§ 248 písm. a/ OSP

Najvyšší súd 5Sžp/1/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M.M., bytom v B., zastúpenej JUDr. D. K., advokátom so sídlom kancelária v Ž., proti ţalovanému Krajskému stavebnému úradu, Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z

1. marca 2010 č. KSÚ BB-2010-297/358 - 1.OŠSS, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. októbra 2010, sp. zn. 24S/30/2010-51, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
3. októbra 2010 sp.zn. 24S/30/2010-51 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepr i znáva . Odôvodnen i e : Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie, v ktorom sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, ktorým zrušil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Mesto Banská Štiavnica, Primátor mesta - stavebný úrad) č. 3652/2009/Výst. z
4. decembra 2009 a č. 3652/2009/Výst. z
5. decembra 2009 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ţalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe zistil pochybenia v konaní, spočívajúce v porušení § 3, § 22, § 32 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 87, § 96 a § 100 2 5Sţp/1/2011 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a príslušných ustanovení vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu. Krajský súd dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je rozhodnutím procesnej povahy, nie je teda konečným rozhodnutím vo veci a ţalobkyňa ním nebola ukrátená na svojich právach. Poukázal na to, ţe súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby, pričom moţnosť domáhať sa takéhoto prieskumu je obmedzená negatívnym výpočtom rozhodnutí a postupov vylúčených zo súdneho prieskumu (§ 247 ods. 1 OSP). Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je dôsledne zaloţené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu vo vzťahu ku konaniu o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní (§ 247 ods. 2 OSP). Preto poukazujúc na § 248 písm. a/ OSP, podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, konanie v súlade s § 250d ods. 3 OSP zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podala v lehote ustanovenej zákonom odvolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala závery krajského súdu o procesnej povahe preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného s tým, ţe priamo z textu predmetného rozhodnutia je zrejmé, ţe toto rozhodnutie je konečné, nevyplýva z neho, ţe vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie. Poukázala tieţ na to, ţe z textu ţaloby vyplývajú všetky skutočnosti preukazujúce spôsob a rozsah poškodenia jej práv preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného. Ţalovaný správny orgán sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne stotoţnil so závermi krajského súdu, ţe ţaloba ţalobkyne smeruje voči rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Aţ konečné rozhodnutie vo veci samej je takým správnym aktom, kedy moţno relevantne hovoriť o zásahu do práv účastníka 3 5Sţp/1/2011 konania. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s právnymi závermi obsiahnutými v uznesení krajského súdu, ktoré povaţuje za správne a vychádzajúce z dostatočného zistenia skutkového i právneho stavu veci (§ 219 ods. 2 OSP). Ţalobkyňa napadla ţalobou podľa § 247 OSP rozhodnutie vydané v odvolacom konaní podľa § 53 a nasl. správneho poriadku, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Ţalobkyňa vo svojom odvolaní správne poukazuje na to, ţe rozhodnutie ţalovaného obsahuje len výrok o zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bez toho, ţe by ţalovaný vyslovil, ţe sa vec vracia na ďalšie konanie. Zrušením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v odvolacom konaní bez toho, ţe by konanie bolo zastavené, sa však vec dostala do štádia, kedy bol podaný návrh na začatie správneho konania, pričom o ňom ešte nebolo rozhodnuté. Je preto povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa o ňom konať a rozhodnúť. Zároveň je v zmysle § 59 ods.3 veta za bodkočiarkou správneho poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, t. j. ţalovaného. Rozhodnutie ţalovaného teda nemoţno povaţovať za rozhodnutie, ktorým sa správne konanie končí, a to aj keď ţalobkyňa mohla z poučenia o opravnom prostriedku vyvodiť opačné závery. Konečnosť rozhodnutia vyjadrenú v poučení treba chápať vo vzťahu k opravným prostriedkom podľa správneho poriadku a vyvodzovať z nej len nemoţnosť podať voči preskúmavanému rozhodnutiu ţalovaného odvolanie, hoci je pravdou, ţe v spojení s neúplným výrokom rozhodnutia, čo je však namieste povaţovať za inú zrejmú nesprávnosť rozhodnutia podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, boli obavy pochopiteľné. 4 5Sţp/1/2011 S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, stotoţniac sa s dôvodmi v ňom uvedenými, ako vecne správne potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 a 2 OSP) O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobkyni ich náhradu nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebola úspešná, a ţalovanému ţiadne trovy z dôvodu podania neúspešného odvolania ţalobkyne nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil. Pouč en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. januára 2011 JUDr. Jana Bar i c o vá , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková