Obsah (10)

§ 138§ 31§ 40§ 3§ 250§ 244§ 246c§ 247§ 250i§ 39

Najvyšší súd 6Sžo/73/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a sudcov JUDr. Joz

§ 138ods.

1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) s poukazom na § 138 ods. 6 uvedeného zákona zamietla odvolanie ţalobkyne a potvrdila rozhodnutie Vedúcej sluţobného úradu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo S. č. 01/2007/00872-4/SÚ zo dňa 14.5.2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne z dôvodu nezaradenia odvolanej predstavenej dňom 15.5.2007, vydané

ustanovení § 31 ods. 4, § 39 ods. 1 písm.

1. a)a § 40 ods. 2 písm.
2. b)zákona o štátnej sluţbe. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu účastníkom konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, ţe preskúmavanému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie ţalovanej zo dňa 5.3.2007 o odvolaní ţalobkyne 2 6Sžo/73/2010 z funkcie predstavenej

§ 31ods.

2 zákona o štátnej sluţbe, a tieţ na to, ţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.5.2007 bolo zrušené rozhodnutie ţalovanej zo dňa 18.6.2007 v predmetnej veci pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a táto jej bola vrátená na ďalšie konanie, a preto povaţoval za podstatné zistiť, či sa ţalovaná náleţite vysporiadala so splnením podmienok upravených v ustanovení § 40 ods. 2 písm.

1. b)zákona o štátnej sluţbe. Dospel k záveru, ţe ţalovaná sa dôsledne riadila pokynmi krajského súdu a splnenie uvedených podmienok v potrebnom rozsahu skúmala, čo v rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnila, vychádzajúc zo systematizácie, z ktorej vyplynulo, ţe ku dňu 5.3.2007, kedy bola ţalobkyňa odvolaná z funkcie predstavenej, ku dňu 14.5.2007, kedy bolo vydané napadnuté rozhodnutie, a ani ku dňu rozhodovania poradnou odvolacou komisiou (8.9.2008) nemal sluţobný úrad k dispozícii voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej sluţby a v tej istej funkcii, a keďţe sluţobný úrad ţiadnu inú moţnosť zaradenia ţalobkyne na miesto odvolanej predstavenej nemal, nemohol jej ponúknuť inú dohodu. Ţalobnú námietku, ţe všetky miesta v štátnej správe neboli obsadené výberovým konaním, vyhodnotil krajský súd vo vzťahu k predmetu konania za bezpredmetnú. Za opodstatnenú nepovaţoval ani námietku ţalobkyne, ţe dňa 15.2.2007 bola účelovo do štátnej sluţby prijatá štátna zamestnankyňa na štátnozamestnanecké miesto, ktoré bolo dlhú dobu voľné, nakoľko k jeho obsadeniu došlo pred odvolaním ţalobkyne a absentuje priama súvislosť medzi obsadením štátnozamestnaneckého miesta a skončením štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou. V súvislosti s poukazom ţalobkyne na jej zaradenie po odvolaní z funkcie predstavenej ako odborný radca a v dôsledku toho na nemoţnosť aplikácie ustanovenia § 40 ods. 2 písm.
2. b)zákona o štátnej sluţbe krajský súd upriamil pozornosť na to, ţe z ustanovenia § 31 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe je zrejmé, ţe sluţobný úrad postupuje

tohto ustanovenia aţ po tom, čo bol predstavený z funkcie odvolaný, a preto mal za to, ţe prvostupňový správny orgán správne rozhodol, ak po tom, čo ţalobkyňu ako odvolanú predstavenú nezaradil na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu a nedohodol sa s ňou inak, skončil štátnozamestnanecký pomer odvolaním

§ 40ods.

2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe. K námietke ţalobkyne ohľadne procesných pochybení ţalovanej (nesprávne poučenie pri vydaní rozhodnutia č. 01/2007/00420-2/SÚ zo dňa 9.5.2007 a jeho následná oprava listom zo dňa 14.5.2007) krajský súd uviedol, ţe tieto nemajú vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie č. 01/2007/00420- 2/SÚ zo dňa 9.5.2007 nie je predmetom súdneho preskúmavania a ţalobkyňa ani nepodala proti nemu opravný prostriedok. K ţalobkyňou namietanému postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý začal nové správne konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne upovedomením zo dňa 10.5.2007 po tom, čo bolo predchádzajúce rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. 01/2007/00420/SÚ zo dňa 5.3.2007 zrušené rozhodnutím ţalovaného č. 01/2007/00420-2/SÚ zo dňa 9.5.2007

§ 138ods.

6 a 7 zákona o štátnej sluţbe, vyjadriac názor, ţe mal v správnom konaní pokračovať v zmysle § 138 ods. 7 zákona o štátnej sluţbe, krajský súd konštatoval, ţe uvedeným postupom správneho orgánu síce došlo k pochybeniu, avšak v jeho dôsledku ţalobkyňa nebola ţiadnym spôsobom ukrátená na svojich právach ako účastníčka konania

§ 3ods.

2 Správneho poriadku, práve naopak jej bolo umoţnené, aby sa v správnom konaní postupovalo v úzkej súčinnosti s ňou, bola jej daná moţnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, na základe čoho mohla účinne svoje práva a záujmy ďalej obhajovať a uplatniť svoje návrhy, čo jej v predchádzajúcom konaní umoţnené nebolo. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) . 3 6Sžo/73/2010 Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 1 písm.

1. a)a
2. f)O.s.p. navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie a zároveň ju zaviaţe na náhradu trov konania. Obsah odvolacích námietok v podstatnom rozsahu kopíruje ţalobné dôvody. Ţalobkyňa namietala najmä procesné pochybenie správneho orgánu z dôvodu nerešpektovania procesnej zásady litispendencie, ktorú ţalovaná mala porušiť tým, ţe po zrušení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 5.3.2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním

§ 40ods.

2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe rozhodnutím ţalovanej zo dňa 9.5.2007 bolo upovedomením zo dňa 10.5.2007 začaté nové správne konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním

§ 40ods.

2 písm.

1. b)zákona o štátnej sluţbe. Poukázala na to, ţe pôvodné konanie vo veci skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru zostalo bez meritórneho rozhodnutia, pričom v oboch konaniach ide o rovnakého účastníka, totoţný predmetom konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Vyjadrila názor, ţe porušením zásady litispendencie správnym orgánom došlo k porušeniu princípu právnej istoty ako aj procesnej ekonómie a k pripusteniu moţnosti, aby v totoţnej právnej veci bolo začatých viac konaní, ktoré mohli skončiť s rôznym výsledkom. Na podporu správnosti svojho právneho názoru poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 6 As 62/2005-57 zo dňa 29.11.2006. Ţalobkyňa nesúhlasila s názorom prvostupňového súdu o jej nesprávnom výklade ustanovení § 39 ods. 1 a § 40 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe. Poukazujúc na to, ţe v čase doručenia preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia uţ nevykonávala funkciu predstavenej, nakoľko z nej bola predtým odvolaná a po odvolaní bola zaradená ako odborný radca, opätovne prezentovala názor, ţe ustanovenie § 40 ods. 2 písm.
2. b)zákona o štátnej sluţbe uţ nebolo moţné na jej prípad aplikovať, čo vyplýva aj z ustanovenia § 31 ods. 4 písm.
3. a)zákona o štátnej sluţbe, ktorý viaţe jeho pouţi- tie iba pri odvolaní predstaveného, teda z jeho dikcie nevyplýva, ţe sa tak môţe postupovať aj po odvolaní predstaveného z funkcie a jeho zaradení na inú funkciu (odborný radca) tak, ako sa to stalo v jej prípade. Konštatovala, ţe aj v prípade, ak by táto právna skutočnosť nenastala, musela by sa ţalovaná náleţite vysporiadať s tým, ţe nemá pre ţalobkyňu iné miesto toho istého odboru a na tú istú funkciu, prípadne by sa musela so ţalobkyňou dohodnúť inak, čo však neurobila. Napokon ţalobkyňa namietala, ţe výroková časť prvostupňového rozhodnutia rieši iba prvý dôvod nezaradenia ţalobkyne („sluţobný úrad takéto miesto nemá“) a nerieši druhý prípad jej nezaradenia („alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak“), pričom ţalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí zaoberala aj odôvodnením druhého dôvodu nezaradenia ţalobkyne, rozhodla o novej veci, ktorá nebola predmetom prvostupňového konania, čím došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţ 128/95). Ţalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, ţe ţalobkyňa odôvodnila svoje odvolanie ustanovením § 205 ods. 2 písm.
4. a)O.s.p., avšak v celom obsahu odvolania sa nezmienila ani nenaznačila, k akej vade v postupe alebo v rozhodovaní krajského súdu malo dôjsť, ale poukázala na vady v konaní pred správnym orgánom, z čoho je zrejmé, ţe si nesprávne vyloţila uvedené ustanovenie § 205 ods. 2 písm.
5. a)O.s.p. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uplatnený ţalobkyňou

§ 250(správne má byť § 205) ods.

2 písm. f/ O.s.p. týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia otázky litispendencie súdom prvého stupňa, ţalovaná nesúhlasila s právnym názorom ţalobkyne prezentovaným v odvolaní ohľadne tejto otázky majúc za to, ţe vady v konaní pred správnym orgánom by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak by ukrátili ţalobkyňu na jej právach a mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Poukázala na to, ţe ţalobkyňa ani v ţalobe ani 4 6Sžo/73/2010 vo svojom odvolaní neuviedla, ako ňou tvrdená vada mohla a mala ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia.

názoru ţalovanej argumentácia ţalobkyne o tom, ţe prípadná formálna vada konania je dôvodom na zrušenie rozhodnutia bez ohľadu na to, či táto vada spôsobila ujmu na jej právach, je vo svetle zákonných a ústavných ustanovení nepresvedčivá a nemoţno na ňu prihliadať. K ţalobkyňou vytýkanému pochybeniu, ku ktorému došlo údajne rozhodnutím sp. zn. 01/2007/00420-2/SÚ zo dňa 9.5.2007, ţalovaná uviedla, ţe toto rozhodnutie nebolo ţalobkyňou napadnuté a nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. V súvislosti s namietaným nesprávnym posúdením postavenia ţalobkyne po odvolaní z funkcie predstavenej ţalovaná konštatovala, ţe záver ţalobkyne ohľadne tejto otázky je v priamom rozpore s výslovným znením ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe, z ktorého vyplýva, ţe sluţobný pomer moţno skončiť z dôvodu nezaradenia odvolaného predstaveného. Uviedla, ţe predstavený môţe byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej sluţby alebo nominovanej štátnej sluţby, ak zákon neustanoví inak. Poukázala na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej sluţbe, z ktorého vyplýva, ţe rozhodnutie o vymenovaní do stálej štátnej sluţby obsahuje funkciu štátneho zamestnanca a

prílohy č. 1 zákona moţno vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie referent, samostatný referent, odborný referent, hlavný referent, radca, samostatný radca, odborný radca, hlavný radca, štátny radca, hlavný štátny radca, generálny štátny radca, z čoho je zrejmé, ţe predstavený nie je osobitnou funkciou štátneho zamestnanca, ale za predstaveného môţe byť určený len ten štátny zamestnanec, ktorý je zaradený do jednej z týchto funkcií štátnej sluţby. Na základe uvedeného povaţovala ţalovaná aj tento argument ţalobkyne za nedôvodný a nemajúci oporu v zákone o štátnej sluţbe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a s § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 246cods.

1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

§ 247ods.

1 O.s.p.

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

§ 250iods.

3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5 6Sžo/73/2010

§ 39ods.

1 písm. a) zákona o štátnej sluţbe štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 aţ 3.

§ 40ods.

2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný

§ 31ods.

2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil nasledovné: - rozhodnutím zo dňa 30.4.2004, č. 2004/01103/SÚ, bola ţalobkyňa vymenovaná do štátnej sluţby, do funkcie odborný radca – predstavený – vedúci oddelenia hygieny ţivotného prostredia, - rozhodnutím zo dňa 5.3.2007, č. 01/2007/00419/SÚ, bola ţalobkyňa dňom 5.3.2007 odvolaná z funkcie odborného radcu – predstavenej – vedúcej oddelenia hygieny ţivotného prostredia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2007, - dňa 5.3.2007 bol spísaný protokol z pohovoru so ţalobkyňou o postupe pri ďalšom pracovnom uplatnení, - rozhodnutím zo dňa 5.3.2007, č. 01/2007/00420/SÚ, bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne

§ 40ods.

2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe z dôvodu nezaradenia odvolaného predstaveného na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu, - rozhodnutím zo dňa 9.5.2007, č. 01/2007/00420-2/SÚ, druhostupňový správny orgán zrušil

§ 138ods.

6 a 7 zákona o štátnej sluţbe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 5.3.2007, č. 01/2007/00420/SÚ, - dňa 10.5.2007, č. 01/2007/00872-1 bolo vydané upovedomenie o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, - rozhodnutím zo dňa 14.5.2007, č. 01/2007/00872-4/SÚ, bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne z dôvodu nezaradenia odvolanej predstavenej, - rozhodnutím zo dňa 18.6.2007, č. 01/2007/00872-8/SÚ, druhostupňový správny orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a odvolanie zamietol, - Krajský súd v Prešove na základe ţaloby

druhej hlavy piatej časti O.s.p. rozhodnutím zo dňa 30.5.2008, č. k. 2S/42/2007-39, s poukazom na § 250j ods. 2 písm.

1. c)a
2. d)O.s.p. zrušil rozhodnutie ţalovaného druhostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - rozhodnutím zo dňa 19.9.2008, č. 01/2008/01399-10, druhostupňový správny orgán odvolanie ţalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, - ţalobkyňa napadla druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu ţalobou

druhej hlavy piatej časti O.s.p. Z vyššie opísaného postupu rozhodovacej činnosti správneho orgánu v predmetnej veci vyplynulo, ţe konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, ktoré bolo začaté na podnet správneho orgánu dňom 5.3.2007, keď tento orgán urobil voči 6 6Sžo/73/2010 účastníkovi konania prvý úkon (pohovor so štátnou zamestnankyňou), bolo z dôvodu zrušenia prvostupňového rozhodnutia č. 01/2007/00420/SÚ zo dňa 5.3.2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 01/2007/00420-2/SÚ zo dňa 9.5.2007 bez vrátenia veci orgánu, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, na nové konanie a rozhodnutie, právoplatne skončené; proti rozhodnutiu nebol podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, nebolo preskúmané mimo odvolacieho konania ani na základe ţaloby v správnom súdnictve. Z dôvodu právoplatného skončenia konania neexistovala prekáţka začatého konania, námietku litispendencie vyhodnotil preto odvolací súd za nedôvodnú. Na zjavné procesné pochybenia vyššie označeného druhostupňového rozhodnutia (neurčitosť výroku v časti uvedenia ustanovenia, nesprávne poučenie) vydaného v predchádzajúcom konaní, na ktoré poukazovala ţalobkyňa v predmetnej ţalobe a následne i v odvolaní, preto uţ nebolo moţné v rámci súdneho prieskumu neskoršieho konania a rozhodnutia správneho orgánu prihliadnuť. Odvolaciemu súdu však nedá neuviesť, ţe v dôsledku pochybenia odvolacieho správneho orgánu, keď v rozhodnutí zo dňa 9.5.2007, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie, nerozhodol zároveň o vrátení veci na rozhodnutie prvostupňovému orgánu, došlo na základe upovedomenia k opätovnému začatiu konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním

§ 40ods.

2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe. Je zrejmé, ţe takýmto postupom sa správny orgán snaţil odstrániť práve druhostupňovým správnym orgánom vytknuté nedostatky predchádzajúceho konania, týkajúce sa moţného porušenia zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania. Je však potrebné uviesť, ţe tieto vady postupu v konaní správneho orgánu nemali za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovanej. Taktieţ je potrebné zdôrazniť, ţe týmto postupom správneho orgánu nebola ţalobkyňa ţiadnym spôsobom ukrátená na svojich právach; naopak, prvostupňový správny orgán dal ţalobkyni ako účastníčke konania priestor na uplatňovanie a bránenie jej práv. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ 98-102/02, zverejnené pod č. R122/2003) vyplýva, ţe k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 250i ods. 3 O.s.p. môţe viesť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia, a rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecné iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V prejednávanej veci zo zisteného skutkového stavu je nepochybne zrejmé, ţe vzhľadom na nemoţnosť zaradenia ţalobkyne ako odvolanej predstavenej na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so sluţobným úradom inak, tak ako to predpokladá § 31 ods. 4 zákona, nemôţe mať opätovné zopakovanie procesu pre ţalobkyňu iný, priaznivejší výsledok. V rozsahu ďalších odvolacích námietok, ktoré sú zhodné s námietkami ţalobnými, s ktorými sa prvostupňový súd detailne a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1 vetu prvú O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe 7 6Sžo/73/2010 ţalobkyni ich náhradu nepriznal, pretoţe nebola v tomto konaní úspešná a ţalovanej preto, ţe ich náhradu neuplatnila. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 26. januára 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth