Obsah (7)

§ 237§ 242§ 211§ 157§ 219§ 213§ 122

Najvyšší súd 4 Cdo 21/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PaedDr. M. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. H. D., advokátkou so sídlom

jeho názoru neprimerané svojim dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase rozhodovania (

1. marec 2004), oproti čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X., kedy bol článok uverejnený. Okresný súd ţalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk), keď zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia by nebolo postačujúce z dôvodu, ţe bola v značnej miere zníţená váţnosť ţalobkyne v spoločnosti. Výšku tejto náhrady určil s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej ujmy (ţalobkyňa bola podpredsedníčkou, druhou najvyššou funkcionárkou S., dosiahla vo svojej športovej kariére významné úspechy, cez ktoré ju verejnosť vníma ako úspešnú o.) a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (generálny riaditeľ ako vrcholný predstaviteľ Š., a.s. verejne, na tlačovej konferencii vyslovil nepravdivé tvrdenie o ţalobkyni a následne v denníku No. bol tento jeho výrok publikovaný, čím mal tak neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti ţalobkyne širokú publicitu, keďţe išlo o periodikum s celoslovenskou pôsobnosťou). Okresný súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy zohľadnil, ţe článok bol uverejnený v prvom ročníku periodika a z tejto krátkodobosti vychádzania periodika vyvodil niţší predpokladaný čitateľský dosah. Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z
2. apríla 2008 sp. zn. 9 Co 281/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti spolu s opravným uznesením potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť ţalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume 2.681,64 € (80.787,- Sk) k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

názoru krajského súdu, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, ale túto nesprávne posúdil tým, ţe nesprávne vyloţil ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Krajský súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, mal za to, ţe ţalovaný nezasiahol ţalobkyni do jej 3 4 Cdo 21/2009 osobnostných práv. Rozsudok preto v časti, v ktorej okresný súd zamietol ţalobu (strpieť uverejnenie ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N.) a v časti, v ktorej zamietol ţalobu o náhradu nemajetkovej ujmy potvrdil, ale z iných dôvodov ako súd prvého stupňa. Výrok generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“)

jeho názoru nebol objektívne spôsobilý zásahu do osobnostných práv ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999 v B. v zasadacej miestnosti S.. Poukázal na to, ţe tomuto incidentu sa venovali viaceré média. Z uvedeného dôvodu preto aj rozsudok v časti, v ktorej okresný súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa dovolanie

§ 237písm.

f/ a § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe ako účastníčka konania bola zbavená moţnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti, ktoré majú byť obsahom rozsudku a tieţ tým, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov. V dovolaní potom podrobne rozobrala, v čom vidí nesprávne právne posúdenie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

§ 242ods.

1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 4 Cdo 21/2009 Dovolací súd je

ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľka v dovolaní uviedla, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom tým, ţe krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím bola zbavená moţnosti v dovolaní reagovať na všetky skutočnosti. 5 4 Cdo 21/2009

§ 211ods.

2 O.s.p. (pozn. NS SR - príslušné ustanovenie i nasledujúce ustanovenia účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

§ 157ods.

2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade z výroku rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, avšak z odôvodnenia vyplýva, ţe rozhodnutie v tejto časti potvrdil z iných dôvodov ako súd prvého stupňa, následne z ktorých dôvodov aj zamietol ţalobu v časti, v ktorej súd prvého stupňa ţalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil len konštatovaním, ţe výrok označený v ţalobnom petite nebol objektívne spôsobilý zásahu do osobnostných práv ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému došlo 28. mája 1999. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel k takému záveru, ţe ide o výrok, ktorý vychádza z pravdivého skutkového základu. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa musí

názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. 6 4 Cdo 21/2009 Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Ako vadu

§ 237písm.

f/ O.s.p. dovolateľka ďalej uviedla, ţe hoci súd prvého stupňa jej ţalobu v časti strpenia ospravedlnenia v denníku N. zamietol z "technických dôvodov", odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z úplne iných dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako uţ bolo vyššie uvedené, je viazaný rozsahom podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, pričom tieto dôvody neposudzuje

toho, ako boli v dovolaní označené, ale

obsahu tohto opravného prostriedku, pričom sa zaoberá aj inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti ţalobkyne. Návrh na uloţenie povinnosti ţalovanému strpieť uverejnenie ospravedlnenia ţalobkyni v denníku N. však zamietol z toho dôvodu, ţe denník No., v ktorom ţalobkyňa pôvodne ţiadala uverejnenie ospravedlnenia, zanikol v roku X. a uverejnenie v denníku N. by bolo neprimerané svojim dosahom, vzhľadom k jeho vysokej čítanosti v čase 7 4 Cdo 21/2009 rozhodovania (31. marec 2004), oproti čítanosti denníka No. v jeho prvom ročníku v roku X., kedy bol článok uverejnený. Naproti tomu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, avšak z iných dôvodov bez toho, aby sám vykonal, resp. zopakoval dokazovanie. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa mal odvolací súd za to, ţe ţalovaný nezasiahol ţalobkyni do jej osobnostných práv.

jeho názoru výrok generálneho riaditeľa Š., a.s. („k.“) nebol objektívne spôsobilý zásahu do osobnostných práv ţalobkyne, keďţe vychádzal z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému došlo

1. mája
2. Dovolací súd z odôvodnenia rozhodnutia zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby sám vykonal (zopakoval) dokazovanie. I keď odvolací súd vo výroku i v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

§ 219

O.s.p., keď prevzal jeho skutkové zistenia a nestotoţnil sa s jeho právnymi závermi, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe z dokazovania vyvodil aj odlišné skutkové závery ako súd prvého stupňa.

názoru dovolacieho súdu tak svojim rozhodnutím zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, hoci uviedol, ţe jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti potvrdil. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd potom zmenil aj rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej tento súd ţalobe vyhovel tak, ţe návrh ţalobkyne zamietol. Odvolací súd

§ 219O.s.p.

rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Vecnou správnosťou sa pritom rozumie správnosť skutkových zistení a správnosť právneho posúdenia. Znaky tzv. inej vady konania má tieţ procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa prieči ustanoveniu § 213 O.s.p. Medzi tzv. iné vady konania, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, patrí aj skutočnosť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval

§ 213ods.

2 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie.

§ 122ods.

1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené 8 4 Cdo 21/2009 podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

§ 213ods.

1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ

1. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim v konečnom dôsledku k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa (hoci odvolací súd uviedol, ţe ho v uvedených častiach potvrdzuje) v tom smere, ţe tvrdenie ţalovaného sa zakladá na pravde, a tak nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti ţalobkyne, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd v prejednávanej veci tento zákonný postup nedodrţal, potom pri hodnotení dôkazov zaťaţil svoje rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vadou a konal v rozpore s princípmi spravodlivého procesu chránenými Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne uviedol, ţe súd prvého stupňa v danom prípade dostatočne zistil skutkový stav (ale ho nesprávne právne posúdil), z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa (či tvrdenie bolo pravdivé alebo nebolo pravdivé je bez akýchkoľvek pochybností zistenie skutkovej povahy). Súd prvého stupňa dokazovaním, ktoré bolo vykonané aj výpoveďami svedkov dospel k záveru, ţe tvrdenie generálneho riaditeľa Š., a.s. nebolo pravdivé a došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti ţalobkyne. Odvolací súd ale 9 4 Cdo 21/2009 v porovnaní s ním vychádzal z odlišných skutkových zistení – konštatoval, ţe tvrdenie bolo pravdivé, vychádzalo z pravdivého skutkového základu, ktorým bol incident, ku ktorému došlo 28.5.
2. Obsah spisu svedčí o tom, ţe odvolací súd si dostatočne neuvedomil, ţe ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa správne, treba dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom (viď č.l. 326 spisu) vyplýva, ţe odvolací súd ţiadne dokazovanie nevykonal. Oboznámil sa len s napadnutým rozsudkom z č.l. 222, opravným uznesením z č.l. 275, odvolaním ţalovaného z č.l. 278, odvolaním ţalobkyne z č.l. 290, vyjadrením ţalobkyne k odvolaniu z č.l.
3. Na pojednávaní potom právni zástupcovia účastníkov len uviedli v podstate, ţe sa pridrţiavajú svojich odvolaní. Odvolací súd nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek tomu, ţe z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby v odvolacom konaní sám podrobne vypočul účastníkov, a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania tohto dôkazu pred svojím rozhodnutím, ku skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor na prednes právnych zástupcov účastníkov. To znamená, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p. Na základe uvedeného sú potom skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu zatiaľ predčasné. Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod ďalej uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom 10 4 Cdo 21/2009 právnom posúdení veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. decembra 2010 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M. Melocíková