Najvyšší súd 8 Sžo 182/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ľ. L., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22029/06-1409 zo dňa 17. mája 2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2 S 11/2006- 67 zo dňa 29. januára 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2 S 11/2006-67 zo dňa 29. januára 2008 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. mája 2006, č. 22029/06-1409. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Čierna nad Tisou zo dňa 14. marca 2006, č. R-9470/2006-5334 vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Krajský súd dospel k záveru, že v danej veci bol dostatočne zistený skutkový stav a žalovaný správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu v súlade so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal právo na ich náhradu. 8 Sžo 182/2008 2 Žalobca podal proti rozsudku odvolanie a žiadal zmeniť prvostupňový rozsudok tak, že sa rozhodnutie žalovaného zrušuje, tiež že sa zrušuje rozhodnutie Colného úradu Čierna nad Tisou a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že v služobnom hodnotení colníka zo dňa 31. októbra 2005 bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu. Neporušil povinnosti colníka, lebo v konaní bolo preukázané, že nelegálne plnenie liehu a tiež lepenie kontrolných známok vykonávali pracovníci spoločnosti L., s.r.o., a to A. B. a J. C., ktorí sa aj priznali k tejto činnosti a neuviedli, že by mal o tejto ich činnosti vedomosť. Žalobca vykonával daňový dozor v daňovom sklade dňa 27.05.2005 sám. Žalobca viackrát na poradách namietal, že je nemožné, aby jeden colník v daňovom sklade bol schopný ustrážiť a zabezpečiť akýkoľvek pohyb osôb, pohyb liehu a vykonávať daňový dozor tak, ako to má na mysli zákon. Objekt daňového skladu v P., kde žalobca vykonával službu, len na prízemí sa nachádza 12 miestností a poschodie je zrkadlovým obrazom prízemia, kde je ďalších 12 miestností. Kancelária výkonu služby sa nachádza na poschodí a výrobná hala je na prízemí. Ide o zlú organizáciu práv. Namietal, že nebol oboznámený s opisom služobných činností, ktoré mal vykonávať v daňovom sklade. Na jeho prepustenie zo služobného pomeru neboli splnené podmienky stanovené zákonom. Žalobca v podanom odvolaní zopakoval námietky, ktoré uviedol v podanej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že vo veci konajúce správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodli v súlade so zákonom č. 200/1998 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.02.2009 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného postupoval v intenciách vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom vzniku služobného pomeru colníka je zloženie služobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Služobné povinnosti colníka zakotvené v ustanovení § 43 a 44 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) sa odvíjajú od služobnej prísahy vymedzenej v § 17 zákona. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona je treba uviesť, že základnou povinnosťou colníka je dôsledné plnenie povinností stanovených nielen zákonom 8 Sžo 182/2008 3 a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 183 ods. 1 písm.
- d)zákona služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak - porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu spisu zistil odvolací súd nasledovné skutočnosti: Žalobca dňa 27.05.2005 vykonával daňový dozor v daňovom sklade L. s.r.o., a pri vykonávaní tohto daňového dozoru nezistil, že v miestnosti daňového skladu bola nelegálne plnená liehovina napriek tomu, že podľa skladových kariet zásob mal byť v daňovom sklade od 18.01.2005 nulový stav zásob jemného liehu a od 27.01.2005 nulový stav zásob veľmi jemného liehu, a teda v uvedený deň, t.j. 27.05.2005, sa v predmetnom daňovom sklade nemal plniť ani vyvážať žiaden alkohol. V dennej zmene pri vykonávaní daňového dozoru tiež nezistil, že osoby, ktorým umožnil vstup do výrobných priestorov firmy lepili kontrolné pásky s číslom X, vytlačené výrobcom V. S. P., a.s., v počte 39 kusov na 1 litrové fľaše, čím konali v rozpore s § 59 ods. 43 zákona č. 105/2004 Z,.z. o spotrebnej dani z liehu, nakoľko podľa citovaného ustanovenia bolo možné spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov uvádzať do daňového obehu najneskôr do 31.07.2004. Z ustanovenia § 227 ods. 1 zákona vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 227 ods. 4 zákona). Náležitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 231 ods. 1 až 4 zákona. Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm.
- a)zákona, z hľadiska jeho závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní vykonaného dokazovania sa stotožnil so záverom krajského súdu, že na základe správnym orgánom zadovážených a vykonaných dôkazov bolo možné dôvodne považovať konanie žalobcu kladené mu za vinu za dostatočne preukázané. V konaní nebolo spochybnené, že išlo o dôkazy zadovážené a vykonané v súlade s ustanovením § 227 ods. 1 zákona a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 27 ods. 4 zákona, ktoré nasvedčovali tomu, že predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. 8 Sžo 182/2008 4 Uvedeným konaním aj podľa názoru odvolacieho súdu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm.
- a)zákona, pretože žalobca ním zvlášť hrbým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti tak, že jeho ponechanie v služobnom pomere colníka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného majú všetky formálne a obsahové náležitosti (§ 231 zákona), sú náležite a podrobne odôvodnené, pričom žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v jeho odvolaní. Aj keď súd nemal dôvod pochybovať o predchádzajúcom čestnom, statočnom a disciplinovanom výkone štátnej služby žalobcu v minulosti, táto okolnosť nevyvrátila záver o nezlúčiteľnosti preukázaného konania s postavením colníka a dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 183 ods. 1 písm.
- d)zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a súd prvého stupňa nepochybil, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca v podanom odvolaní uviedol tie isté námietky voči rozhodnutiam správnych orgánov, ako už uviedol v podanej žalobe. Keďže odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, postupujúc podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vence správny potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal z § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 12. februára 2009 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová