← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 6 Cdo 100/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : V. S., bytom D.D., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B.B., proti ţalovanej : Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4 C 90/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. februára 2010 sp.zn. 10 Co 255/2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. februára 2010 sp.zn. 10 Co 255/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dunajská Streda (súd prvého stupňa) rozsudkom z
  3. mája 2007 č.k. 4 C 90/2004-205 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia 1 560 000,-- Sk (51 782,51 eur) a náhradu trov konania v sume 244 817,-- Sk (8 126,43 eur). Ţalobu vo zvyšku zamietol. Ţalovanému uloţil aj povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume 27 463,-- Sk (911,60 eur). Rozhodnutie o povinnosti ţalovanej plniť ţalobcovi odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe ţalobca utrpel dňa
  4. januára 1981 pracovný úraz, ktorý zanechal trvalé následky na jeho zdraví. Ţalovaná odškodnila ţalobcu sumou zodpovedajúcou dvojnásobku základného počtu bodov, ktorým bolo sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu ohodnotené v lekárskom posudku. Dospel k záveru, ţe vzhľadom na ďalšie zhoršenie zdravotného stavu ţalobcu sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ na 40-násobok bodového ohodnotenia stanoveného lekárskym posudkom. Pri určení rozsahu odškodnenia, majúc za to, ţe zdravotný stav ţalobcu treba povaţovať za ustálený od roku 2002, vychádzal zo sumy 60,-- Sk za jeden bod. 2 6 Cdo 100/2010 Krajský súd v Trnave (odvolací súd) rozsudkom z
  5. novembra 2007 sp.zn. 24 Co 189/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 660 000,-- Sk (21 907,98 eur) a vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi aj náhradu trov konania v sume 217 284,-- Sk (7 212,50 eur) do rúk jeho právneho zástupcu a zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách štátu. Vo veci samej sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia aţ na 40-násobok bodového ohodnotenia stanoveného lekárskym posudkom. Počet týchto bodov ale zníţil na 550 majúc za to, ţe body v počte 650 znalci ustálili v rozpore s vyhláškou č. 32/1965 Zb. Nestotoţnil sa ani so záverom súdu prvého stupňa, ţe pri určení rozsahu odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu bolo potrebné vychádzať z hodnoty 60,-- Sk za jeden bod. K tomu uviedol, ţe podľa § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodnení bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto novely vyhlášky (teda do
  6. marca 1999) sa postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa § 7 ods. 1 uvedenej vyhlášky v znení do
  7. marca 1999 výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia bolo určené sumou 30,-- Sk za jeden bod. Pri mimoriadnom 40-násobnom zvýšení odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia má tak ţalobca právo na zaplatenie 660 000,-- Sk. Tento rozsudok odvolacieho súdu bol v časti o zamietnutí ţaloby nad sumu 21 907,99 eur (660 000,-- Sk) do sumy 43 815,97 eur (1 320 000,-- Sk) a vo výroku o trovách konania účastníkov bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (dovolací súd) zo
  8. mája 2009 sp.zn. 4 Cdo 87/2008 a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd tak rozhodol majúc za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení záverov, ku ktorým dospel pri ustálení, ţe v danej veci treba vychádzať zo sumy 30,-- Sk za jeden bod. Uviedol, ţe odvolací súd síce veľmi podrobne odôvodnil, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých povaţoval rozhodnutie prvostupňového súdu v časti 40-násobného zvýšenia bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za správne, a rovnako riadne odôvodnil aj svoje závery, pre ktoré zníţil rozsah bodového hodnotenia na 550 bodov, nie však svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia hodnoty jedného bodu odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu. Tu sa odvolací súd obmedzil len na citáciu 3 6 Cdo 100/2010 § 14a a § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení do
  9. marca
  10. Z akého dôvodu v skutočnosti zníţil hodnotu jedného bodu zo sumy 60,-- Sk na sumu 30,-- Sk, resp. z akých úvah vychádzal, keď povaţoval za správne aplikovať uvedený predpis v znení do
  11. marca 1999, nie je moţné z obsahu jeho rozhodnutia zistiť, najmä keď v predchádzajúcej časti rozhodnutia ustálil, ţe zdravotný stav ţalobcu treba povaţovať za stabilizovaný od roku
  12. Odvolací súd, znova konajúci o odvolaní ţalovanej, rozsudkom z
  13. februára 2010 sp.zn. 10 Co 255/2009 opäť zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 21 907,99 eur tak, ţe ţalobu „i v tejto časti“ zamietol. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi, do rúk jeho zástupcu, náhradu trov konania v sume 8 675,20 eur. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol : „V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, ţe k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo dňa 16.01.1981 pri výkone vojenskej sluţby, pričom následne došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorý moţno povaţovať za ustálený od roku
  14. V roku 2002 platila vyhláška č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z., podľa § 14a ktorej je podstatný čas spôsobenia poškodenia na zdraví, k čomu nepochybne došlo pred účinnosťou vyhlášky č. 19/1999 Z.z., a teda bolo potrebné postupovať podľa doterajších predpisov, teda podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 47/1995 Z.z., podľa ktorej je podstatné, kedy výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví boli spôsobené a zistené. S poukazom na uvedené je potom výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia 30,-- Sk za jeden bod“. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe ním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe predmetom jeho ţaloby bolo „sekundárne“ odškodnenie sťaţenia jeho spoločenského uplatnenia vzniknutého v príčinnej súvislosti s pôvodným poškodením zdravia, ktoré odškodnenie je upravené v ustanovení § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Uviedol, ţe ustanovenie § 14a predmetnej vyhlášky ustanovujúce, ţe pri odškodnení sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia zdravia, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov, nie je moţné na danú vec aplikovať, keďţe sa v nej nehodnotí odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia zdravia, ku ktorého došlo pred
  15. marcom 4 6 Cdo 100/2010 1999, ale z ďalšieho poškodenia zdravia, ku ktorému, ako priamemu dôsledku pôvodného poškodenia zdravia, došlo aţ po tomto čase. Keďţe ide o hodnotenie „sekundárneho“ sťaţenia spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo po
  16. apríli 1999, bolo treba na danú vec aplikovať ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení od
  17. apríla 1999, podľa ktorého výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk za jeden bod. Pripomenul, ţe v uznesení dovolacieho súdu, ktorým bol zrušení skorší rozsudok odvolacieho súdu, bolo uvedené, ţe „pri posúdení, podľa ktorého znenia vyhlášky má byť určená výška odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za jeden bod je teda rozhodujúce, kedy bol zdravotný stav stabilizovaný“. Odvolací súd v svojom rozhodnutí sa zjavne odchýlil od tohto právneho názoru dovolacieho súdu, keď za rozhodujúcu povaţoval vyhlášku v znení účinnom v čase pôvodného poškodenia zdravia, a nie v znení účinnom v čase „sekundárneho“ poškodenia zdravia. Podľa ţalobcu nerešpektovaním záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa odvolacím súdom došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedla, ţe predmetom sporu nebolo odškodnenie „sekundárneho“ sťaţenia spoločenského uplatnenia, ale „to, aká výška patrí za bod v prípade sekundárneho sťaţenia spoločenského uplatnenia“. Poukázala na znenie ustanovenia § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z., podľa ktorého pri odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, ţe poškodenie zdravia v súvislosti s ktorým ţalobca uplatňuje odškodnenie, bolo spôsobené pred účinnosťou vyhlášky č. 19/1999 Z.z. „Preto sa musí postupovať podľa doterajších predpisov“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe i toto dovolanie ţalobcu je opodstatnené, pretoţe ním napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 5 6 Cdo 100/2010 I keď nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia dovolacieho súdu zo
  18. mája 2009 sp.zn. 4 Cdo 87/2008, ktorým zrušil prvší rozsudok odvolacieho súdu z
  19. novembra 2007 sp.zn. 24 Co 189/2007, bola vada spočívajúca v nedostatku relevantného odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku, dovolací súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia prezentoval aj svoj právny názor na otázku, ktorý právny predpis by sa mal pouţiť v prípade hodnotenia následkov poškodenia zdravia, ktoré vznikli aţ následne, po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy upravujúcej iný, pre poškodeného priaznivejší rozsah odškodnenia. Dovolací súd v tejto súvislosti zreteľne ustálil : „Sťaţenie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb. K sťaţeniu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne k zhoršeniu ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho ţivotné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave poškodeného následkom úrazu nastali, je moţné zistiť, ak je moţné povaţovať stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je moţné vykonať jeho posúdenie. Sťaţenie spoločenského uplatnenia teda vzniká v zmysle vyhlášky v dobe, v ktorej je moţné zdravotný stav poškodeného povaţovať za ustálený a kedy je moţné posúdiť, aký má zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného. Sťaţenie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo a pri hodnotení následkov sa prihliada k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien v zdravotnom stave. To však nevylučuje pri zhoršení uţ ustáleného zdravotného stavu alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom, ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, ţe pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť predvídané. V takomto prípade v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti vzniká ďalší nový nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo ho moţné ani uplatniť, s tým, ţe pri tomto novom nároku sa porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu s doterajším stavom. Pri posúdení, podľa ktorého znenia vyhlášky má byť určená výška odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za jeden bod je teda rozhodujúce, kedy bol zdravotný stav stabilizovaný“. Odvolací súd v ďalšom konaní uvedený právny názor dovolacieho súdu neakceptoval a zotrval na svojom závere, ţe pri odškodnení za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu treba vychádzať z hodnoty 30,-- Sk za jeden bod bodového ohodnotenia, aj keď sa jeho zdravotný stav ustálil aţ v roku
  20. Svoj záver pritom odôvodnil takto : „V prejednávanej 6 6 Cdo 100/2010 veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, ţe k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo dňa 16.01.1981 pri výkone vojenskej sluţby, pričom následne došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorý moţno povaţovať za ustálený od roku
  21. V roku 2002 platila vyhláška č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z., podľa § 14a ktorej je podstatný čas spôsobenia poškodenia na zdraví, k čomu nepochybne došlo pred účinnosťou vyhlášky č. 19/1999 Z.z., a teda bolo potrebné postupovať podľa doterajších predpisov, teda podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení vyhlášky č. 47/1995 Z.z., podľa ktorej je podstatné, kedy výška odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví boli spôsobené a zistené“. Dovolací súd vyššie uvedený záver odvolacieho súdu nepovaţuje za správny. Zotrváva na svojich záveroch uvedených v uznesení zo
  22. mája 2009 sp.zn. 4 Cdo 87/
  23. Znova poukazuje na to, ţe k sťaţeniu spoločenského uplatnenia dochádza v čase, kedy je moţné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení zdravia, prípadne po jeho zhoršení, povaţovať za ustálený, kedy je teda moţné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho ţivotné úkony, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. V prípade, ţe sa v súvislosti s pôvodným poškodením zdravia dodatočne prejavia nové následky takým spôsobom a intenzitou, ktoré pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť predvídané, vzniká v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti ďalší nový nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo ho moţné ani uplatniť, s tým, ţe pri tomto novom nároku sa porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu s doterajším stavom. Prechodné ustanovenie § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/199 Z.z. k zmenám účinným od
  24. apríla 1999, podľa ktorého pri odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov, nerieši expressis verbis otázku, podľa ktorého zákonného predpisu sa má postupovať v prípade, ak sa v súvislosti s pôvodným poškodením zdravia prejaví nové zhoršenie zdravotného stavu, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, aţ po
  25. apríli
  26. Podľa dovolacieho súdu pri určovaní rozsahu odškodnenia následného zhoršenia zdravotného stavu sa má postupovať podľa predpisov platných a účinných v čase ustálenia tohto nového zdravotného stavu. 7 6 Cdo 100/2010 V súvislosti s výkladom a aplikáciou predmetného ustanovenia dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  27. júla 2008 zn. III. ÚS 341/07 podľa ktorého, nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vţdy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môţe, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo poţiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, ţe sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, moţno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiţ neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Úpravy (zvýšenia) výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia vykonané vyhláškami č. 78/1981 Zb., č. 47/1995 Z.z. a vyhláškou č. 19/1999 Z.z. sledovali účel zachovať zásadu primeranosti rozsahu odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia s prihliadnutím na celkový rast ţivotných nákladov od pôvodnej úpravy peňaţnej hodnoty jedného bodu ohodnotenia poškodenia zdravia v lekárskom posudku. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uprednostnil výklad ustanovenia prechodného ustanovenia § 14a predmetnej vyhlášky e ratione legis zohľadniac kontext a účel uvedenej 8 6 Cdo 100/2010 právnej úpravy v súlade s princípom zákazu retroaktivity právnych noriem. V daných okolnostiach povaţoval uvedený výklad za zodpovedajúci účelu a zmyslu úprav odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia s tým, ţe ide o interpretáciu, ktorá nepopiera zásadným spôsobom príslušný zákonný text a je aj logicky odôvodniteľná. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe pri určení rozsahu odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu majúceho základ v následnom zhoršení zdravotného stavu ţalobcu, ku ktorému došlo po
  28. apríli 1999, bolo potrebné vychádzať z hodnoty 60,-- Sk za jeden bod celkového bodového ohodnotenia zisteného lekárom, a to bez ohľadu na to, ţe k pôvodnému poškodeniu zdravia došlo pred
  29. aprílom
  30. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd sa nestotoţňuje s právnymi závermi odvolacieho súdu a z tohto dôvodu jeho dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok, ktorý je v uvedenom zmysle zaloţený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), svojím uznesením (§ 243b ods. 4 O.s.p.) zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  31. januára 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.