← Slovensko

o vylúčenie veci z KP

Najvyšší súd 5 Obo 108/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: 1/ H., s. r. o., L., IČO: X., 2/ T., spol. s r. o., K., S. IČO: X., 3/ V. H., narodený X., L., 4/ K., s. r. o., Š., IČO: X., všetci zastúpení JUDr. A. F., advokátom, Š., proti ţalovanému: JUDr. M. U., H., správca konkurznej podstaty úpadcu D. P., š. p. v likvidácii, H., IČO: X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi/132/2005-62 zo dňa

  1. júla 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Cbi 132/2005-65 zo dňa
  2. júla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa
  3. júla 2009 č. k. 9Cbi/132/2005-62 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu D. P., š. p. v likvidácii, nehnuteľnosti leţiace v K. v katastrálnom území S., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. (zast. plocha – 385 m2) a dom súpisné č. X. leţiaci na parcele č. X., a to v ½-ine. Ďalej uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcom trovy právneho zastúpenia vo výške 254,56 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe v priebehu konania pôvodní ţalobcovia previedli svoje podiely na terajších ţalobcov. Zámenu účastníkov súd povolil. Pôvodná vlastníčka MUDr. J. H. predmet nehnuteľnosti nadobudla
  4. 1995 v rámci draţby. Odvtedy vstúpila aj do drţby sporných nehnuteľností, v ktorej pokračovali všetci jej právni nástupcovia, vrátane terajších ţalobcov. Ako spoluvlastníci sú v jednej polovici ţalobcovia a úpadca nie je vedený ani len ako spoluvlastník. Spoluvlastníkom druhej polovice týchto nehnuteľností je MVDr. I. V., na základe rozsudku Okresného súdu Košice II. 2 5 Obo 108/2009 zo dňa
  5. 2000 sp. zn. 11C/1318/1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  6. 2002 č. k. 16Co/271/2001-
  7. Súd ďalej uviedol, ţe predmetné nehnuteľnosti boli uţívané dobromyseľne v podstate do
  8. 2005, t. j. viac ako desať rokov. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovia preukázali vlastníctvo k polovici sporných nehnuteľností, a preto súd vylúčil tieto nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. O trovách konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný. V odvolaní uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Sporné nehnuteľnosti boli MVDr. I. V. vydané D. P. P. š. p. dohodou o vydaní veci. Na vydané nehnuteľnosti uzavrel MVDr. I. V., ako konateľ spoločnosti C., s. r. o., K., s bankou X. a. s., záloţnú zmluvu, ktorou bol zabezpečený úver. Avšak spoločnosť si svoje záväzky voči banke neplnila a tak zaloţené nehnuteľnosti boli predané na verejnej draţbe podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vydraţiteľkou sa stala MUDr. J. H.. Katastrálny úrad v K. nemohol vykonať záznam v katastri na základe notárskej zápisnice, ale mohol len povoliť vklad podľa § 2 zákona č. 265/1992 Zb. na základe zmluvy, pretoţe osobitný predpis, upravujúci prevod vlastníckeho práva pri predaji nehnuteľnosti na draţbe podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, nejestvuje. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Co 278/98-132 z
  9. Zásah do vlastníckeho práva výkonom záloţného práva sa môţe uskutočniť len v rozsahu účelu, pre ktorý bolo záloţné právo zriadené. Teda i pri postupe podľa ust. § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka sa musí rešpektovať podstata inštitútu hmotnoprávneho a mať na zreteli, ţe jeho výkon je procesným inštitútom. Ustanovenie § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka dovoľuje zástavnému veriteľovi nehnuteľnosť vydraţiť „z voľnej ruky“. Toto právo sa však nemôţe realizovať bez akýchkoľvek pochybností inak ako legálnym spôsobom. Skutočnosť, ţe MUDr. J. H. (vydraţiteľka), ani jej právni nástupcovia vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudli, potvrdzuje aj Katastrálny úrad v K. v odpovedi z
  10. 2009 na ţiadosť MVDr. I. V. o prešetrenie postupu pri zápisoch prevodu majetkových práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.. Zistil, ţe osvedčenie notára 3 5 Obo 108/2009 o priebehu verejnej draţby podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka č. N 1X./95, Nz 2X./95, vydané podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, nebolo verejnou listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností záznamom a následne neplatnými právnymi úkonmi boli aj prevody vlastníckeho práva z vlastníčky MUDr. J. H. na ďalších nadobúdateľov. Sporné nehnuteľnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti neuţívali dobromyseľne tak, ako má na mysli § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale v drţbe boli uţ od roku 1997 rušení právnym nástupcom D. P. P., š. p., MVDr. I. V.V. Nakoľko spoluvlastnícky podiel v rozsahu jednej polovice k sporným nehnuteľnostiam patrí do konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., š. p., do ktorej bol správcom zapísaný. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, ţe odvolací súd ţalobu zamieta. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadrili ţalobcovia a ţiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedli, ţe pokiaľ by sa draţobný predaj sporných nehnuteľností MUDr. J. H. nemohol povaţovať za platný a MVDr. I. V. sporné nehnuteľnosti v rámci reštitúcie platne nenadobudol, v dôsledku toho tieto nehnuteľnosti neprestali byť vlastníctvom úpadcu. Treba uviesť, ţe išlo o veľmi zloţitú skutkovú a právnu problematiku. Preto priebeh tohto súdneho konania nemohol mať vplyv na dobromyseľnosť drţby našich právnych predchodcov. Ďalej uviedli, ţe ţalovaný v odvolaní nespochybňuje skutočnosti existencie drţby právnych predchodcov, tvrdí len, ţe drţba nebola dobromyseľná v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe bola rušená. Avšak rušenie drţby bolo subjektom, ktorý nebol aktívne legitimovaný domáhať sa vlastníckeho práva k predmetu drţby. Vzhľadom na uvedené povaţujú rozsudok krajského súdu za vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu. 4 5 Obo 108/2009 Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV). Konkurz na majetok dlţníka – D. P., š. p. v likvidácií, P., bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 K 66/99-3 zo dňa
  11. Predmetom sporu je vylučovacia ţaloba, ktorou sa ţalobca domáha , aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., š. p. v likvidácii, H., IČO: X., nehnuteľnosti leţiace v K. v kat. území S., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. (zast. plocha – 385 m2) a dom súpisné č. X. leţiaci na parcele č. X., a to v ½-ine. Správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec (nehnuteľnosť) do súpisu konkurznej podstaty vţdy, ak zistí akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce, ţe vec patrí alebo môţe patriť do konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi podľa listu vlastníctva nesvedčí. Vklad alebo zápis v katastri nehnuteľností zakladá síce vlastnícke právo, ale toto nie je nemeniteľné. Platí len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáţe opak. To znamená, ţe pokiaľ sa nepreukáţe opak, záväzným údajom katastra nehnuteľností je len údaj o práve k nehnuteľnosti (t. j. údaj o vlastníckom práve, záloţnom práve, vecnom bremene atď. v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení), pričom údaje o vlastníkoch nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona). Konajúci súd pri rozhodovaní o vylučovacej ţalobe vychádzal zo stavu vlastníckeho práva, zapísaného v katastri nehnuteľností a nezaoberal sa skutočnosťami, ktorými ţalovaný vyvracal domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu. 5 5 Obo 108/2009 Ţalovaný v priebehu prvostupňového konania namietal absolútnu neplatnosť právnych úkonov- zápisov na LV č. X.X. pre rozpor zo zákonom a v dôsledku čoho ţalobcovia ako aj ich právni predchodcovia nenadobudli vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam. Poukazoval na to, ţe v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách úpadca ako osoba povinná (§ 15 tohto zákona) vydal uvedené nehnuteľnosti MVDr. V. ako oprávnenej osobe (§ 3 tohto zákona). Táto dohoda o vydaní veci zo dňa
  12. 1991 v zmysle reštitučného zákona v časti vydania spoluvlastníckeho podielu po P. spoluvlastníkovi F. F. je neplatná, pretoţe odporuje citovanému zákonu, keďţe predmetné nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Z neplatného právneho úkonu nemôţe nikto nadobúdať práva a povinnosti. To znamená, ţe neplatnými sú všetky ďalšie právne úkony, ktoré boli vykonané vo vzťahu ½-ine predmetných nehnuteľností, a to zápis v katastri nehnuteľnosti, draţba a záznam v katastri nehnuteľnosti na základe draţobnej listiny. Ţalovaný na podporu svojho tvrdenia poukazuje na súdne konania o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, a ako dôkaz doloţil do spisu rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 16 Co/271/01- 259 zo dňa
  13. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 31/03 zo dňa
  14. 2003, rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. 11C/1318/1997 zo dňa
  15. Napriek tomu, ţe ţalovaný vyvracal domnienku hodnovernosti zápisu vlastníka v katastri, súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie a vychádzal iba zo zápisu v katastri nehnuteľnosti. Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Skutočnosť, ţe ţalobcovia sú v katastri zapísaní ako spoluvlastníci v ½-ine spornej nehnuteľnosti a ţalovaný nie je vedený ako spoluvlastník, neznamená, ţe sú zapísaní právom. 6 5 Obo 108/2009 Pre správne rozhodnutie sporu bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o skutočnostiach, zistených a namietaných ţalovaným a zistiť, či ide o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva ţalobcami, vzhľadom na to, ţe právna predchodkyňa – MUDr. J. H. nadobudla predmet nehnuteľnosti v rámci draţby, uskutočnenej podľa § 299 ods. 2 OBZ platnom v znení v čase realizácie draţby. V rozhodnom období k prevodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť len spôsobom taxatívne upraveným v ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďţe neexistovala osobitná úprava (osobitný predpis) nadobudnutia vlastníctva pri verejných draţbách konaných v zmysle § 299 ods. 2 OBZ, t. j. vklad do katastra mohol byť uskutočnený na základe zmluvy (§ 2 zák. č. 265/1992 Zb.) V prípade, ţe nebol dodrţaný zákonný postup pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, jednalo by sa o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Právne úkony, postihnuté absolútnou neplatnosťou, nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči kaţdému. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je moţné konvalidovať dobromyseľnosťou. Preto konštatovanie prvostupňového súdu, ţe právna predchodkyňa ţalobcov získala vlastníctvo v draţbe podľa § 299 OBZ, na základe ktorej bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka, nemá oporu v platnej právnej úprave zákona č. 265/1992 Zb. v čase realizácie draţby a je absolútne irelevantná skutočnosť, ţe v súčasnosti ustanovenia §§ 297-299 OBZ (o záloţnom práve) sú zrušené. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Len po doplnení dokazovania v naznačenom smere je moţné ustáliť, či sporná nehnuteľnosť v ½-ine bola zaradená do súpisu konkurznej podstaty oprávnene alebo neoprávnene a vylúčiť ju z konkurznej podstaty úpadcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). 7 5 Obo 108/2009 Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). Prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  16. septembra 2010 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.