Najvyšší súd 6 Cdo 37/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. P., bývajúcej v N., zastúpenej Advokátskou kanceláriou S.S. s.r.o., so sídlom v N., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ JUDr. T. S., proti ţalovanej Š. so sídlom v N., zastúpenej JUDr. J. I., advokátom so sídlom v N., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25 C 218/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2009 sp. zn. 8 Co 78/2009 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2009 sp. zn. 8 Co 78/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Nitra
- augusta 2007 sa ţalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle ţalovanej v kúpnej zmluve s podrobne špecifikovaným obsahom, ktorou ţalovaná ako predávajúca prevádza do vlastníctva ţalobkyne ako kupujúcej byt č. 1, nachádzajúci sa na
- podlaţí (prízemí) bytového domu súp. č. X. na K. zapísaného v katastri nehnuteľností pre kat. úz. D. na liste vlastníctva č.. a postaveného na pozemku parcela č. X. V ţalobe uviedla, ţe ako nájomníčka bytu písomnou ţiadosťou z 13.9.1994 poţiadala právneho predchodcu ţalovanej o prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“ alebo „zákon o vlastníctve bytov“). Právny predchodca ţalovanej a ani ţalovaná, napriek opakovaným ţiadostiam o prevod vlastníctva bytu zo dňa 3.1.2007 a 13.2.2007, však zmluvu o prevode vlastníctva bytu s ňou neuzatvorili. 6 Cdo 37/2010 2 Okresný súd Nitra rozsudkom z
- januára 2009 č.k. 25 C 218/2007-180 rozhodol, ţe sa nahrádza prejav vôle ţalovanej tak, ţe ako predávajúca uzatvára so ţalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu s obsahom podrobne špecifikovaným vo výroku rozsudku. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 563,58 EUR do rúk jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobe vyhovujúci výrok vo veci samej odôvodnil splnením podmienok na prevod bytu do vlastníctva ţalobkyne. Námietku premlčania, vznesenú v priebehu konania ţalovanou, nepovaţoval za dôvodnú poukazujúc na to, ţe uplatnený nárok je nárokom na vlastnícke právo, ktoré premlčaniu nepodlieha. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
- septembra 2009 sp. zn. 8 Co 78/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 170,10 EUR do rúk jej zástupcu do troch dní. Zmenu prvostupňového rozsudku odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci v otázke premlčania uplatneného nároku Na rozdiel od prvostupňového súdu vyslovil názor, ţe uplatnený nárok podlieha premlčaniu podľa ustanovení §§ 100 a 101 Občianskeho zákonníka, pretoţe ide o nárok na prevod vlastníctva, teda právo majetkovej povahy, pričom sa nejedná o vlastnícke právo, resp. výkon vlastníckeho práva. Uviedol, ţe na základe ţiadosti ţalobkyne o prevod vlastníctva bytu, doručenej právnemu predchodcovi ţalovanej 19.9.1994, začala najprv plynúť dvojročná lehota na splnenie povinnosti tohto právneho predchodcu uzavrieť so ţalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ k uzavretiu zmluvy v tejto lehote nedošlo, začala ţalobkyni dňom 20.9.1996 plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva domáhať sa na súde splnenia tejto povinnosti, ktorá uplynula 20.9.
- Týmto dňom sa právo ţalobkyne premlčalo a tento stav nemôţe zvrátiť ani opakovaná výzva (opakovaná ţiadosť) ţalobkyne o prevod vlastníctva bytu. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom a tieţ odňatím moţnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. V súvislosti s neprávnym právnym posúdením veci poukazovala na to, ţe právo na prevod vlastníctva bytu je osobnostným právo, resp. osobným nemajetkovým právom, ktoré má absolútnu povahu a preto sa nepremlčuje. 6 Cdo 37/2010 3 Ţalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľka uplatnila ako dovolací dôvod vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú konkretizovala tým, ţe jej mala byť odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom nenariadením pojednávania na prejednanie odvolania. Táto dovolacia námietka nebola dôvodná. V preskúmavanej veci nešlo totiţ o ţiaden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., preto postup odvolacieho súdu bol v súlade s odsekom 2 tohto ustanovenia, umoţňujúcim rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania. Z hľadiska vady konania vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. však odvolaciemu súdu moţno vyčítať čiastočnú nedostatočnosť odôvodnenia jeho rozsudku v súvislosti s posúdením právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie veci (podrobnejšie v poslednom odseku). Dovolateľka odôvodnila dovolanie aj dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou interpretáciou. Uvedený dovolací dôvod, týkajúci sa nesprávnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, je v tejto veci daný. 6 Cdo 37/2010 4 V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalobkyňa, okrem ţiadosti o prevod vlastníctva bytu doručenej právnemu predchodcovi ţalovanej 19.9.1994, poţiadala o prevod vlastníctva bytu aj samotnú ţalovanú opakovanými ţiadosťami z 3.1.2007 a z 13.2.
- Odvolací súd opakovaným ţiadostiam ţalobkyne nepriznal ţiadnu právnu relevanciu vychádzajúc z názoru, ţe stav premlčania uplatneného práva nemôţu zvrátiť. Dovolací súd sa s týmto právnym záverom odvolacieho súdu nestotoţňuje. Zákon o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a v rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. Súhrn týchto podmienok, v prípade ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik právneho vzťahu medzi nájomcom bytu a vlastníkom bytového domu alebo subjektom spravujúcim bytový dom ako majetok štátu. Obsahom tohto právneho vzťahu je subjektívne právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva bytu a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho bytový dom ako majetok štátu uzavrieť s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Jednou z podmienok, splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu, je ţiadosť nájomcu o prevod vlastníctva bytu. Odo dňa podania tejto ţiadosti začína plynúť povinnému subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik nového právneho vzťahu s novým obsahom. Preto podľa názoru dovolacieho súdu opakovaná ţiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva bytu, pri splnení aj ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Zo ţiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. v pôvodnom znení ale ani v znení neskorších predpisov nemoţno vyvodiť, ţe by takého právne účinky opakovanej ţiadosti mali byť vylúčené. Naopak ustanovenie § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov v znení novely vykonanej zákonom č. 158/1998 Z.z. s účinnosťou od
- júna 1998 výslovne predpokladá právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú ţiadosť o prevod vlastníctva bytu. V prejednávanej veci uvedený výklad znamená, ţe pokiaľ opakované podanie ţiadosti ţalobkyňou, pri splnení aj ostatných podmienok vyţadovaných zákonom v čase jej podania 6 Cdo 37/2010 5 (dovolací súd sa týmito podmienkami nezaoberal, pretoţe sa nimi nezaoberal ani odvolací súd) malo za následok vznik nového práva na prevod vlastníctva bytu, neprichádzalo do úvahy zamietnutie ţaloby z dôvodu premlčania skoršieho práva, ktoré malo ţalobkyni vzniknúť na základe ţiadosti z 13.9.
- Keďţe odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s opakovanými ţiadosťami o prevod vlastníctva bytu nezistil dostatočne skutkový stav, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 243b ods. 3 veta druhá O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd však povaţuje za potrebné poznamenať, ţe bez ďalšieho nemoţno súhlasiť ani so záverom odvolacieho súdu o premlčaní práva na prevod vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom, ktoré nemoţno stotoţňovať s vlastníckym právom, argumentácia odvolacieho súdu a teda odôvodnenie jeho právneho záveru v tejto otázke nie je dostatočné. Presvedčivosť odôvodnenia riešenia tejto právnej otázky vyţadovala, aby odvolací najprv posúdil, či vôbec prichádza do úvahy aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Zákon o vlastníctve bytov je totiţ k všeobecnému predpisu, akým je Občiansky zákonník, vo vzťahu špeciality. Celkom nepochybne to vyplýva z § 3 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého právne vzťahy k bytom v bytových domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzťah špeciality sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, ţe tam, kde existuje špeciálna úprava, nemoţno pouţiť úpravu všeobecnú. I keď vznik práva na prevod vlastníctva bytu sa posudzuje podľa právnej úpravy platnej v čase podania ţiadosti o tento prevod, v súvislosti s otázkou premlčania tohto práva mal odvolací súd prihliadnuť i na zmeny zákona č. 182/1993 Z.z. vykonané novelami účinnými od 1.8.1995 (zákon č. 151/1995 Z.z.) a od
- júna 1998 (zákon č. 158/1998 Z.z.), teda účinnými skôr, ako podľa názoru odvolacieho súdu malo dôjsť k premlčaniu práva na prevod vlastníctva bytu. Novelou vykonanou zákonom č. 151/1995 Z.z. bolo v § 29 zákona o vlastníctve bytov výslovne ustanovené, ţe nájomca môţe po uplynutí lehoty dvoch rokov od podania ţiadosti o prevod vlastníctva bytu podať návrh na súd, aby uloţil splnenie tejto povinnosti. Táto moţnosť nájomcu nebola obmedzená ţiadnou lehotou. Novelou vykonanou zákonom č. 158/1998 Z.z. bol do zákona o vlastníctve bytov vloţený § 29b, v ktorého odseku 3 bolo ustanovené, ţe nájomcovi bytu, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa 6 Cdo 37/2010 6 tohto zákona, ak nájomca svoju ţiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. Zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu. Interpretácia uvedených ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyţaduje pouţitie klasických i moderných výkladových metód. To znamená predovšetkým ich výklad vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na ich účel ako aj účel zákona ako celku, ktorým bola a stále je privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa tisícov občanov. Ďalej je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ţe tento proces (privatizácia bytového fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený a teda uzavretý. Tieţ je potrebné mať na zreteli, ţe súd nie je viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie a musí odchýliť, pokiaľ to vyţaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdu nachádzať právo neznamená iba vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tieţ povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem alebo noriem nejasných či legislatívne nepresných. Ak by uvedený interpretačný postup umoţňoval z ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyvodiť pravidlo, podľa ktorého sa právo na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona nepremčuje, bola by aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie tejto otázky, ako dôsledok zásady špeciality, vylúčená. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová