Obsah (4)

§ 109§ 239§ 115§ 214

Najvyšší súd 3 Cdo 284/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. E., advokátkou v S., proti žalovaným

§ 109ods.

1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (

§ 239ods.

2 O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa bez toho, aby súd vyslovil prípustnosť dovolania) nevykazuje znaky uznesení, ktoré sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto ustanovení nevyplýva. 3 Cdo 284/2008 -4- Vzhľadom na argumentáciu dovolateľa a tiež so zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vedúcich k tzv. zmätočnosti, dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania žalobcu nielen podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O procesnú vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých nie je inak dovolanie prípustné. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho procesných práv. 3 Cdo 284/2008 -5- Podľa názoru dovolateľa malo dôjsť k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať tým, že súd prvého stupňa rozhodol „bez jeho účasti“ a odvolací súd „prejednal jeho odvolanie na neverejnom zasadnutí“. Dovolací súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo na súde prvého stupňa o odmietnutie podania z procesných dôvodov; rozhodnúť o tom bolo možné aj bez nariadenia pojednávania (

§ 115ods.

1 O.s.p.). Keďže odvolaním napadol žalobca uznesenie o odmietnutí podania z procesných dôvodov, odvolací súd mohol rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania (

§ 214ods.

2 písm. c/ O.s.p. v znení do

1. októbra 2008, v zmysle ktorého odvolacie pojednávanie netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu). Z vyššie uvedeného vyplýva, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý o odmietnutí vadného podania žalobcu (§ 43 ods. 2 O.s.p.) rozhodol bez jeho osobnej účasti, bol v súlade so zákonom. Tento, zákonu zodpovedajúci procesný postup súdu, nemohol mať za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Obdobne nemá znaky uvedenej procesnej vady ani postup odvolacieho súdu, ktorý na prejednanie odvolania žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o odmietnutí vadného podania nenariadil pojednávanie a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil bez osobnej účasti žalobcu. Záverom treba dodať, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa vytvoril žalobcovi procesnú možnosť spresniť podanie z
2. októbra
3. Žalobca ale túto možnosť nevyužil a vo svojich písomných vyjadreniach nerešpektoval podstatu súdnej výzvy – to, na čo súd vo výzve upriamil jeho pozornosť. Pokiaľ preto žalobca napriek výzve súdu pokračoval v uvádzaní nejasných formulácií a súdu naďalej predkladal vyjadrenia, ktoré neviedli k odstráneniu nedostatkov jeho podania, nie je ani z tohto hľadiska opodstatnená námietka žalobcu o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z dôvodov uvedených vyššie dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné. Dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. 3 Cdo 284/2008 -6- V dovolacom konaní nemal žalobca úspech a nevzniklo mu právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže v dovolacom konaní nebol podaný návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania, dovolací súd nepriznal ostatným (procesne úspešným) účastníkom dovolacieho konania náhradu trov tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. mája 2009 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková