2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 12. septembra 2007 - ktorým
3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z dôvodu, že nakoľko ku dňu rozhodovania o tejto žiadosti je vo výkone služby ako príslušníčka Policajného zboru 4 So 74/2008 2 Slovenskej republiky (ďalej len „Policajného zboru SR“), zákon č. 461/2003 Z.z. sa na ňu nevzťahuje - a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa stotožnil so závermi odporkyne, že na navrhovateľku, ktorá je od 1. júla 1999 príslušníčkou Policajného zboru SR a ktorej služobný pomer stále trvá, sa zákon č. 461/2003 Z.z. nevzťahuje. Na námietku navrhovateľky, že nespĺňa podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku
osobitných predpisov, nakoľko je v služobnom pomere 8 rokov a podmienkou pri priznanie dôchodku je trvanie služobného pomeru najmenej v dĺžke 15 rokov, krajský súd nemohol prihliadať, lebo pri posudzovaní nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia príslušníka ozbrojených zložiek SR, na ktorých sa vzťahujú osobitné predpisy o sociálnom zabezpečení je rozhodujúca skutočnosť, či služobný pomer žiadateľa o dávku trvá (aj priznanie výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zák. č. 328/2002 Z.z.) sa viaže na podmienku skončenia služobného pomeru) a taktiež nie je možné pri rozhodovaní o dávke vychádzať z predpokladu, či určitá podmienka (dĺžka služobného pomeru) bude splnená alebo nie, naviac, keď jej splnenie v budúcnosti nie je vylúčené. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá ako odvolací dôvod uviedla, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. písm. f/ O.s.p.) Zdôraznila, že ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku spĺňala všetky podmienky na jeho priznanie v zmysle § 65 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z.,
ktorého mala odporkyňa túto žiadosť posudzovať.
názoru navrhovateľky, podstatnou okolnosťou je, že v čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku až do súčasnosti je poistencom v zmysle zák.č. 461/2003 Z.z. a ž do tohto momentu je dôchodkovo poistená, pričom v zmysle § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že poistenie jej vzniklo a trvalo z pracovnoprávneho pomeru zamestnanca v zmysle § 20 zák.č. 461/2003 Z.z., je potrebné ju považovať
ust. 6 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. za poistenca pre účely dôchodkového zabezpečenia v zmysle zák.č. 461/2003 Z.z.
názoru navrhovateľky ust. § 1 ods.3 zák.č. 461/2003 Z.z. nebráni tomu, aby mohol byť priznaný nárok na starobný dôchodok, pretože zák.č. 461/2003 Z.z. sa nevzťahuje na nároky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia upraveného zák.č. 328/2002 Z.z,
ktorého na o priznanie nároku na výsluhový dôchodok 4 So 74/2008 3 nepožiadala, pričom ani naň v zmysle príslušných ustanovení nemá v súčasnosti nárok. Navrhovateľka taktiež poukázala na skutočnosť, že zák.č. 461/2003 Z.z. v ust. § 6 ods. 3 zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu.
jej názoru, výklad odporkyne a súdu prvého stupňa o nemožnosti priznať jej starobný dôchodok (napriek skutočnosti, že splnila zákonom stanovené podmienky a má zákonný nárok na starobný dôchodok) s poukazom na jej terajšie povolanie (služobný pomer príslušníka Policajného zboru SR) je výrazne diskriminačný a nezaručuje jej rovnaké zaobchádzanie v otázkach sociálneho poistenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že aj Ústava Slovenskej republiky zaručuje v čl. 12 rovnosť v právach pre všetkých.
názoru navrhovateľky v jej prípade nemožno hovoriť o rovnosti, nakoľko je diskriminovaná pre jej súčasné postavenie (jej zamestnanie). Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne z
1 zák.č. 461/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jej žiadosti) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 4 So 74/2008 4
6 písm. b/ cit. zákona žene, ktorá vychovala dve deti a v období od
1 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti
tohto zákona. Navrhovateľka bola od
328/2002 Z.z. nárok na výsluhový dôchodok má policajt, ktorému sa skončil služobný pomer a ktorého služobný pomer trval najmenej 15 rokov. 4 So 74/2008 5 Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka, ktorá je v súčasnosti platiteľkou poistného na výsluhové zabezpečenie
osobitného predpisu (zák.č. 328/2002 Z.z.), podmienky pre priznanie nároku na výsluhový dôchodok nespĺňa, pričom treba zdôrazniť, že jeho priznania sa ani nedomáhala. V prípade, že v budúcnosti navrhovateľka výsluhové zabezpečenie nezíska v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu, alebo ak by nebolo poistné zhodnotené na nárok na nárok na invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
osobitného predpisu, Útvar sociálneho zabezpečenia je povinný v súlade s § 141 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. previesť Sociálnej poisťovni poistné zaplatené na výsluhové zabezpečenie
osobitného predpisu. Odvolací súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, že citované ustanovenie § 1 ods. 3 zák .č. 461/2003 Z.z. nebráni tomu, aby navrhovateľke - ktorá splnila všetky zákonom požadované podmienky, pričom nežiadala zhodnotiť v tomto konaní dobu služobného pomeru a ani príjmy dosiahnuté za jeho trvania - mohol byť priznaný nárok na starobný dôchodok.
názoru odvolacieho súdu akceptáciou právneho názoru krajského súdu, že dôchodkovú dávku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nie je možné priznať, pokiaľ je žiadateľ v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru SR, by jednoznačne došlo u časti poistencov k diskriminácii, a to v dôsledku nerovnakého zaobchádzania v otázkach sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 a § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p). V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je správny orgán pri novom prejednaní veci viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). 4 So 74/2008 6 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke - ktorá si ich náhradu v rámci odvolania uplatnila - z dôvodu ich nevyčíslenia jej právnym zástupcom v zmysle § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p., ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2009 Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.