o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti

Najvyšší súd 6 Cdo 258/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ H. V., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. R. M., PhD., advokátom so sídlom v K., 2/ A. V., bývajúceho V., zastúpeného opatrovníčkou V. Z., bývajúcou v K. a 3/ mal. N. V., bývajúcej v K., zastúpenej ţalobkyňou 1/ ako jej zákonnou zástupkyňou, proti ţalovanej L. I., bývajúcej v K., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14 C 480/01, o dovolaní ţalobcov podanom ich právnym predchodcom proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

1. mája 2009 sp. zn. 4 Co 227/2007 rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II zo
2. marca 2006 č.k. 14 C 480/01-148, ktorým bola zamietnutá ţaloba pôvodného ţalobcu - právneho predchodcu ţalobcov - M.. V. (manţela ţalobkyne 1/ a otca ţalobcov 2/ a 3/) o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, uzavretej medzi ním a ţalovanou 29.7.
3. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie pôvodný ţalobca M. V.. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred odvolacím súdom. K tomuto odňatiu malo dôjsť tým, ţe odvolací súd ho nepredvolal na pojednávanie. Pretoţe 6 Cdo 258/2010 2 M. V. v priebehu dovolacieho konania dňa 9.12.2009 zomrel, pokračoval dovolací súd v dovolacom konaní s jeho právnymi nástupcami - ţalobcami 1/ aţ 3/ (§ 107 ods. 3 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú pôvodným ţalobcom, ktorá mala spočívať v odňatí moţnosti konať pred odvolacím súdom a to tým, ţe nebol predvolaný na odvolacie pojednávanie. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia 6 Cdo 258/2010 3 pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p., závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo kedy súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania alebo kedy to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Keďţe v prejednávanej veci nešlo o ţiaden z uvedených prípadov, odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Takto mohol postupovať aj za situácie, ţe odvolanie pôvodného ţalobcu bolo podané 21.4.2006, t.j. pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
4. apríla 2010 č. Cpj 7/2010 sa totiţ v zmysle § 372p ods. 1 O.s.p. ustanovenie § 214 O.s.p. v znení účinnom od
5. októbra 2008 pouţije aj na odvolacie konania, ktoré začali podaním odvolania pred
6. októbrom
7. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie ţalobcov podané ich právnym predchodcom podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. januára 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 6 Cdo 258/2010 4 Odlišné stanovisko sudcu JUDr. R. Čirča Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
9. januára 2011 sp. zn. 6 Cdo 258/
10. Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté dovolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
11. mája 2009 sp. zn. 4 Co 227/
12. Zastávam názor, ţe konanie pred krajským súdom ako odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. odňatím moţnosti právnemu predchodcovi ţalobcov ako pôvodnému ţalobcovi konať pred súdom. Táto vada, ktorú dovolací súd skúma z úradnej povinnosti, je daná skutočnosťou, ţe odvolací súd rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemoţnil právnemu predchodcovi ţalobcov v postavení pôvodného ţalobcu realizáciu jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej prítomnosti. Svoj právny názor odôvodňujem takto: I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15.10.2008, tj. od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., umoţňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa môjho názoru potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej novely, pokiaľ ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, pouţiť dovtedy platnú právnu úpravu. Trvale platnou zásadou procesného práva o časových medziach procesných zákonov je zásada, podľa ktorej nové procesné právo (jeho zmeny) má pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou, no účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala (či nespájala) skoršia úprava, zostávajú zachované. Táto zásada bola vyjadrená v § 355 O.s.p. a v súvislosti so zmenami právnej úpravy bola opakovane vyjadrená v §§ 372e, 372h, 372i a 372o uvedeného právneho predpisu. Ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p. upravuje otázku aplikovateľnosti novej úpravy tak, ţe sa pouţije aj na konania začaté pred
13. októbrom 2008, no mlčí v otázke, či zostávajú zachované účinky úkonov, ktoré s nimi spájala predchádzajúca úprava. V takom prípade treba prijať taký výklad, ktorý šetrí zmysel a podstatu základného práva dotknutého novou procesnou úpravou. Týmto základným právom je právo účastníka konania na legitímne čakávanie (ako súčasť práva na spravodlivý proces), ţe ak odvolacie konanie začalo podaním 6 Cdo 258/2010 5 odvolania pred
14. októbrom 2008, bude sa spôsob prejednania odvolania riadiť právnou úpravou platnou v čase začatia odvolacieho konania, t.j. ustanovením § 214 O.s.p. v znení do uvedeného dátumu, zaručujúcim mu prejednanie odvolania na pojednávaní v jeho prítomnosti (pokiaľ nie sú splnené podmienky podľa odseku 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia pre moţnosť prejednania odvolania bez pojednávania). Legitímne očakávanie na zachovanie takéhoto postupu súdu (v situácii, keď tento postup zaručoval účastníkovi konania v porovnaní s novou právnou úpravou väčší rozsah procesných práv) je zvlášť zrejmé v prípadoch, v ktorých účastník na výzvu súdu urobenú podľa § 214 ods. 3 O.s.p. v znení do
15. októbra 2008 oznámil, ţe s prejednaním odvolania bez nariadenia pojednávania nesúhlasí. Opačný aplikačný a interpretačný postup znamená porušenie čl. 13 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel) a je preto vo svojom dôsledku výkladom retroaktívnym. Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe pôvodný ţalobca - právny predchodca ţalobcov - podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie doručené tomuto súdu 24.4.
16. Na výzvu odvolacieho súdu, či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, listom z 23.10.2007 odpovedal tak, ţe ak odvolací súd nezruší prvostupňové rozhodnutie, trvá na prejednaní veci s nariadením pojednávania. Odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania rozsudkom z
17. mája
18. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, ţe na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, odňal pôvodnému ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, mal byť podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu z tohto dôvodu zrušený a vec mu mala byť vrátená na ďalšie konanie. V Bratislave, dňa
19. januára 2011 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. s u d c a Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová