Obsah (8)

§ 3§ 4§ 5§ 142§ 212§ 19§ 27§ 219

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku v pr

§ 3ods.

1 písm. g/ zákona č. 44/1988 (banský zákon), vyhradeným nerastom je aj azbest.

§ 4cit.

zákona, prírodné nahromadenie nerastov

§ 5ods.

1 a 2 tvoria ložiská vyhradených nerastov. Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný predloženou fotokópiou zmluvy o predaji časti podniku č. 1674/96 zo dňa

2. 1996 s prílohami nepreukázal, že na neho predmetnou zmluvou prešli výrobky serpentinitovej drte č. 2 a 9 v uvedenom množstve, ktoré boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu. Z prílohy č. 6 Súpis zásob, materiálu, tovaru, výrobkov a inventáru v časti výkazu skladových hotových výrobkov za mesiac september 1996 vyplýva, že ku dňu predaja podniku sa na sklade hotových výrobkov nachádzala len serpentinitová drť č. 5, ostatné frakcie boli v uvedenom množstve aj expedované. Svedok I. v konaní nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že vyťažené a spracované množstvo sa odpredalo a ostatné sa vyviezlo na haldy, teda nepreukázal, že sa vyrábalo na sklad, do zásob. Žalovaný nepreukázal ani, že spornú drť vyrobil v čase výkonu podnikateľskej činnosti a túto evidoval na sklade ako výrobok. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového a právneho stavu prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že predmet sporu je nerastným bohatstvom, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, nemôže teda patriť žalovanému a nemôže byť zaradené do konkurznej podstaty. K nerastnému bohatstvu môže mať oprávnená osoba len právo ťažby

príslušných ustanovení banského ustanovenia. Konajúci súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a označenú serpentinitovú drť vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Žalovaný svoje odvolanie odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 205 O. s. p. s tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné 5 Obo 111/2007 4 na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vyložil právny predpis, ktorý aplikoval na daný právny vzťah. Spornou otázkou nie je otázka, či odpad z výroby, ktorý sa vyvážal na haldy (10-Z-2) je nerastným bohatstvom štátu, ale či výrobky dočasne uskladňované na výsypkách, tzv. D-hmota, sú nerastným bohatstvom štátu. Sporná drť nie je odpadom, ale hotovým výrobkom, ktorý sa nikdy nevyvážal na haldy (10-Z-2), ale na prechodnú skládku výrobkov, jednalo sa o tri prechodné skládky. Súd prvého stupňa správne zistil, že halda 10-Z-2 sa stala ložiskom nerastov. Avšak nemožno súhlasiť zo záverom, že žalobca preukázal, že premet sporu je nerastným bohatstvom SR. Halda 10-Z-2, ktorá sa stala ložiskom nerastov, nebola predmetom sporu, ale výrobok tzv. D-hmota, ktorý nemôže byť nerastným bohatstvom, a teda nie je vo vlastníctve SR. Z obsahu uznesenia zo

1. zasadnutia KKZ jednoznačne vyplýva, že sa týka len zásob bloku 10-Z-2, ktorá však nepredstavuje spornú drť. D-hmota nebola preklasifikovaná na vyhradený nerast. Rozdiel je nielen v zložený medzi obsahom 10-Z-2, ale aj v technologickom procese výroby. Zo zápisnice z rokovania zo dňa
2. mája 2004, ako aj zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa
4. 2005 vyplýva, že prechodná skládka výrobkov vyprodukovaných známym subjektom nie je opusteným odvalom, preto nemôže byť súčasťou zásob výhradného ložiska D. I. Nerast, ktorý bol vyťažený a spracovaný už nie je súčasťou ložiska. Skutočnosť, že sporná drť nie je nerastným bohatstvom vo vlastníctve Slovenskej republiky, potvrdzuje aj fakt, že v predmetnej veci boli vypracované aj dva znalecké posudky, ktoré predmetnú drť ohodnotili. Súčasne na predmetnú drť bolo vypracovaných aj niekoľko ďalších posudkov, v ktorých jednoznačne je serpentinitová drť definovaná ako stavebný výrobok vhodný na účely v stavebníctve. Z uvedeného vyplýva, že do konkurznej podstaty úpadcu nebol poňatý nerast, ale hotový výrobok z nerastu. Je nevyhnutné upozorniť, že v prílohe č. 6 bol priložený len mesačný výkaz. V priebehu desiatich rokov úpadca, tak aj jeho právny zástupca vyprodukoval oveľa väčšie množstvo spornej drte. Súd nezohľadnil stanovisko FNM SR zo dňa
6. 2007, kde fond odmieta tvrdenie o tom, že predal nerastné bohatstvo vo vlastníctve Slovenskej republiky.. 5 Obo 111/2007 5 Napadnutým rozsudkom bola porušená rovnosť a spravodlivosť procesu, a to tým, že súd nevyhodnotil dva znalecké posudky, títo znalci nemali kompletný materiál k danej veci, súd nepripojil konkurzný spis. Taktiež napáda výrok rozsudku v časti o náhrade trov konania, ktorý nie je v súlade s jeho odôvodnením. Navrhuje preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a zároveň nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že v súdnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, napriek tomu žalovaný nepreukázal práva k spornej drti, ako to správne konštatoval súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec

§ 212ods.

1 O. s. p., § 214 ods. 1 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom sporu je vylučovacia žaloba

§ 19ods.

2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len ZKV). Žalobca sa domáha vylúčenia veci z konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, D., a to: serpentinitovú drť číslo 2 v množstve 1000 ton v hodnote 800 000,-- Sk, serpentinitovú drť číslo 9 v množstve 111 600 ton v hodnote 25 774 000,-- Sk, serpentinitovú drť posypovú v množstve 280 ton v hodnote 170 000,-- Sk a serpentinitovú drť zmiešanú v množstve 187 ton v hodnote 110 000,-- Sk. Žalobca na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru D. I z 27. 05. 2003 a súhlasu O. Vsi z 26. mája 2003 č. 908/2003 je oprávnený vykonávať banskú činnosť v dobývacom priestore D. I.

§ 27ods.

1 zákona 44/1998 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení zákona č. 498/91 Zb. a zák. č. 558/2001 Z. z (ďalej len banský zákon), dňom prevodu prechádzajú na organizáciu, na ktorú sa dobývací priestor zmluvou previedol, všetky oprávnenia a povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi 5 Obo 111/2007 6 predpismi a rozhodnutiami orgánov štátnej správy spojené s vykonávaním banskej činnosti v tomto dobývacom priestore.

rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 01/77/98 z

2. 1998 o schválení zásob výhradného ložiska azbestonostného serpentinitu, je predmetné ložisko nerastov (výsypka) výhradným ložiskom. Výhradné ložiská tvoria nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky (§ 5 banského zákona a čl. 4 Ústavy SR). Slovenská republika ako výlučný vlastník môže niektorý výkon práv ponechať tretím osobám.

zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, odpad z banskej činnosti nie je odpadom, ale sú to nerasty, z ktorými

banského zákona má právo nakladať organizácia, ktorá má určený dobývací priestor v rozsahu povolenej banskej činnosti. To znamená, že výlučne oprávnenou osobou na dobývanie výhradného ložiska (drveného serpentinitu) a odoberanie hmoty z výsypiek v zmysle § 24 ods. 1 banského zákona je žalobca. Tvrdenie žalovaného, že sporná drť nie je odpadom, ale hotovým výrobkom, ktorý nikdy nevyvážal na haldy, výsypky (10-Z-2), ale na prechodnú skládku výrobkov, nemá vo vykonanom dokazovaní právne opodstatnenie. Zo zmluvy o predaji časti podniku č. 1674/96 zo dňa

2. 1996 a súvahy podniku k
4. 1996 - prílohy č. 6 súpisu zásob materiálu, tovaru a inventáru, bolo preukázané, že žalovaný prevzal pri kúpe podniku Východoslovenské K. a štrkopiesky, štátny podnik S., len serpentinitovu drť č. 5 v celkovej hodnote 32 000 Sk. Žiadna iná serpentinitová drť, a to ani ako dočasná skládka hotových výrobkov alebo ako skladové zásoby, predmetom prevodu

citovanej zmluvy nebola. Žalovaný taktiež nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že v čase výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ťažby výhradného ložiska, vyrobil a evidoval na sklade ako výrobok spornú drť v množstve, ktorú zahrnul do konkurznej podstaty. Žalobca predložil v rámci odvolacieho konania k nahliadnutiu odborné posúdenie vzoriek hlavnej haldy ložiska 10-Z-2 a vzoriek zo 4 štyroch odvalových háld v D. označenej ako číslo 1 až

1. Toto odborné posúdenie vykonal Š. v Košiciach. Zo záverov tohto 5 Obo 111/2007 7 odborného posúdenia jednoznačne vyplýva, že v celom dobývacom priestore D. I sa nachádza azbestonosný serpentinit, ktorý je klasifikovaný ako vyhradený nerast. Toto posúdenie bolo vykonané v mesiaci apríl
2. Taktiež z uznesenia zo
3. zasadnutia Komisie pre klasifikáciu zásob zo dňa
5. 2007 je nepochybné, že všetky zásoby nachádzajúce sa v dobývacom priestore D. I sú vyhradeného nerastu - azbestu a azbestonosného serpentinitu, a preto tvrdenie žalovaného, že v dobývacom priestore sa v súčasnosti nachádzajú aj jeho prechodné skládky výrobkov, ktoré sú stavebným materiálom, vhodné na účely v stavebníctve, je irelevantné. Hodnotu vyhradeného nerastu, ložiska, nemožno oceniť peniazmi z dôvodu, že vydobytý nerast má cenu až vtedy, keď je realizovaný - odpredaný, ako to vyplýva zo stanoviska O. zo dňa
7. 2004 (čl. 11). Žalovaný nevedel uviesť, akým spôsobom ocenil znalec tzv. „prechodnú skládku výrobkov“ nachádzajúcu sa na pozemkoch v súčasnosti patriacich žalobcovi a potvrdil, že finančná hodnota spornej drte bola zahrnutá do konkurznej podstaty len na základe znaleckých posudkov, ktoré si dal vypracovať sám pre svoje potreby. Týmito dôkazmi však žalovaný nepreukázal právo k spornej drti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že žalobca preukázal, že premet sporu je nerastným bohatstvom, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto nemôže patriť úpadcovi a žalobca je oprávnenou osobou

príslušných ustanovení banského zákona a je jediný, ktorý má právo ťažby v dobývacom priestore D. I, a preto rozsudok ako vecne správny

§ 219O. s.

p. potvrdil. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne trov konania, je bezpredmetná vzhľadom na to, že prvostupňový súd vykonal opravným uznesením č. k. 9Cbi/107/2005-491 zo dňa 20. augusta 2007 opravu výroku o náhrade trov konania (§ 164 O. s. p.) tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 11 196,-- Sk., čo je v súlade s odôvodnením napadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia 5 Obo 111/2007 8 v sume 8 180,-- Sk (dva úkony právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa

2. 2007 – 1 260,-- Sk, režijný paušál - 178,-- Sk, účasť na pojednávaní dňa
4. 2008 – 1 371,-- Sk, režijný paušál - 190,-- Sk, cestovné náklady Bratislava - Košice a späť - 1 617,-- Sk, náhrada za stratu času - 3 564,-- Sk

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. § 11 ods. 1 – 1/13 výpočtového základu, § 16, § 17 ods. 1). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. septembra 2008 JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.