Obsah (5)

§ 92§ 237§ 236§ 239§ 243b

Najvyšší súd 5Obdo/34/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. K., bytom B., proti ţalovanému v 1. rade: Z. M., bytom R.B., ţalova

§ 92ods.

2 a 3 O. s. p., z čoho vyplýva, ţe dôvody na ktoré poukazovala ţalovaná v

1. rade a vedľajší účastník, sú irelevantné. Odvolací súd mal v danom prípade preukázané postúpenie pohľadávky, o ktorej sa vo veci koná, preto procesný návrh ţalobcu na zmenu účastníka konania bol dôvodný. Proti tomuto uzneseniu podal ţalovaný v
2. rade dovolanie a navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
3. marca 2010, č. k.: 21CoKR/3/2010-171, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
5. 2009, č. k.: 44Cbi/4/2007-126 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/. Dovolateľ k samotným dôvodom dovolania uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho preskúmateľnosti, a tým právo na spravodlivý proces. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náleţite neuvádza skutočnosti, ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie, ďalej neuvádza, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, aké právne predpisy pouţil, na základe ktorých rozhodoval. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a vôbec sa nezmienil, ako sa vysporiadal s námietkami ţalovaného v
6. rade uvedené v odvolaní, a to ţe spoločnosť E., s. r. o. bola zrušená a je v likvidácii a v zmysle § 72 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Nové zmluvy môţe uzatvárať len v súvislosti s ukončením 3 5Obdo/34/2010 nevybavených obchodov. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
8. 2008 podpísala osoba, ktorá nebola de jure konateľom, nakoľko konateľ spoločnosti E., s. r. o. J. M. bol odvolaný
10. 2009 z funkcie konateľa. Odvolací súd správcovi konkurznej podstaty odňal moţnosť domáhať sa na súde plnenia v zmysle § 30 Zákona č. 7/2005 Z. z., tým ţe potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolateľ poukazuje na to, ţe je sporné, ktorá právna skutočnosť má byť tou, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu práv a tieţ je sporné, či ide o právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností. V tomto incidenčnom konaní prvostupňový aj odvolací súd tvrdia, ţe právna skutočnosť, ktorá preukazuje prevod pohľadávky, je originál zmenky zo dňa
12. 2006 s indosamentom a plnomocenstvom. Zo súdneho spisu sp. zn.: 41K/1/2007 vyplýva, ţe právnou skutočnosťou, ktorá má preukazovať prevod pohľadávky je Zmluva o postúpení pohľadávok. V tomto prípade nie je moţné návrhu

§ 92ods.

2 O. s. p. vyhovieť, nakoľko neboli preukázané právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prevod práv. Účastníci právneho úkonu rubopisu zmenky ani nemali v úmysle skutočné postúpenie pohľadávok, ich vôľa, ani ich prejav vôle, nesmeroval k skutočnému postúpeniu pohľadávok, nakoľko tieto pohľadávky v skutočnosti neexistujú a vôľou účastníkov tohto zmluvného vzťahu, je uţ uvedená snaha previesť „sporné pohľadávky“ z fyzickej osoby na právnickú osobu, aby dôsledky ustanovenia § 30 Zákona č. 7/2005 Z. z. dopadli na iný subjekt a do podstaty neboli vyplatené finančné prostriedky. Dovolateľ tieţ tvrdí, ţe právny úkon rubopisom zmenky, ktorou mali byť postúpené, neexistujúce, správcom popreté pohľadávky prihlásené do konkurzného konania vo výške 697.072,30 Eur, nie je platným právnym úkonom, vzhľadom na nemoţnosť predmetu plnenia. Dovolateľ má za to, ţe nielen prvostupňový súd, ale i odvolací súd vzhľadom na uvedené, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nezaoberal sa materiálnou stránkou listín predloţených v návrhu. Súd prvého stupňa ani odvolací súd sa ani jednou z uvedených skutočností nezaoberal, odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, a preto nezákonne rozhodol. Ţalobca sa vyjadril k dovolaniu ţalovaného v 2. rade a uviedol, ţe dovolací dôvod

§ 237písm.

f/, ktorý v dovolaní uvádza ţalovaný v

1. rade, nemôţe v tejto veci obstáť. 4 5Obdo/34/2010 Boli doloţené listinné doklady preukazujúce existenciu spoločnosti E., s. r. o., ţe likvidácia bola zrušená a spoločnosť naďalej vykonáva svoju činnosť. To sa týka aj konateľa spoločnosti. Ako môţe ţalovaný v
2. rade vyhlasovať, ţe ide o neexistujúcu pohľadávku, keď úpadca - ţalovaný v
3. rade prehlasuje, ţe sa jedná o pohľadávku pravú a jej pravosť potvrdzuje. Ţalovaný v
4. rade prejudikuje rozhodnutie súdu o tom, ţe napadnutá pohľadávka je neexistujúca. Ţalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného v
5. rade zamietol. Ţalovaný v
6. rade vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného v
7. rade uviedol, ţe súhlasí s uznesením Okresného súdu Trnava, nakoľko pravosť prihlásenej pohľadávky potvrdzuje. Správkyňa konkurznej podstaty je informovaná, ţe faktúry od p. N. a N. spol. s r. o., na základe ktorých podal na ţalovaného v
8. rade - fyzickú osobu a na spoločnosť M., spol. s r. o. návrh na vyhlásenie konkurzu, sú fiktívne. Vedľajší účastník sa k dovolaniu ţalovaného v
9. rade nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 239ods.

2 písm. a/ dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V predmetnej veci odvolací súd uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, a preto prípustnosť dovolania

§ 239ods.

2 O. s. p. nie je daná. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. V ustanovení § 237 5 5Obdo/34/2010 sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania, lebo v konaní došlo k vadám v tomto ustanovení uvedených. Dovolací súd je vţdy povinný prihliadnuť na tieto procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.

§ 237písm.

f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ naplnenie ust. § 237 písm. f/ O. s. p. vidí v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho preskúmateľnosti, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatím moţnosti konať pred súdom, sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, by zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03 č. 313/2004). Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd vec správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti uznesenia o zmene účastníka konania na strane ţalobcu. Súd dal odpoveď na námietky, ktoré mali pre vec podstatný význam. Toto rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. 6 5Obdo/34/2010 Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p. Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného v 2. rade odmietol

§ 243bods.

5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Z. Štofaniková