← Slovensko

reštitúcia - § 5 ods. 2 zákona, § 2 ods. 2 písm c), § 3 ods. 1 písm. d) č. 503/2003 Z.z.

Najvyšší súd 2 Sžo 35/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek sen

§ 246cO.s.p.

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) dňa 11. februára 2009 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 2 Sžo 35/2008 3 Z obsahu predloženého spisu krajského súdu ako aj pripojených spisov odporcu odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu, ktorým sa navrhovateľke ako oprávnenej osobe podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm.

  1. c)zákona navracia v jej prislúchajúcom podiele vlastníctvo k pozemkom, ktoré prešli na právnickú osobu postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR. Z pozemno-knižnej vložky č. X. k.ú. N. V. nepochybne vyplýva, že ide o pozemky vo vlastníctve bývalých urbarialistov, ktoré na základe spomínaného zákona prešli do vlastníctva JRD S. a neskôr na jeho právneho nástupcu PDP S.. Nie je preto odôvodnená námietka navrhovateľky, že vlastníctvo k dotknutým pozemkom prešlo na povinnú osobu až rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v roku 2003, pretože zo zápisu v PKV č. X. nevyplýva vlastníctvo bývalého JRD a zrušením zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR došlo k navráteniu vlastníctva pozemkov urbárskej spoločnosti. Krajský súd sa vo svojom rozsudku s uvedenou námietkou náležite vysporiadal a s jeho skutkovými a právnymi závermi sa odvolací súd stotožňuje. K tomu dodáva, že zápisy v pozemkovej knihe podľa Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1954 nemali konštitutívny charakter. Preto účinky prechodu vlastníctva na bývalé JRD nastali priamo zo zákona. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm.
  2. c)zákona oprávnenými osobami sú fyzické osoby v poradí deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Z tejto zákonnej úpravy je zrejmé, že oprávnená osoba má nárok na navrátenie vlastníctva iba v takom rozsahu, ktorý na ňu podľa počtu oprávnených osôb pripadá. Pôvodným spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol starý otec navrhovateľky v podiele 2/130-in, ktorý zomrel v roku 1962 a zanechal manželku A. V. a synov J. a Š.. Obaja synovia zomreli pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 zákona (31.12.2004), preto oprávnenými osobami sú ich deti A., J., J., G. a Š. Z nich si nárok na reštitúciu uplatnila iba navrhovateľka, ktorá je dcérou J. V., preto odporca postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol, že sa navrhovateľke navracia vlastnícke právo v podiele 1/6-ina z podielu pôvodného vlastníctva. Jej námietka, že odporca nerešpektoval rozhodnutia v dedičskom konaní, keďže ona po poručiteľke A. V. zdedila celý vlastnícky podiel je irelevantná, pretože v čase poručiteľovej smrti boli pozemky bývalých urbarialistov obce N. V. vo vlastníctve JRD a nemohli byť preto predmetom dedenia. Odporca preto postupoval správne, keď na dedičské rozhodnutia vydané po nadobudnutí účinnosti zákona č. 81/1949 Zb. neprihliadol. S námietkami navrhovateľky týkajúcich sa možnosti uplatnenia reštitučného nároku prostredníctvom spoločného zástupcu zastupovania vlastníkov podielov urbárskych pozemkov v spoločnom konaní na základe predloženého splnomocnenia ako aj navrhovateľkinou požiadavkou na navrátenie vlastníctva k parcele CKN č. X. v celosti sa krajský súd vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal a s jeho právnymi závermi sa odvolací súd stotožňuje. 2 Sžo 35/2008 4 Krajský súd tiež nepochybil, keď napadnuté rozhodnutie odporcu preskúmal v rozsahu uvedenom v podanom opravnom prostriedku a na ďalšie námietky, ktoré navrhovateľka podala po uplynutí lehoty na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu neprihliadol. Súd v tomto prípade postupoval v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Na tieto námietky preto neprihliadol ani odvolací súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods.

§ 246cO.s.p.

potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.

§ 246ca § 250k ods.

1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporca nemá podľa zákona nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 11. februára 2009 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r . predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.