← Slovensko

o určenie neúčinnosti právneho úkonu

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4Obo/132/2008 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. I. K., advokát, K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. v likvidácii, „v konkurze“, Č., IČO: X. zast. JUDr. D. P., advokátom, K., proti ţalovanému: A., a. s., Č.D., IČO: X. zast. Mgr. P. N., advokátom, Advokátska kancelária, N., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  1. júna 2008 č. k.35 Cbi/140/2004-209, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  2. júna 2008 č. k. 35 Cbi/140/2004-209 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému priznal náhradu trov konania 9.171,– Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov. Krajský súd rozhodol čiastočným rozsudkom č. k. 35 Cbi 140/2004 zo dňa
  3. októbra 2007 tak, ţe ţalobu v časti návrhu na určenie odporovateľnosti kúpnej zmluvy, uzavretej dňa
  5. 2000 zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
  6. februára
  7. Súd rozhodoval o zvyšku nároku ţalobcu. 4Obo/132/2008 2 Ţalobca ţalobu odôvodnil tým, ţe dňa
  9. 2003, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a poukázal na ust. § 15 ods. 1, 2, 3 písm. b/ ZKV a to v súvislosti s kúpnou zmluvou z
  11. 2000 o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam (pozemkové nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. k. ú. Č., na LV č. X., na LV č. X. a na LV č.X. k. ú. O.) za kúpnu cenu 133.395,– Sk, s kúpnymi zmluvami z
  13. 2000 o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na Katastrálnom odbore OÚ Veľký Krtíš (na LV č. X. – kravín II, parc. č. X., súp. č. X. k. ú. O., na LV č. 702 – ovčín parc. č. X., súp. č. X. v k. ú. Č. a hnojovú prípojku, ktorá nie je predmetom zápisu v katastri nehnuteľností) s kúpnou cenou, ktorá mala byť spresnená na základe znaleckého posudku. Krajský súd uznesením z
  14. septembra 2006 pripustil zmenu pôvodne v ţalobe vymedzeného petitu tak, ţe oproti v ţalobe vymedzenému petitu, sa ţalobca domáhal aj určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva ďalších nehnuteľností (pozemky zapísané na Katastrálnom odbore OÚ Veľký Krtíš na LV č.X. k. ú. Č. parc. č. X., orná pôda o výmere 58.013 m2, parc. č. X., orná pôda o výmere 40 000 m2, parc. č. X., trvalé trávnaté porasty o výmere 134 615 m2, parc. č. 1086 orná pôda o výmere 6 700 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 176 651 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 15 000 m2), ktorá bola uzavretá
  16. 2000 medzi dlţníkom ako predávajúcim a ţalovaným ako kupujúcim. Ţalobca poukázal na to, ţe všetky uvedené právne úkony dlţníka pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, sú podľa § 15 ZKV neúčinné voči konkurzným veriteľom na základe toho, ţe podľa výpisu z obchodného registra týkajúceho P.. bol JUDr. D. F. v čase od
  18. 1995 do
  20. 2000 štatutárnym zástupcom uvedenej právnickej osoby a zároveň aj spoločnosti A., a. s., členom predstavenstva tejto právnickej osoby od
  22. 1999 do
  24. 2000, čím boli naplnené znaky odporovateľnosti právnych úkonov (kúpnych zmlúv) podľa § 15 ods. 3 písm. b/ ZKV a podľa § 15 ods. 2 ZKV, pretoţe uvedené úkony boli urobené s úmyslom ukrátenia svojich veriteľov a úmysel im musel byť vzhľadom na personálne prepojenie známy. Ďalej ţalobca poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  26. 2000 sp. zn. 49 Cb 139/97, ktorým bola úpadcovi uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi J.M. sumu 4.054.833,90 Sk s prísl. J.M., si na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku prihlásil v konkurznom konaní pohľadávku 112.271.426,30 Sk, ktorá bola na prieskumnom pojednávaní uznaná. Kúpnymi zmluvami, 4Obo/132/2008 3 ktorých neúčinnosti sa domáha, úpadca previedol na ţalovaného vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré preto napĺňajú znaky odporovateľných právnych úkonov. Ţalovaný uviedol, ţe trvá na svojich písomných vyjadreniach, ako i na tom, ţe chýba a absentuje úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa ţalovaným. Poukázal na to, ţe ţalovaný prevzal záväzky úpadcu, ktoré spláca a na tomto základe došlo k uzavretiu namietaných zmlúv. Ďalej poukázal na to, ţe je potrebné sa zaoberať komplexne vo všetkých súvislostiach s tým, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Uviedol, ţe kúpne zmluvy boli uzavreté štandardne, ţalovaný prevzal na seba všetky záväzky konkurzných veriteľov, ktorí majú postavenie oddelených veriteľov podľa § 28 ZKV. Tvrdenie, ţe došlo k ukráteniu dominantného veriteľa (J.) nemá opodstatnenie, nakoľko i v prípade uspokojovania by tento uspokojený nebol, pretoţe nemá pohľadávku zabezpečenú záloţným právom. Podľa ţalovaného nie je moţná aplikácie § 15 ods. 2 ZKV, nakoľko nebol úmysel ukrátiť veriteľov. Predloţil doklady preukazujúce zaplatenie sumy 13.271.422,– Sk Štátnym fondom pôdohospodárstva a potravinárstva SR v súvislosti so zmluvami o prevzatí záväzkov. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi a zistil, ţe ţalobca sa v ţalobe vyšpecifikovanými právnymi úkonmi domáhal určenia ich neúčinnosti voči konkurzným veriteľom v znení návrhu na rozšírenie ţaloby, ktoré súd pripustil. Po preskúmaní predloţených dôkazov i vyjadrení účastníkov, súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Súd mal k dispozícii znalecký posudok č. 4/2000, podľa ktorého bola stanovená kúpna cena v kúpnej zmluve z
  28. 2000 (predaj nehnuteľností vyšpecifikovaných v bode I kúpnej zmluvy) a dohodnutá cena 94.080,– Sk a 39.315,– Sk, nie je v rozpore so znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o veriteľa J. M., o jeho pohľadávke súd rozhodol
  30. 2000, pričom k uzavretiu zmlúv, ktoré sú predmetom konania, došlo ešte pred právoplatnosťou uvedeného rozsudku, preto nemoţno tvrdiť, ţe uţ v tom čase muselo byť dlţníkovi zrejmé, aký bude výsledok tohto konania. Okrem znaleckého posudku č. 4/2000 mal súd k dispozícii i znalecký posudok č. 97/2001, 98/2001 a 15/
  31. Súd ţalobu zamietol aj z dôvodu, ţe ţalovaný súdu predloţil uznanie záväzku P. zo 4Obo/132/2008 4 dňa
  33. 2000, v ktorom druţstvo uviedlo, ţe uznáva svoj záväzok voči a. s. A. vo výške 7.443.382,35 Sk, ktorý vznikol na základe Zmluvy o prevzatí dlhu z
  35. 1999 vo Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva a potravinárstva SR. P. sa zaviazalo úhradu dlhu riešiť v zmluve, ktorú uzatvorí do
  37. 2000 a ďalšími splátkami. Ţalovaný teda prevzal dlh P.. v celkovej výške 13.271.422,– Sk, na základe čoho sa prevzal majetok ţalobcu, nakoľko nemal ţiadne iné aktíva, aby mohol dlh splatiť. Ţalovaný poukázal na to, ţe všetky tieto majetkové prevody, sa diali so súhlasom Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva SR, vrátane prevodu záloţných práv. Na základe uvedeného mal súd za to, ţe ţalobca nepreukázal skutočnosťou uvádzané v ţalobe, nepreukázal úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov, všetky kúpne ceny boli dojednané v zmysle znaleckých posudkov, ktoré mal súd k dispozícii a samotný úpadca uznal finančný záväzok voči ţalovanému vo výške 7.443.382,35 Sk a zároveň ţalovaný prevzal dlh úpadcu vo výške 13.271.422,– Sk s tým, ţe oproti tomuto záväzku bol prevzatý majetok ţalobcu. Súd s poukazom na uvedené ţalobu zamietol a o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného ţalovaného. Ţalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
  38. júla
  39. V odôvodnení odvolania uviedol, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zisteného skutkového stavu, pretoţe nevykonal navrhované dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Zastáva názor, ţe v súdnom konaní dostatočne preukázal skutočnosť, ţe úkonmi, odporovateľnosti ktorých sa domáha, došlo k uspokojeniu konkurzných veriteľov. Poukázal na publikovaný právny názor NS SR (5 Obo 25/2006), v zmysle ktorého uzavretím zmluvy s jedným veriteľom s tým, ţe jeho záväzok zaplatiť kúpnu cenu, zanikne započítaním jeho pohľadávky voči dlţníkovi, došlo k zmenšeniu majetku dlţníka a v tejto súvislosti vzhľadom na charakter zmluvy, nešlo o beţnú obchodnú činnosť, nedošlo k reálnemu zaplateniu ekvivalentnej kúpnej ceny a dlţník nezískal namiesto hmotného majetku, majetok 4Obo/132/2008 5 finančný, keďţe ţalobca započítal na dohodnutú kúpnu cenu svoje pohľadávky voči dlţníkovi. S poukazom na uvedený právny názor odvolateľ uviedol, ţe úkonmi úpadcu a ţalovaného, ktorých neúčinnosti sa domáha, došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a zároveň k neopodstatnenému zvýhodneniu ţalovaného ako jedného z veriteľov úpadcu a terajších konkurzných veriteľov úpadcu na úkor ostatných konkurzných veriteľov úpadcu, a tým k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov. Ďalej poukázal na to, ţe v danej veci existoval úmysel úpadcu a ţalovaného ukrátiť konkurzných veriteľov, ktorý musel byť dlţníkovi a ţalovanému vzhľadom na personálne prepojenie známy. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 15 ods. 4 písm. d/ ZKV a uviedol, ţe ZKV nevyţaduje, aby personálne prepojenie uvedeného ustanovenia, medzi dlţníkom a osobou, ktorá je spolu s dlţníkom účastníkom daného právneho úkonu, existovalo v čase uskutočnenia právneho úkonu. Len v ust. § 15 ods. 4 písm. c/, e/ ZKV, je vyjadrená poţiadavka, ţe v týchto ustanoveniach definované personálne prepojenie musí existovať „v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon“. Odvolateľ ďalej tvrdí, ţe nie je podstatná skutočnosť, ţe rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 49 Cb 139/97 z
  41. 2000, ktorým bola uloţená povinnosť úpadcovi zaplatiť J.M. sumu 4.054.833,90 Sk s prísl. (ku dňu vyhlásenia konkurzu istina s príslušenstvom predstavovala sumu 112.271.426,30 Sk), nadobudol právoplatnosť aţ o uzavretí kúpnych zmlúv, ktorých určenie odporovateľnosti je predmetom konania. Všetky úkony boli realizované v priebehu uvedeného súdneho konania s úmyslom ukrátiť veriteľov, najmä J. M., ale aj ostatných konkurzných veriteľov. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť resp. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2) podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom od
  43. 2008 (ďalej len „O.s.p.“) a zistil, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne, keď ţalobu o určenie neúčinnosti vyšpecifikovaných právnych úkonov – kúpnych zmlúv, 4Obo/132/2008 6 týkajúcich nehnuteľností uzavretých medzi ţalobcom a ţalovaným, zamietol ako nedôvodnú. Na ţalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa
  44. novembra
  45. Podľa § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca, sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného úkonu uţ vymáhaný alebo ak uţ bol uspokojený. Odporovateľnosť ako inštitút konkurzného práva zakladá nárok ţalobcu domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca (predtým dlţník) ukrátil svoj majetok patriaci do konkurznej podstaty. Ide o vyhlásenie neúčinnosti tohto úkonu vo vzťahu k podstate, nie však o vyslovenie jeho neplatnosti. Podľa § 15 ods. 3 písm. b/ ZKV, o ktorý ţalobca svoj nárok opiera, moţno odporovať tieţ právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlţníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej má dlţník alebo osoba uvedená v písmene a/ majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Vo všeobecnosti platí, ţe odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Odporovať tieţ moţno právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlţníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlţníkom a osobou jemu blízkou, medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej má dlţník alebo osoba uvedená pod písm. a/ majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej je dlţník alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlţník urobil v uvedenom čase v prospech tejto 4Obo/132/2008 7 osoby, to však neplatí, ak druhá strana preukáţe, ţe nemohla ani pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Odporovateľné sú teda tie úkony, ktoré úpadca ešte ako dlţník vykonal v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu za podmienky, ţe ide o preukázateľný úmysel ukrátiť veriteľov, a ţe tento úmysel bol známy tomu, kto mal prospech z úpadcovho odporovateľného úkonu, teda podstatou je úmysel ukrátiť veriteľa, ako i za podmienky, ţe ide o ukrátenie úpadcovho majetku v prospech osôb blízkych úpadcovi (predtým dlţníkovi). Základnými predpokladmi úspešnosti takéhoto nároku (odporovacia ţaloba), je včasné uplatnenie a úmysel ukrátiť majetok úpadcu tak, ako je vyššie uvedené. Ustanovenia § 15 ZKV je ustanovenie ochraňujúce veriteľov, preto je ho potrebné vţdy dôsledne skúmať, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov v súvislosti s vykonaným resp. napadnutým právnym úkonom. V predmetnej veci mal prvostupňový súd za preukázané, ţe k takejto právnej skutočnosti nedošlo a odvolací súd sa s týmto názorom nestotoţnil, pretoţe dospel k záveru, ţe súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, či skutočne k ukráteniu konkurzných veriteľov nedošlo. Z odôvodnenia rozsudku totiţ vyplýva, ţe ţalovaný prevzal dlh voči Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva a potravinárstva SR (inak by bol taktieţ veriteľom), vrátane záloţných práv. Odvolací súd z predloţených kúpnych zmlúv, ktorých sa ţaloba týka, zistil, ţe predmetné prevádzané nehnuteľnosti boli bez „tiarch“ (ez dlhov, vecných bremien a iných právnych povinností), teda neboli zabezpečené v prospech iného. V prípade, ţe predmetné nehnuteľnosti uţ v čase ich prevodu boli prevádzané so záloţnými právami (v prospech ŠPFPaP SR), potom by dôvody, pre ktoré súd ţalobu zamietol, obstáli. Ak však preukázateľne pri prevode predmetné nehnuteľnosti neboli zaťaţené záloţným právom v prospech ŠPFPaP SR a k takémuto úkonu došlo aţ po uzavretí sporných zmlúv, táto právna skutočnosť by sa následne dala kvalifikovať ako porušenie § 15 ZKV – nesporne išlo by o ukrátenie veriteľov. V tomto smere bude potrebné v novom konaní doplniť dokazovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa 4Obo/132/2008 8 § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave
  46. decembra 2009 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.