5Obdo/15/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. Š., bytom v K., zastúpenej advokátkou JUDr. T. V., B., proti ţalovanému P., s. r. o., K., IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. J. T., K., o zaplatenie 19 170,37 Eur (577 526,50 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9 Cb 17/08 na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- januára 2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne sa o d m i e t a . Ţalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 68,62 Eur náhrady trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I rozsudkom zo
- decembra 2008, č. k. 9 Cb 17/2008-72 ţalobu zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 8 160,-- Sk náhrady trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo preukázané zaplatenie celého podielu na zisku za roky 2005 a 2006 ţalobkyni. Po späťvzatí ţaloby zostal sporný nárok ţalobkyne na zaplatenie 14% úroku z omeškania zo sumy 577 526,50 Sk od
- 2007 do
- 2008, teda do dňa úhrady zostatku nevyplateného podielu. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, ţe zisk schválený valným zhromaţdením ţalovaného sa počas celej existencie spoločnosti vyplácal podľa stavu finančných prostriedkov na účte spoločnosti. Z uvedeného dôvodu nedošlo k schváleniu konkrétneho termínu výplaty podielov na zisku na riadnych valných zhromaţdeniach, konaných
- marca 2006 a
- marca
- O tomto spôsobe vyplácania podielov mali vedomosť všetci spoločníci ţalovaného, medzi 5Obdo/15/2010 ktorých patrí aj ţalobkyňa, a keďţe nenamietala výšku schváleného podielu na zisku, ktorý jej prislúchal, súd uzavrel, ţe prejavy vôle spoločníkov, týkajúce sa výplaty priznaných podielov na zisku, je potrebné vykladať s ohľadom na zauţívanú prax, a teda, ţe spoločníci v čase schvaľovania podielu na zisku si boli vedomí toho, ţe k výplate podielov dôjde aţ v čase, keď budú finančné prostriedky reálne na účte ţalovaného. O tejto skutočnosti mala vedomosť aj ţalobkyňa, lebo výplaty schválených podielov ako účtovníčka ţalovaného sama navrhovala, a keďţe súd nezistil zvýhodnenie niektorého spoločníka pred inými, ţalobu zamietol. Na odvolanie ţalobkyne vec prejednal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací a rozsudkom z
- januára 2010, č. k. 3 Cob 16/09-106 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe v konaní bolo nepochybne preukázané, ţe pri výplate podielov na zisku v tomto prípade došlo podľa zavedenej praxe, ktorá bola ţalobkyni známa, a ktorú doteraz rešpektovala, pričom v čl. 6 bode 1 spoločenskej zmluve nebola uvedená ţiadna lehota. Z uvedených dôvodov nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie v zákonom stanovenej lehote. Ţiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 241 ods. 2 písm. a), b), c) O. s. p. a na skutočnosť, ţe súdy dôsledne nezisťovali, dokedy rešpektovala zauţívanú prax v ţalovanej spoločnosti ohľadom vyplácania podielov na zisku, nezaoberal sa nezhodami spoločníkov a neposudzoval právne účinky výzvy na zaplatenie podielov. V dovolaní poukázala na dôkazy, ktoré v konaní predloţila a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho. Ďalej uviedla, ţe medzi ňou a ostanými spoločníkmi boli váţne nezhody, pre ktoré sa rozhodla skončiť pracovný pomer so ţalovaným, vyzvať ho na zaplatenie podielu na zisku za roky 2005 a 2006 a podať ţalobu o zrušenie účasti v tejto spoločnosti. Nepovaţuje za správny právny názor odvolacieho súdu, ţe ona doteraz pri výplate podielov, rešpektovala zavedenú prax, lebo z odôvodnenia nevyplýva, na základe akých vykonaných dôkazov dospel odvolací súd k tomuto záveru a nevysvetlil, dokedy túto prax rešpektovala. Vzhľadom na to, ţe čas výplaty podielov na zisku nebol valným zhromaţdením určený a nebol ani dohodnutý, zvolila postup podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený poţadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlţník je povinný 5Obdo/15/2010 záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie poţiadal. Uviedla, ţe odvolací súd po právnej stránke nezdôvodnil, prečo nenastala splatnosť podielov na zisku za roky 2005 a 2006, prečo výzva veriteľa v danom prípade nemá právne účinky a dlţník sa nedostal do omeškania a ţalobca nemá právo na úroky z omeškania. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania v sume 137,24 Eur. Ţalovaný vo vyjadrený uviedol, ţe ţalobkyňa spoločne s manţelom boli v pracovnom pomere v ţalovanej spoločnosti do
- októbra 2007 a do tohto termínu stále viedla účtovnú a mzdovú agendu, vrátane kníh faktúr a všetkých ďalších výkazov a evidencií, sledovala a realizovala platby z obchodného styku. Ďalej uviedol, ţe ţalobkyňa s manţelom mali záujem získať od spoločnosti čo najviac finančných prostriedkov, bez ohľadu na to, či spoločnosť bude ekonomicky alebo obchodne zlikvidovaná. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., je toho názoru, ţe tento dôvod neobstojí a súčasne poukázal na ust. § 238 ods. 5 O. s. p., podľa ktorého dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania, neprevyšuje v obchodných veciach 10-násobok minimálnej mzdy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je dovolanie prípustné, ak je ním napadnutý zmenený rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), keď sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo ide o potvrdzujúci rozsudok, avšak len vtedy, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Ţalobkyňou napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., pretoţe ide o potvrdzujúci rozsudok, v ktorom vo výroku odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné. 5Obdo/15/2010 Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Dovolateľka tvrdí, ţe v konaní jej bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Ak by k takémuto nesprávnemu postupu skutočne došlo, zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K takémuto postupu v prejednávanej veci nedošlo. Postupu odvolacieho súdu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. nie je moţné nič vytknúť. Spôsob dokazovania a vyslovenie právneho záveru odvolacím súdom vo veci samej, nie je moţné povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Nebola preto splnená podmienka prípustnosti dovolania stanovená ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Keďţe dovolací súd nezistil ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie podľa § 218 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p. ako neprípustné odmietol. Ţalovaný mal v dovolacom konaní plný úspech, má preto právo na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu účelných trov dovolacieho konania. Ţalovanému vznikli trovy na právnom zastúpení za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu, prevzatie zastúpenia, ktoré ţalovaný vyčíslil, nespĺňa podmienku účelnosti, nakoľko právny zástupca pokračoval v zastúpení ţalovaného) v sume 61,41 Eur za úkon a paušálna náhrada hotových výdavkov v sume 7,21 Eur, spolu 68,62 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková