Najvyšší súd 3 Sži 3/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., O. Z., T., zastúpený advokátom: Mgr. V. Š., N., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová č. 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230- 2008/00885TFV zo dňa 26.05.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 98/2008-27 zo dňa 04.12.2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 98/2008-27 zo dňa 04.12.2008 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým uznesením č.k. 1S 98/2008-27 zo dňa 04.12.2008 zastavil konanie s odôvodnením, že zo žaloby vyplýva, že E., O. Z. sa označil za žalobcu, hoci z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že nebol účastníkom predchádzajúceho správneho konania. Nemožno ho teda v zmysle § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP, považovať za osobu aktívne procesne legitimovanú na podanie žaloby proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že by napadnutým rozhodnutím bol akýmkoľvek spôsobom ukrátený na svojich právach, prípadne, že by mu takým rozhodnutím bola spôsobená akákoľvek ujma. 3 Sži 3/2009 2 Proti rozhodnutiu krajského súdu sa včas odvolal žalobca dôvodiac tým, že podľa jeho názoru záver krajského súdu odporuje zneniu § 72 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý navrhovateľovi prejednania návrhového priestupku výslovne priznáva postavenie účastníka konania. Predmetom správneho konania bol návrhový priestupok podľa ust. § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., žalobca teda bol účastníkom správneho konania. Oprávnenie iniciovať priestupkové konanie a dosiahnuť potrestanie páchateľa je súčasťou ústavného práva na inú právnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Priamym dôsledkom žalobou napadnutého rozhodnutia je odoprenie tohto práva, pričom aj žalovaný v odôvodnení výslovne uvádza, že správne konanie malo byť zastavené, čo však už nezahrnul do výroku svojho rozhodnutia. Žalobca tak nielenže bol účastníkom predmetného správneho konania, ale žalobou napadnuté rozhodnutie ho priamo ukracuje na jeho právach. Žalobca preto žiada, aby uznesenie o zastavení súdneho konania bolo zrušené a jeho žaloba bola riadne prejednaná. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril, zotrval na svojom stanovisku k žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 25.07.2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu možno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP. Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.