Najvyšší súd 1 Nc 1/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. V. K., bývajúceho v K., proti žalovanému V. O. Ú., a.s., R., zastúpenému JUDr. R. G., advokátom v K., o neplatnosť právneho úkonu a uloženie povinnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 45 C 104/2005, o vylúčení sudcu Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 1 Co 209/2007, rozhodol t a k t o : Predseda senátu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ladislav Cakoci n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1 Co 209/
- O d ô v o d n e n i e V rámci odvolacieho konania písomným podaním
- decembra 2008 (č.l. 265 spisu) vzniesol žalobca námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ladislavovi Cakocimu z dôvodu, že študoval na strednej škole v jednom ročníku s MUDr. N. D., ktorá v súčasnosti zastáva u žalovaného funkciu námestníčky pre ORL a má teda právny záujem na výsledku tohto konania. Ďalej uviedol, že predsedu odvolacieho senátu, ktorého zaujatosť namieta, pozná bližšie aj sám, pretože študovali na rovnakej strednej škole a ich vzťahy neboli dobré. Konečne, pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu vyplývajú aj z toho, že na pojednávaní uskutočnenom
- decembra 2008, bez účasti právnej zástupkyne žalobcu, za žalobcu do zápisnice uviedol konštatovania, ktorým žalobca nerozumel a výsledkom bolo akoby čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré vlastne žalobca vôbec nežiadal. Namietaný sudca krajského súdu JUDr. Ladislav Cakoci vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že je bez pomeru k veci, k účastníkom aj zástupcom v konaní. Žalobcu podľa mena a priezviska neevidoval ako sebe známu osobu, a že ho pozná z obdobia 1 Nc 1/2009 2 štúdia na gymnáziu (ktoré ukončil v roku 1973) zistil až po tom, ako sa žalobca osobne zúčastnil odvolacieho pojednávania. Poprel žalobcove tvrdenia o ich nedobrých vzájomných vzťahoch, keďže medzi nimi neboli vzťahy žiadne a po ukončení stredoškolského štúdia o žalobcovi nemal vedomosť. MUDr. N. D. podľa mena a priezviska nepozná, preto sa nevie vyjadriť k tomu, či naozaj ide o osobu, ktorá taktiež študovala na rovnakom gymnáziu. Pokiaľ ide o pojednávanie pred odvolacím súdom
- decembra 2008, toto sa uskutočnilo bez prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu (JUDr. A. K. – pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) s jeho súhlasom, pričom aj jeho prednes vo veci samej bol ním vykonaný po opakovaných upozorneniach zo strany súdu o obsahu, ako aj procesných dôsledkoch späťvzatia žaloby a to práve s poukazom na neprítomnosť jeho právnej zástupkyne na pojednávaní. Z rovnakého dôvodu bolo odvolacie pojednávanie odročené za účelom umožniť žalobcovi po právnej porade s jeho právnou zástupkyňou vyjadriť sa k právnemu hodnoteniu veci vykonanému odvolacím súdom v záujme predídenia neočakávanému rozhodnutiu, resp. odňatiu možnosti konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát. Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou, vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne, o ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba takto ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťažko uplatniteľný vzhľadom 1 Nc 1/2009 3 k nemožnosti objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút nezaujatosti preto treba chápať širšie, tiež v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu však nie je možné považovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť založené na skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môže byť podnetom k takémuto preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z hľadiska objektívneho. To znamená, že otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou istotou. Pri jej posudzovaní nie je možné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam účastníka konania vedú. V prejednávanej veci ide o posúdenie zaujatosti sudcu v situácii, keď, na jednej strane, má byť bývalým spolužiakom z jedného ročníka na strednej škole s námestníčkou pre ORL u žalovaného, ktorá z tohto dôvodu má právny záujem na výsledku konania a súčasne je aj bývalým spolužiakom zo strednej školy so samotným žalobcom s tým, že počas štúdia ich vzťahy neboli dobré, a na strane druhej, keď na odvolacom pojednávaní
- decembra 2008 bez účasti právnej zástupkyne žalobcu za neho do zápisnice zaprotokoloval skutočnosti, ktorým žalobca nerozumel a výsledkom bolo akoby čiastočné späťvzatie žaloby, ktorý procesný úkon však žalobca neurobil. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný dôvod zaujatosti namietaného sudcu spočívajúci v tom, že je bývalým spolužiakom zo strednej školy tak MUDr. N. D. ako aj žalobcu, s ktorým nemali dobré vzťahy, na tento dôvod v zmysle ustanovenia § 15a ods. 3 O.s.p. nebolo možné prihliadnuť. Ustanovenie § 15a ods. 2 O.s.p. dáva totiž účastníkovi alternatívne možnosť uplatniť námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. V danom prípade túto náležitosť však žalobcom vznesená námietka zaujatosti nespĺňa, keďže ju z uvedeného dôvodu neuplatnil na prvom pojednávaní, ktoré namietaný sudca viedol a neuplatnil ju ani v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, odkedy sa mohol pri zachovaní očakávanej starostlivosti účastníkom konania o existencii práve tohto dôvodu dozvedieť, pričom možnosť 1 Nc 1/2009 4 uplatnenia dodatočnej námietky zaujatosti zákon nepripúšťa. Napriek tomu však, pre úplnosť, Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že aj v prípade včasného použitia spomenutého dôvodu námietky zaujatosti, samotná okolnosť, že sudca pozná účastníka konania, nemôže byť dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, o to viac, keď námietkou dotknutý sudca poprel existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný druhý (už vyššie v odôvodnení tohto uznesenia spomenutý) dôvod námietky zaujatosti, z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyjadrenie namietaného sudcu, keď je zrejmé, že odvolacie pojednávanie
- decembra 2008 sa uskutočnilo so súhlasom žalobcu bez účasti jeho (v tom čase) splnomocnenej zástupkyne, pričom odvolací súd meritórne nerozhodol, ale odročil toto pojednávanie na neurčito, vyhovejúc tak žalobcovej žiadosti o jeho odročenie, za účelom možnosti žalobcu vyjadriť sa k veci po porade s jeho právnou zástupkyňou. So zreteľom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová