnutia by sa len zopakovalo správne konanie, odstránili by sa formálne vady predchádzajúceho konania, ale postavenie ţalovaného v
5. rade by zvýhodnené nebolo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďţe v rozhodnutí a postupe ţalovaného v
6. rade ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 224ods.

1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovaným v

1. aţ
2. rade preto, ţe im z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcu trovy odvolacieho konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
3. januára 2011 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth