4 So 202/2007 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa M. J., bytom M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- júla 2007, č.k. 3Sd/274/2006-78, rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z
- júla 2007, č.k. 3Sd/274/2006-78, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie odporkyne č. X. z
- apríla 2006 - ktorým odporkyňa podľa § 273 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) priznala navrhovateľovi 4 So 202/2007 2 starobný dôchodok od
- januára 2005 v sume 2.909,- Sk mesačne, ktorý mu zároveň podľa § 293e zák.č. 461/2003 Z.z. od výplatného termínu dôchodku v júli 2005 zvýšila na sumu 3.206,- Sk mesačne - vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia odporkyne a navrhovateľom predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné na základe nedostatku dôvodov. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že odporkyňa sa napriek trvalým námietkam navrhovateľa otázkou aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č. 87/1991 Zb.“) absolútne nezaoberala a tvrdenia navrhovateľa ignorovala. Súd v rámci odôvodnenia rozsudku tiež uviedol, že uveril navrhovateľovi, že listinné dôkazy, ktoré boli predložené súdu, navrhovateľ predložil aj odporkyni, a ak došlo k ich strate, nič nebránilo odporkyni v tom, aby navrhovateľa opätovne vyzvala na ich predloženie, resp. sama vykonala vo veci dokazovanie podľa ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. S poukazom na uvedené je odporkyňa v ďalšom konaní povinná vyzvať navrhovateľa, aby bezodkladne predložil všetky listinné dôkazy vo vzťahu k aplikácii zákona č. 87/1991 Zb., tieto predložené listinné dôkazy správne posúdiť, dať možnosť navrhovateľovi, aby sa k listinným podkladom rozhodnutia písomne vyjadril a len po takto doplnenom dokazovaní bude môcť vo veci správne a zákonne rozhodnúť. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Odôvodnila ho v podstate tým, že krajský súd vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa zdôraznila, že pre zanovitosť navrhovateľa a jeho neochotu predložiť relevantné dôkazy doteraz nemôže opätovne posúdiť jeho nároky na dôchodok, pričom krajský súd uveril jeho tvrdeniam o predložení dôkazov a k jej dôkazom vôbec neprihliadal. Krajský súd podľa odporkyne „išiel vo svojom odôvodnení tak ďaleko, že ju poučil o tom, že ak sa uvedené dôkazy stratili nič jej nebránilo, aby navrhovateľa vyzvala na ich opätovné predloženie“ a teda prejudikoval, že dôkazy stratila, pričom o tom nemal žiadne dôkazy. V tejto súvislosti poukázala na nerovnoprávne postavenie sporových strán v spore, keď krajský súd bezdôvodne prihliadal iba k tvrdeniam navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ svojím nekonaním, nespolupracovaním s ňou spôsobuje prieťahy v konaní, 4 So 202/2007 3 zbytočné súdne spory a sám seba uvádza do zlej sociálnej situácie. Pri riadnej spolupráci navrhovateľa s odporkyňou by bolo o jeho dôchodkových nárokoch dávno rozhodnuté, bez zbytočných súdnych sporov. Odporkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom súdu, že ignorovala námietky navrhovateľa, ale práve naopak navrhovateľ ignoroval ju a nepreukázal, že jej uvedené dôkazy predložil. Zároveň poukázala na skutočnosť, že krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, hoci súčasne napadnuté rozhodnutie podrobne preskúmal vo všetkých jeho častiach. Uvedenú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu považovala za zjavný rozpor, a preto je odôvodnenie rozsudku zmätočné. Vzhľadom na daný skutkový a právny stav navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko odporkyňa ku dňu vydania rozhodnutia a ani po jeho vydaní do podania odvolania, bez vlastnej viny nemohla prihliadať k dôkazom, ktoré navrhovateľ predložil až súdu. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že tvrdenie odporkyne, že s ňou nespolupracoval vo veci vybavenia jeho dôchodkových záležitostí a že nepredkladal listinné dôkazy o nezákonnom prepúšťaní z práce, nezákonnej väzbe a rehabilitácii v OÚNZ v Prešove a v KÚNZ v Košiciach, nezodpovedajú pravde. Zdôraznil, že požadované doklady odovzdal osobne do podateľne odporkyne, ako aj jej pobočky v Prešove. Podľa názoru navrhovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech. Z podkladov spisu je zrejmé, že navrhovateľ - za účelom preukázania ním požadovaného započítania doby zamestnania pre účely priznania starobného dôchodku - v priebehu konania pred súdom (
- mája 2007) predložil doklady týkajúce sa jeho mimosúdnej rehabilitácie, ako aj pracovnoprávnych sporov. Taktiež z pripojeného dávkového spisu odporkyne vyplýva, že na výzvu odporkyne zo
- septembra 2007 jej navrhovateľ predložil potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 9Sd 6/2006 - kde predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti 4 So 202/2007 4 rozhodnutia odporkyne č. X. z
- októbra 2006, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok - a to: - rozsudok Okresného súdu v Prešove, č.k. 13 C 1733/1976-22 z
- mája 1977 o neplatnosť výpovede v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 11 Co 444/1977 z
- augusta 1977, - prípis riaditeľa OÚNZ v Prešove z
- októbra 1990 Doc. MUDr. A. B., CSc., z ktorého vyplýva, že na základe stanoviska odboru kontroly a sťažností v súčinnosti s právnym odborom OÚNZ mu bola daná výpoveď zo strany organizácie v rozpore s právnymi predpismi pre politické postoje v roku 1968, a preto bol prehlásený navrhovateľ za rehabilitovaného, - rozhodnutie rehabilitačnej komisie KÚNZ Košice zo
- novembra 1990 o tom, že rehabilitačná komisia pri KÚNZ Košice na svojom zasadnutí
- novembra 1990 prejednala žiadosť navrhovateľa o rehabilitáciu a po vypočutí svedka vydala rozhodnutie a vyslovila navrhovateľovi plnú rehabilitáciu. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že odporkyňa, ktorá mala vedomosť o horeuvedených skutočnostiach aj z iných konaní vedených v dávkových veciach navrhovateľa, na tieto vôbec neprihliadla a napadnuté rozhodnutie vydala na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne rozhodnúť opätovne o žiadosti navrhovateľa z
- januára 2006 (ktorou sa domáhal priznania starobného dôchodku od
- januára 2005), pričom pri rozhodovaní prihliadne aj na navrhovateľom tvrdené skutočnosti ohľadne neplatného rozviazania pracovného pomeru na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ako aj nezákonného rozviazania pracovného pomeru pre politické postoje v roku 1968 v intenciách § 24 zák.č. 87/1991 Zb. Odporkyňa svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodní, aby bolo zrejmé, či a v akom rozsahu sa vysporiadala s dôkazmi predloženými navrhovateľom. 4 So 202/2007 5 Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, pretože úspešný navrhovateľ si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil a odporkyňa nemala v odvolacom konaní úspech (§ 224 ods. 1, § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2009 Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová