1 a § 62 až § 65 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V takejto veci prípustnosť dovolania nevyplýva z § 238 ods. 4 O.s.p. (ako nesprávne uvádza matka), ale je týmto ustanovením priamo vylúčená. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania matky prichádzala do úvahy len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal dovolací súd, či konanie v tejto veci nie je zaťažené niektorou z vyššie uvedených procesných vád. 3 Cdo 276/2008 -6- Matka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Niektoré časti dovolania, v ktorých matka tvrdí, že odvolacie konanie prebehlo len formálne a bez toho, aby súdy akceptovali jej návrhy na vykonanie dokazovania, nasvedčuje tomu, že matka môže mať na mysli zaťaženie konania procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pre tento prípad dovolací súd uvádza, že dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Z obsahu spisu nevyplýva opodstatnenosť námietky matky, že jej odvolanie bolo v odvolacom konaní prerokované len formálne – odvolací súd vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, matke v primeranej miere vytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa v odvolacom konaní k prejednávanej veci. Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (napr. R 37/1993). Matke ako účastníčke konania nebola preto v odvolacom konaní nesprávnym procesným postupom súdu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom. So zreteľom na argumentáciu matky o údajnom rozhodovaní veci na súde prvého stupňa vylúčenou sudkyňou sa dovolací súd zameral aj na posúdenie, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudkyne JUDr. K. v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ matka v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku uviedla, že namieta zaujatosť menovanej sudkyne, z obsahu odvolania vyplýva, že zaujatosť bola vyvodzovaná len z okolností, ktoré spočívajú v postupe tejto sudkyne v prejednávanej veci a v právnych záveroch, na ktorých je založené prvostupňové rozhodnutie. Na okolnosti tejto povahy, ako správne uviedol už odvolací súd, sa z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. neprihliada (
3 O.s.p.). Na správnosti 3 Cdo 276/2008 -7- tohto konštatovania nemôže nič zmeniť vyjadrenie matky v dovolaní, že sudkyňa sa v konaní dopustila viacerých procesných pochybení v jej neprospech, a to takej závažnosti, že má pochybnosti o jej nezaujatosti. Odhliadnuc od toho, že takéto vyjadrenie nie je dostatočne určité a konkrétne, je potrebné zdôrazniť, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekonal a nerozhodol podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania (rozhodovania) nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p. Matka v dovolaní namietla, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. I keď je nesprávne právne posúdenie veci považované za relevantný dovolací dôvod (
2 písm. c/ O.s.p.), samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda námietky dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z tohto aspektu neposudzoval), matkou vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nebola by ale spôsobilá založiť prípustnosť jej dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by preto prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom. K námietke, že odvolací súd založil rozhodnutie na dôkazoch nesprávne vyhodnotených, dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať tým, že nesprávne 3 Cdo 276/2008 -8- vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť prípustnosť dovolania nezakladá. Aj k námietke, že odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z neúplných skutkových zistení, treba uviesť, že matkou tvrdená vada (ak k nej vôbec došlo) by mala povahu (len) tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nezakladá ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania matky nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní nebola dovolateľka procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); ďalším účastníkom dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. apríla 2009 JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.