krajského súdu bola táto skutočnosť ţalobcovi preukázaná, nakoľko tento nepredloţil súhlas osoby, ktorej v elektronickej podobe zasielal reklamu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôvodil, ţe tým, ţe sa uţívateľ opätovne zaregistroval na zasielanie e-novín elektronickou poštou, neznamená, ţe dal súhlas na zasielanie reklamných e-mailov. Krajský súd tieţ súhlasil s názorom ţalovaného, ţe to, ţe po registrácii bol uţívateľovi zaslaný e-mail s informáciou, ţe poskytnuté údaje môţu byť pouţité na marketingový výskum, telesluţby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce i budúce produkty, prípadne sluţby alebo médiá v skupine V. neznamená, ţe je moţné bez uţívateľovho súhlasu zasielať mu elektronickou poštou reklamu. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal ho zmeniť a ţalobe vyhovieť. Namietal predovšetkým porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku (ďalej len „SP“), keď tvrdil, ţe súhlasom uţívateľa disponoval a ţalovanému predloţil aj písomnosti preukazujúce súhlas spotrebiteľa. Udelenie súhlasu sa
ţalobcu uskutočnilo jednak po prvom telefonickom kontakte operátora callcentra spoločnosti D., a.s. s uţívateľom Mgr. V. za účelom získania jeho e-mailovej adresy, na ktorú mu bol následne zaslaný informačný mail oznamujúci účel pouţitia poskytnutých údajov a jednak telefonicky dňa 12.9.2006, kedy spoločnosť D., s.r.o. prostredníctvom operátora uskutočnila hovor do spoločnosti X., s.r.o. s ponukou e-novín a na základe súhlasu uţívateľa so zasielaním vybraných e-novín vznikla objednávka. Ţalobca argumentoval, ţe uţívateľ e-mailovej adresy M. túto adresu poskytol a súhlasil so zasielaním vybraných e-novín a v súlade s poskytnutým ústnym súhlasom aj súhlasom udeleným pri elektronickej registrácii mu zasielal aj reklamné e-maily. Ďalej poukazoval na to, ţe 18.10.2006 si uţívateľ elektronickou formou zaregistroval niekoľko druhov e-novín, dňa 16.2.2007 ţiadal odregistrovanie, pričom táto poţiadavka bola spracovaná 23.2.2007, no 21.2.2007 si uţívateľ opätovne zaregistroval zasielanie ďalších 3 1Sžo/347/2009 vybraných druhov e-novín a znovu poskytol súhlas na zasielanie reklamných e-mailov. Adresa spotrebiteľa bola z databázy ţalobcu odstránená 21.3.2007. Prvostupňovému správnemu orgánu ţalobca vyčítal, ţe nevyhodnotil všetky účastníkom predloţené dôkazy a niektoré nevyhodnotil správne, nezaoberal sa predloţeným čestným prehlásením spoločnosti D., s.r.o. a čestné prehlásenie zamestnancov e-mailového servisu ţalobcu nebolo správne vyhodnotené, keď ţalovaný konštatoval, ţe v ţiadnom bode prehlásenia nebolo uvedené, ţe by ţalobca vyţadoval od spotrebiteľa predchádzajúci súhlas, pričom súhlas spotrebiteľa je obsiahnutý uţ v kroku č. 1 registrácie, kedy sám spotrebiteľ zadáva svoje údaje aj za účelom pouţitia na reklamu. Zdôraznil, ţe ţiadny právny predpis neupravuje spôsob vyţiadania súhlasu. Ţalovanému vytýkal, ţe vychádzal len zo skutočnosti, ţe ţalobca nepredloţil predchádzajúci písomný súhlas spotrebiteľa vo forme listu alebo osobitného e-mailu ako foriem beţných, nie však výlučne určených, či zákonom povolených. Ţalovaný nevzal
ţalobcu do úvahy osobitosť automatizovaného softwaru, ktorý nedokáţe rozposielať e-maily bez predchádzajúcej registrácie spotrebiteľa, ktorej súčasťou je aj súhlas so zasielaním reklamných e-mailov. Spotrebiteľ sa dobrovoľne zaregistruje u ţalobcu, pretoţe má záujem dostávať odborné články a informácie z ním zvolených oblastí a s registráciou zároveň poskytuje súhlas so zasielaním reklamy. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu ţalobcu o splnení si jeho povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 6 zákona pokladal za bezpredmetné. Zdôraznil, ţe zákon zakazuje šírenie reklamy elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa e-mailovej adresy, ktorý je príjemcom reklamy a túto povinnosť viaţe zákon priamo na šíriteľa reklamy, ktorý je povinný kontrolnému orgánu predloţiť preukázateľný súhlas osôb, ktorým reklamu zasiela.
ţalovaného uţívateľom zaslanú objednávku na e-noviny a zaregistrovanie e-mailovej adresy nie je moţné povaţovať za preukázateľný súhlas uţívateľa e-mailovej adresy so šírením e-mailovej reklamy. Skutočnosť, ţe po registrácii bol uţívateľovi zaslaný email s informáciou, ţe poskytnuté údaje môţu byť pouţité aj na reklamu, neznamená, ţe je moţné bez súhlasu uţívateľa zasielať mu elektronicky reklamu. Nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe súhlas moţno preukázať akýmkoľvek spôsobom, pretoţe
jeho názoru bol ţalobca povinný predloţiť kontrolnému orgánu preukázateľný súhlas osôb, ktorým zasiela 4 1Sžo/347/2009 elektronicky reklamu. Tvrdenie ţalobcu, ţe súhlas bol v tomto prípade získaný telefonicky, povaţoval ţalovaný za účelové. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. februára 2011, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu ţalovaného odvolací súd zistil, ţe dňa 21.3.2007 bola vykonaná kontrola v spoločnosti V., s.r.o., na základe podnetu spotrebiteľa Mgr. V. č. 161/2007, zameraná na tvrdené zasielanie nevyţiadanej reklamy na e-mailovú adresu M. od A. Z inšpekčného záznamu vyplýva, ţe na uvedenú adresu bola zasielaná prezentácia produktov ţalobcu s cieľom uplatniť sa na trhu a to od šíriteľa reklamy A., ktorý šíril reklamu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa, ktorý bol príjemcom reklamy. Na základe týchto zistení oznámil správny orgán ţalobcovi začatie správne konania vo veci. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. R/0182/01/2007 zo dňa 26.9.2007 uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 15 000 Sk (497,91 €) pre porušenie zákazu šíriť reklamu elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu uţívateľa, ktorý je príjemcom reklamy, čím bol porušený § 3 ods. 6 zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe hoci k odvolaniu súhlasu došlo zo strany spotrebiteľa neštandardným spôsobom, poslaním jednoduchej e-mailovej správy, „...aj samotné udelenie súhlasu na prijímanie reklamy bolo vykonané len telefonickým hovorom, ktorého obsah nie je jednoznačne preukázateľný a následne zaslanie e-mailovej správy s akceptáciou objednávky na zasielanie reklamy“. Konštatoval, ţe je obvyklé, aby po registrácii uţívateľa adresy elektronickej pošty nasledovalo dodatočné zaslanie ţiadosti o potvrdenie súhlasu so zasielaním reklamy e-mailom. Za nedôvodné povaţoval tvrdenie ţalobcu, ţe v čase podnetu si spotrebiteľ opätovne vyţiadal zasielanie reklamných e-mailov, pretoţe to ţalobca relevantným spôsobom nepreukázal. Skutočnosti, ţe ţalobca nevyţiadava od spotrebiteľov súhlas so zasielaním reklamy e-mailom vopred
ţalovaného nasvedčuje aj čestné prehlásenie zamestnancov z e-mailového servisu, 5 1Sžo/347/2009 keď v popise postupu pri registrácii na zasielanie e-novín nebolo v ţiadnom bode uvedené, ţe by účastník konania vyţadoval predchádzajúci súhlas uţívateľov adries elektronickej pošty. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím R/0182/01/2007 zo dňa 16.11.2007 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z administratívneho spisu ţalovaného ďalej vyplýva (z čestného prehlásenia spoločnosti D., a.s. zo dňa 3.7.2007), ţe prvý kontakt so spotrebiteľom bol uskutočnený 21.8.2006 telefonicky a to za účelom získania e-mailovej adresy, pričom počas tohto telefonátu mal spotrebiteľ dať ústny súhlas k tomu, aby ním uvedená e-mailová adresa bola zapísaná do softwaru ţalobcu. Následne bol spotrebiteľovi zaslaný e-mail v znení „...na základe nášho predchádzajúceho telefonátu Vami poskytnuté údaje môţu byť pouţité na marketingový výskum, telesluţby, reklamu a naviazanie obchodov pre existujúce i budúce produkty, prípadne sluţby alebo iné médiá v skupine V..... Vaše dáta môţete nechať kedykoľvek zmeniť alebo vymazať.“ Týmto spôsobom mal byť
ţalobca daný súhlas spotrebiteľa – uţívateľa e-mailovej adresy – so zasielaním reklamy na ním uvedenú elektronickú adresu. Uţívateľ elektronickej schránky zaslal ţalobcovi e-mail, ktorý mu bol doručený dňa 16.2.2007, ktorým ţiadal zrušiť zasielanie e-novín, no keďţe tak urobil neštandardným spôsobom (zaslal e-mail na všeobecnú e-mailovú adresu), k reálnemu zrušeniu jeho objednávky došlo aţ 23.2.2007. Spotrebiteľ si medzitým (21.2.2007) objednal ďalšie zasielanie e-novín, čím
ţalobcu opätovne udelil súhlas aj na posielanie reklamných e-mailov. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
zákona dozor nad dodrţiavaním tohto zákona vykonávajú 6 1Sžo/347/2009 a) orgány úradnej kontroly potravín nad reklamou potravín
pôsobnosti vymedzenej v osobitnom predpise, 20)
vecnej príslušnosti nevykonávajú dozor orgány uvedené v písmenách a) aţ d).
6 zákona reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.
3 zákona orgán dozoru uloţí pokutu do 2 000 000 Sk šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných poţiadaviek na reklamu
1 a 3, ods. 4 okrem písmen d) a e), ods. 6 aţ 8 a poţiadaviek na reklamu niektorých produktov
4 a § 9 a drţiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorá je predmetom reklamy, za porušenie ustanovení § 8 ods. 6, 11, 15, 16, 19 aţ 22 a 24. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby ţalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v rozsahu a z dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami ţalobcu a pokiaľ dospel k záveru, ţe skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch povaţoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol 7 1Sžo/347/2009 ţalobu ţalobcu, povaţovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd ţiadne pochybenie. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom správnych orgánov, ţe len zaslaním informačného e-mailu užívateľovi e-mailovej schránky s tým, že ním poskytnuté údaje môžu byť použité na reklamu a tieto svoje údaje môže kedykoľvek zmeniť alebo vymazať, nespĺňa v žiadnom prípade náležitosti vopred daného súhlasu so zasielaním reklamy elektronickou cestou tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 3 ods. 6 zákona, keďţe ide len o oznámenie, či informovanie spotrebiteľa, avšak bez toho, aby si vyslovene súhlas na zasielanie reklamy od neho vyţiadal. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe
tohto informačného e-mailu môţe byť na jeho e-mail (uţ) zasielaná reklama s tým, ţe sám spotrebiteľ má byť tým aktívnym, ktorý, pokiaľ so zasielaním reklamy nebude súhlasiť, môţe svoje dáta zmazať. Dotknuté zákonné ustanovenie však výslovne poţaduje súhlas uţívateľa e-mailu daný vopred, teda v inom poradí neţ aký zvolil ţalobca v tejto veci t. j. najprv má šíriteľ reklamy súhlas vyţiadať a aţ po obdrţaní výslovného súhlasu, môţe týmto spôsobom reklamu šíriť. Ak ţalobca tvrdil, ţe spotrebiteľ dal svoj súhlas so zasielaním reklamy uţ pri telefonickom pohovore s operátorom callcentra dňa 21.8.2006, treba zdôrazniť, ţe túto skutočnosť ţalobca ničím nepreukázal a nevyplýva ani z čestného prehlásenia spoločnosti D., a.s., zo dňa 3.7.2007, na ktoré poukazuje. Z tohto je totiţ zrejmé len to, ţe Mgr. V. dal svoj súhlas k zapísaniu jeho e-mailovej adresy do softwaru spoločnosti, nie však výslovne k zasielaniu reklamy. Udelenie súhlasu rovnako nevyplýva ani z prehlásenia spoločnosti D. s.r.o. zo dňa 3.7.2007. Pritom uţívateľ, ktorý je príjemcom reklamy, musí dať súhlas na prijímanie reklamy vopred, inak ho šíriteľ reklamy nesmie obťaţovať. O tom, ţe reklamu zo strany ţalobcu povaţoval spotrebiteľ za obťaţovanie, svedčí i skutočnosť, ţe v predmetnej veci išlo o šetrenie spotrebiteľského podnetu. Na tomto závere nemení nič ani zistenie, ţe dotknutý spotrebiteľ netradičnou cestou ţiadal o zrušenie zasielania e-novín a pred vybavením jeho ţiadosti sa opätovne u ţalobcu zaregistroval na zasielanie iných e-novín, čím dal
názoru ţalobcu znovu svoj súhlas aj so šírením reklamy na jeho elektronickú adresu. Dôvodom uloţenia pokuty totiţ bola skutočnosť, ţe spotrebiteľovi bola doručená reklama na jeho e-mail bez ním vopred udeleného súhlasu. 8 1Sžo/347/2009 Výškou uloţenej sankcie sa odvolací súd nezaoberal, pretoţe táto nebola namietaná ţalobcom v ţalobe ani v odvolaní. S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného, odvolací súd odvolacie námietky ţalobcu, ktoré boli totoţné s dôvodmi odvolania v správnom konaní, nepovaţoval za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi krajského súdu a keďţe odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu
Vzhľadom na to, ţe ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 8. februára 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.