Najvyšší súd 2 Sžo 76/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: K. P., proti žalovaným: 1) Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, 2) Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát, 3) M. L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2) zo dňa 1. júna 2005, č. ORP-P-121/DI-SK-2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. januára 2008, č.k. 11 S 34/2007-52, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. januára 2008, č.k. 11 S 34/2007-52 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu Krajského prokurátora v Nitre, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 2) zo dňa 1. júna 2005, č. ORP-P-121/DI-SK-2005. Týmto rozhodnutím uznal žalovaného 3) vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
- l)zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 13.03.2005 asi o 08,45 hodine viedol motorové vozidlo zn. VW Golf ev. č. X. po štátnej ceste II./499 v smere N. – T. v obci T. v pravom jazdnom pruhu, pričom z ľavého jazdného pruhu vošiel do prvého jazdného pruhu s vozidlom značky Škoda 120 ev. č. X. vodič P. R. v čase, keď bol na úrovni vozidla VW Golf, no nedokončil zaradenie do pravého jazdného pruhu a vrátil sa späť do ľavého jazdného pruhu, pričom žalovaný 3) na uvedené zaraďovanie zareagoval tak, že s vozidlom vyšiel na krajnicu, kde bola zľadovatená vrstva snehu, dostal šmyk, prešiel vľavo do protismeru, kde pravou časťou vozidla narazil do stĺpa pouličného 2 Sžo 76/2008 2 osvetlenia stojaceho mimo cestu. Pri dopravnej nehode došlo k ľahšiemu zraneniu žalovaného 3), R. L. a M. L.. Žalovanému 3) bola za tento priestupok uložená pokuta vo výške 4000,-- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že jedným z dôvodov zamietnutia žaloby je nedostatok náležitostí návrhu prokurátora v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm.
- b)OSP, v ktorom prokurátor neodôvodnil, v čom spočíva verejný záujem na podanie takej žaloby, aby žalobou napadnuté právoplatné rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené, a či podaním takej žaloby nebudú dotknuté práva účastníka konania nadobudnuté v dobrej viere. Ostatné žalobné námietky krajského prokurátora, a to neúplné a nepresné zistenie skutočného stavu, uznanie viny priestupcu a uloženie sankcie bez jednoznačného zistenia zavinenia, neodstránenie rozporov v konaní, absencia dokazovania a v dôsledku toho nedostatočne zisťovaná miera zavinenia, súd nepovažoval za dôvodné a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi žalovaného 1) a 2), že žalovaný 3) zapríčinil dopravnú nehodu tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, o čom svedčí tá skutočnosť, že vozidlom prešiel z pravého jazdného pruhu na zľadovatenú krajnicu, kde vozidlo vzhľadom na jeho rýchlosť dostalo šmyk a už neovládané prešlo šmykom oblúkom až cez štyri jazdné pruhy a pravými kolesami narazilo do obrubníka a následne pravým bokom do pevnej prekážky – oceľového stĺpa verejného osvetlenia. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote krajský prokurátor v Nitre odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 1. júna 2005, č. ORP-P-121/D-SK-2005 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedol, že tvrdenie súdu, že náležitosťou žaloby podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm.
- b)OSP je preukázanie verejného záujmu na podanie žaloby prokurátorom nemá v súčasnosti oporu v žiadnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Táto zákonná požiadavka bola vypustená dňom 01.01.2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 501/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Preto tento dôvod na zamietnutie žaloby nie je v súlade so zákonom. Ani druhý dôvod zamietnutia žaloby, a to absencia tvrdenia, že podaním žaloby nebudú dotknuté práva účastníka nadobudnuté v dobrej viere, nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 249 ods. 3 OSP totiž neoznačuje túto povinnosť prokurátora ako podstatnú náležitosť žaloby. Táto povinnosť podľa žalobcu vyžaduje, aby prokurátor nepodával neúčelné a formálne návrhy, prípadne aby zvážil nech nedochádza subjektívnym tvrdením na dôvodoch protestu k zbytočným ujmám na právach alebo škodám účastníkov konania. Žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku však prokurátorovi neukladá písomne, jasne a zrozumiteľne uviesť do žaloby, či jej podaním nebudú dotknuté práva účastníka nadobudnuté v dobrej viere tak, ako to v napadnutom rozsudku požaduje krajský súd. Ak sa súd domnieval, že žaloba má vady, mal žalobcu vyzvať na ich odstránenie, a v prípade, že by ich žalobca neodstránil, mal konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 OSP a nie vec na základe neúplnej žaloby preskúmať. Naviac v tejto veci ani žiadne práva účastníka nadobudnuté v dobrej viere nemôžu byť dotknuté, pretože žalovaný 3) nadobudol len povinnosti a s poukazom na ustanovenie § 20 zákona č. 372/1990 Zb. a dátum dopravnej nehody nie je už možné po zrušení rozhodnutia žalovaného 2) priestupok prejednať, takže 2 Sžo 76/2008 3 nikoho práva už nemôžu byť žalobou dotknuté. Žalobca v ďalšom zotrval na vecných dôvodoch svojej žaloby, že správny orgán v konaní o priestupku rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu veci, nezaoberajúc sa existujúcimi rozpormi v dokazovaní, ktoré neboli odstránené. Vytýkal súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho námietkami, že zo spisu žalovaného 2) nie je možné zistiť, akou rýchlosťou mal žalovaný 3) jazdiť v čase dopravnej nehody, a či táto rýchlosť bola prispôsobená povahe vozovky a poveternostným podmienkam, hoci zavinenie priestupcu správny orgán odôvodnil porušením ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., že správny orgán nezistil, či obvinený z priestupku mohol dopravnej nehode zabrániť nejakým iným manévrom a aká bola v momente dopravnej nehody presná pozícia vozidiel. Žalobca konštatoval, že v otázke náhrady škody je rozpor aj v samotnom napadnutom rozsudku, v ktorom súd konštatuje v súlade s právnym názorom žalovaného 1) a 2), že žiadnemu účastníkovi dopravnej nehody škoda nevznikla a zároveň uvádza, že v prípade poškodeného vozidla VW Golf si držiteľ vozidla bude škodu uplatňovať prostredníctvom havarijného poistenia. Poukázal na nezákonný postup žalovaného 2), uvedený v jeho vyjadrení zo dňa 10. decembra 2007, č. ORP-247-22/D-2007 k žalobe, v ktorom opisuje ako bol žalovanému 3) vysvetlený celý nehodový dej a že pri ústnom pojednávaní neuviedol žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ho z priestupku vyvinili, ktorý pre prokurátora ani pre súd nemôže byť akceptovateľný. Uviedol, že súd zamietol jeho žalobu aj z dôvodu, že žalovaný správny orgán vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, neuviedol však, ktoré konkrétne dôkazy boli správnym orgánom vyhodnotené a ako, preto v tejto časti považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné. Žalovaný 1) sa k odvolaniu nevyjadril. Žalovaný 2) navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaný 3) uviedol, že rozhodnutie žalovaného 2) je nezákonné, pretože správny orgán vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko neodstránil rozpory vo výpovediach účastníkov nehody a nezaobstaral si potrebné dôkazy za účelom vydania rozhodnutia, ktorým by chránil záujem osoby (žalovaného 3/), ktorý sa iba snažil zabrániť dopravnej nehode s horšími následkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 písm.
- c)v spojení s § 246c O.s.p. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vo výroku vecne správne, preto odvolaniu žalobcu nevyhovel. Rozhodol na odvolacom pojednávaní podľa § 250ja ods. 3 OSP dňa 11. februára 2009 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2), ktorým v priestupkovom konaní uznal žalovaného 3) vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
- l)zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu uložil pokutu 4000,-- Sk. Žalobca podal proti právoplatnému rozhodnutiu podľa § 22 ods. 1 písm.
- c)zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších 2 Sžo 76/2008 4 predpisov protest, ktorému žalovaní 1) a 2) nevyhoveli. Návrhom podaným podľa § 35 ods. 1 písm.
- b)OSP sa preto žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 2), ktorý vo veci právoplatne rozhodol. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že od 01.01.2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 501/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prokurátor nepreukazuje, že podanie návrhu podľa § 35 ods. 1 písm.
- b)OSP vyžaduje verejný záujem. Tiež z ustanovenia § 249 ods. 3 OSP nevyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu je tvrdenie prokurátora, že podaním návrhu nebudú dotknuté práva účastníka konania nadobudnuté v dobrej viere. Z toho dôvodu právny názor krajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je v súlade s účinnou právnou úpravou a odvolacie námietky žalobcu v tejto časti považuje odvolací súd za opodstatnené. Z dôvodov napadnutého rozsudku a z postupu, ktorý mu predchádzal, vyplýva, že krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného 2) v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a samotné tvrdenie súdu prvého stupňa, že návrh (žaloba) prokurátora nemá podstatné náležitosti, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného 2) vyplýva, že pri objasňovaní priestupku obaja vodiči vo svojich výpovediach uvádzali, že vodič vozidla Škoda začal prechádzať s vozidlom z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu a keď bol v jazdnom pruhu asi 20-30cm, tak sa na jeho úroveň dostalo vozidlo VW Golf, ktorý riadil žalovaný 3), vtedy sa vodič vozidla Škoda vrátil späť do ľavého jazdného pruhu a k vzájomnému kontaktu medzi vozidlami nedošlo. Z protokolu o ohliadke miesta vyplýva, že na mieste kde malo dôjsť k uvedenej situácii neboli zistené nijaké stopy nasvedčujúce tomu, že konaním vodiča Škody došlo k bezprostrednému ohrozeniu žalovaného 3). Jazdný pruh na tom mieste je široký 3m, preto žalovanému 3) podľa záveru správneho orgánu zostal v jeho jazdnom pruhu dostatočný priestor na to, aby pokračoval s vozidlom v jazde priamym smerom a aby svojim vozidlom mohol bezpečne prejsť okolo vozidla Škoda bez toho, aby vyšiel na zľadovatenú krajnicu. Za tejto situácie sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalovaného 1) a 2), že vyjadrenie svedka, ktorý sedel vzadu v motorovom vozidle so žalovaným 3) a vo výpovedi uviedol, že vozidlo Škoda im vbehlo do cesty, je iba nepresným popísaním skutku, ktorý sa udial pred nehodou. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v správnom konaní nebolo zisťované akou rýchlosťou mal žalovaný 3) riadiť motorové vozidlo v čase nehody, a či nehode mohol zabrániť nejakým manévrom, súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného 1) a 2), že žalovaný 3) porušil ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, pretože neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Mal teda jazdiť takou rýchlosťou, aby 2 Sžo 76/2008 5 vzhľadom na svoje vodičské schopnosti vedel reagovať na nepredvídateľné okolnosti v cestnej premávke, na zmenu jazdných vlastností vozidla vzhľadom na stav vozovky, aby svojim konaním neohrozil bezpečnosť cestnej premávky alebo nespôsobil dopravnú nehodu. V preskúmavanom prípade teda nebolo rozhodujúce to, akou rýchlosťou žalovaný 3) išiel, ale to, že táto rýchlosť bola neprimeraná vzhľadom na jeho schopnosti reagovať na okolnosti, ktoré možno predvídať. Svedčí o tom tá skutočnosť, že hoci vzhľadom na šírku jazdného pruhu mohol bezpečne prejsť okolo vozidla Škoda, žalovaný 3) vyšiel z jazdného pruhu na zľadovatenú krajnicu, kde vzhľadom na rýchlosť dostal s vozidlom šmyk a už neovládané prešlo vozidlo cez štyri jazdné pruhy oblúkom a pravými kolesami narazilo do obrubníka a následne do stĺpa verejného osvetlenia. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa je toho názoru, že dokazovanie vykonané pri objasňovaní priestupku žalovaným 2) je úplné a skutkový záver, ku ktorému správny orgán (žalovaný 2/) dospel, nie je v rozpore so zásadami logického myslenia a uvažovania. Spáchanie priestupku bolo žalovanému 3) preukázané a na ústnom pojednávaní žalovaný 3) po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi svoje zavinenie na dopravnej nehode uznal. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný 2) nevykonával dokazovanie ale obmedzil sa iba na vysvetľovanie nehodového deja žalovanému 3) a konal v rozpore so zásadou prezumpcie neviny vychádza iba z vyjadrenia žalovaného 2) k žalobe, ale nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Preto ho odvolací súd nepovažuje za právne relevantné a pri rozhodovaní naň neprihliadal. Obsahu administratívneho spisu rovnako nezodpovedá námietka žalobcu, že v priestupkovom konaní žalovaný 2) nezisťoval osoby, ktorým bola spôsobená škoda, a či si poškodené osoby uplatňujú náhradu škody. Orgán objasňujúci priestupok vypočul všetkých účastníkov dopravnej nehody, pričom bolo zistené, že spolujazdci žalovaného 3) (išlo o jeho súrodencov) utrpeli ľahké zranenia bez práceneschopnosti a pri výsluchu si neuplatnili náhradu škody. Poškodené vozidlo VW Golf bolo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti a jeho držiteľom bol otec žalovaného 3), ktorý pred policajným orgánom uviedol, že škodu si bude uplatňovať prostredníctvom havarijného poistenia. Z výpovede svedka vodiča Škody, ohliadky miesta a fotodokumentácie je zrejmé, že iná škoda nevznikla, preto výčitka žalobcu, že v tomto smere nebolo vykonané dokazovanie, je neopodstatnená. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že žalovaný 2) náležite zistil skutočný stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. januára 2008, č.k. 11 S 34/2007-52 i keď z čiastočne iných dôvodov potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP). 2 Sžo 76/2008 6 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 OSP, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 11. februára 2009 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová