Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Obdo 10/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek JUDr. A

§ 224ods.

1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti žalovaným v celkovej výške 13 168,-- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť

2. 2008, podal žalovaný v
3. rade dovolanie z dôvodu, že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP) a konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP). S odkazom na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné, nie je z neho zrejmé, akými výkladovými pravidlami sa odvolací súd spravoval, na základe čoho ustálil poradie, v akom boli zmluvy uzavreté a ako sa vysporiadal s otázkou prípadného schválenia úkonu uskutočneného za iného bez plnomocenstva. Za nesprávnu považuje aj úvahu súdu, 5 Obdo 10/2008 4 na základe ktorej dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu, pretože ide o neprípustný extenzívny výklad tohto pojmu, ktorý by viedol k absolútnej preferencii určovacích sporov pred žalobami na plnenie. Podľa ustálenej judikatúry však majú prednosť spory o plnenie zo zmlúv, kedy otázka platnosti zmluvy je riešená ako prejudiciálna. Naliehavý právny záujem je daný zvyčajne v prípade, keď požadované určenie odstráni alebo aspoň výrazne zníži, prvok neistoty v existujúcom záväzkovom právnom vzťahu, pričom rozsudok odvolacieho súdu tento prvok neistoty práve naopak neúmerne zvýšil. Ak do vydania jeho rozhodnutia malo byť neisté postavenie žalobcu, po rozhodnutí odvolacieho súdu sa stalo neistým aj postavenie ďalších osôb: žalovaného v
4. rade ako pôvodného majiteľa vozidla a dovolateľa ako kupujúceho. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu samostatne pri každej zmluve je zrejmé, že žalobca ho nemôže mať na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, kde nebol účastníkom, len uzavrel zmluvu za kupujúceho a prípadný nedostatok alebo prekročenie oprávnenia rieši ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez možnosti ovplyvnenia výsledku žalobcom. Pokiaľ ide o lízingovú zmluvu, otázka posúdenia jej platnosti je výsostne otázkou predbežnou pri práve odvolateľa na peňažné plnenie voči žalobcovi, ktoré môže existovať aj v prípade absolútnej neplatnosti oboch zmlúv, hoci z iného právneho dôvodu. Výrok o absolútnej neplatnosti lízingovej zmluvy teda nespôsobil úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu. Ďalej namietal, že odvolací súd vyslovil neplatnosť týchto zmlúv s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka bez toho, aby špecifikoval konkrétny zákonný dôvod neplatnosti. Pokiaľ ako dôvod neplatnosti ustálil nedostatok plnomocenstva u žalobcu ako zástupcu kupujúceho, jeho dôsledky rieši ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale absolútna neplatnosť medzi ne nepatrí. Neplatnosť lízingovej zmluvy odvolací súd vyvodil z chýbajúceho dispozičného oprávnenia prenajímateľa k predmetu lízingu, hoci v čl. VII zmluvy bolo uvedené, že zmluva nadobúda účinnosť až okamihom, kedy prenajímateľ nadobudne vlastnícke právo k predmetu lízingu. Tým, že prenajímateľ získal vlastnícke právo k predmetu lízingu okamžitým následným uzavretím kúpnej zmluvy, došlo ku konvalidácii lízingovej zmluvy, a to konaním samotného žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 142/2002, v ktorom bol vyslovený právny názor, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu predaja a kúpy v čase jej uzavretia, za podmienky, že obe strany sú si tejto skutočnosti vedomé, treba považovať za platnú, pokiaľ sa predávajúci stane dodatočne vlastníkom predmetu prevodu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd rozsudok 5 Obdo 10/2008 5 odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby pred svojím rozhodnutím rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu jeho zjavnej nezákonnosti. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami odvolacieho súdu, ktorého rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje preto, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 OSP) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené. Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ OSP). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby po procesnej stránke a jeho existenciu súd skúma skôr, než preskúma žalobu po vecnej stránke. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloby by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama o sebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti dvoch kúpnych a jednej lízingovej zmluvy zo dňa
6. 2004 tvrdiac, že jeho právne postavenie je neisté 5 Obdo 10/2008 6 po odstúpení žalovaného v
7. rade od lízingovej zmluvy, pretože by voči nemu mohol uplatňovať majetkový nárok. Odhliadnuc od skutočnosti, že - vychádzajúc zo skutkového stavu, ako ho vykonaným dokazovaním ustálil súd prvého stupňa, sa dovolací súd stotožnil s jeho záverom, že v prípade právneho úkonu, ktorý bol označený ako kúpna zmluva a podpísali ho žalovaný v
8. rade ako vlastník motorového vozidla, zastúpený žalovaným v
9. rade a za druhú stranu žalobca zastupujúc žalovaného v
10. rade, nešlo o kúpnu zmluvu, ale o preberací protokol, takže žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je právne nedôvodná, dovolací súd považuje za správny aj právny názor súdu prvého stupňa o tom, že žalobca v konaní existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nepreukázal. Žalobca sám bol účastníkom iba lízingovej zmluvy, a to v postavení nájomcu, pričom predmetom tejto zmluvy bolo motorové vozidlo, ktorého vlastníkom sa mal stať žalovaný v
11. rade (resp. jeho právny predchodca) ako prenajímateľ na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v
12. rade. Pokiaľ žalovaný v
13. rade, ktorý od lízingovej zmluvy odstúpil pre neplnenie dohodnutých zmluvných podmienok žalobcom, sa bude domáhať voči žalobcovi finančného plnenia majúceho základ v tejto zmluve, otázkou jej platnosti by sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou. Ak by súd v tomto konaní riešil otázku platnosti kúpnej a lízingovej zmluvy, neznamenalo by to pre žalobcu odstránenie stavu právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie, hoci z iného právneho dôvodu (zrejme z titulu bezdôvodného obohatenia). Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto sa už nezaoberal správnosťou odvolacieho rozsudku v časti vecného prejednania žaloby. Pretože nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd podľa § 243b ods. 2 OSP v znení účinnom od
15. 2008 rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu potvrdil podľa § 218 OSP ako vecne správny. Tým, že dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil, rozhodoval znova aj o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 142 ods.

§ 224ods.

1 OSP tak, že úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, resp. si ich neuplatnili. 5 Obdo 10/2008 7 V dovolacom konaní úspešnému dovolateľovi vznikli trovy konania z titulu súdneho poplatku za dovolanie vo výške 20 000,-- Sk a z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si však ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, preto mu bola podľa § 142 ods.

§ 224ods.

1 a § 243b ods. 5 OSP priznaná iba náhrada za zaplatený súdny poplatok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. novembra 2008 JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.