1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/, písm. j/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 písm. c/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa
c/ Tr. por. dovolanie obvineného býv. nstržm. PZ S. M. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Vojenský obvodový súd Prešov rozsudkom zo dňa 4. decembra 2008, sp. zn. 1T 8/2007, uznal obvineného býv. nstržm. PZ S. M. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/, písm. j/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého mu
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
2 Tr. zák. súd uložil obvinenému povinnosť, aby
svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd uložil obvinenému zákaz používania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v takom rozsahu, ktorý by mu privodil hmotnostnú koncentráciu alkoholu vo vydychovanom vzduchu väčšiu ako 0,24 mg/l. 5 Tdo 45/2009 3
1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov.
1 Tr. por. súd poškodených A. H., bytom B., M. V., bytom B. a M. V., bytom B. s nárokmi na náhradu škody odkázal na občiansko súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obvinený a vojenský obvodový prokurátor, o ktorých Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením zo dňa 28. apríla 2009, sp. zn. 3Tov/1/2009, tak, že
por. odvolanie obvineného ako aj vojenského obvodového prokurátora zamietol ako nedôvodné. vyššie citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne predchádzalo rozhodnutie vyššieho vojenského súdu Trenčín, ktorý uznesením zo dňa 13. mája 2008, sp. zn. 3 To 4/2008,
1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Vojenského obvodového súdu v Prešove, sp. zn. 1T/8/2007, zo dňa 7. februára 2008, (ktorým bol obvinený S. M.
c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Vojenského obvodového prokurátora Prešov, č.k. OPv 287/06, zo dňa 19. marca 2007) a vec
1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2009, sp. zn. 3Tov/1/2009, podal obvinený býv. nstržm. PZ S. M. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. A. T. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., a to proti výroku, ktorým odvolací súd zamietol odvolanie obvineného
por., pretože je toho názoru, že bolo závažným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Ďalším dovolacím dôvodom v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por. je aj konanie na súde prvého stupňa, nakoľko vytýkané pochybenia neboli odstránené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Obvinený v rozsiahlom písomne zdôvodnenom dovolaní podrobne rozobral všetky rozhodnutia vydané vo veci, analyzoval jednotlivé dôkazy, poukázal na pochybnosti v otázke, 5 Tdo 45/2009 4 či skutok spáchal obvinený. Argumentoval predovšetkým rozpormi vo výpovediach svedkov a poškodených, ktoré v dovolaní podrobne rozobral, pričom vyslovil názor, že súd pochybil, keď v dôsledku namietaných rozporov nepostupoval v súlade s procesnou zásadou in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. Dovolateľ namietal postup Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, keď tento uznesením zo dňa 13. mája 2008
1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Vojenského obvodového súdu v Trenčíne a
1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom prekročil svoju právomoc, keď udelil tomuto súdu záväzné pokyny, ako má hodnotiť dôkazy. Prvostupňový súd následne bez vykonania ďalších dôkazov rozhodol o vine dovolateľa. V tejto súvislosti poukázal dovolateľ na judikatúru R 608/2006 i nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
K dovolaniu sa vyjadril Vojenský obvodový prokurátor písomným podaním zo dňa
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti s tým, že konkretizoval, v čom spočíva nedôsledná aplikácia základnej zásady trestného konania upravená v § 2 ods. 12 Tr. por. Skutočnosť, že súd prvého stupňa viazaný postupom v zmysle ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. por. sa stotožnil s právnymi úvahami odvolacieho súdu a rozhodol inak ako rozhodol pôvodným rozsudkom neznamená, že spôsob posúdenia prípadu a vyhodnotenia dôkazov bol súdu prvého stupňa vnútený direktívne inštančnou cestou tak, ako to uvádza dovolateľ. K ďalším argumentom uviedol, že obvinený nebol uznaný za vinného výlučne na základe nepriamych dôkazov, ale predovšetkým na základe výpovedí priamych svedkov, ktorými boli poškodení. Podstatnou okolnosťou pre hodnotenie skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia bola ich výpoveď v tej časti, kde uvádzajú, kto bol v čase spáchania skutku vodičom predmetného osobného motorového vozidla. Za uvedeného stavu nie sú určité odlišnosti, či nepresnosti v ich výpovediach spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, kto bol vodičom uvedeného vozidla. Vojenský obvodový prokurátor preto navrhol dovolanie obvineného býv. nstržm. PZ S. M. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por., bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). 5 Tdo 45/2009 6
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
3 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ až písm. g/ možno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Z písomných dôvodov odvolania, ktoré obvinený podal proti rozsudku Vojenského obvodového súdu v Prešove zo dňa 4. decembra 2008, sp. zn. 1T 8/2007, je zrejmé, že takmer totožné námietky ako teraz v dovolaní uplatnil obvinený už v písomne zdôvodnenom odvolaní. V dovolaní navyše namietal aj porušenie práva na obhajobu spočívajúce v tom, že pred vyhlásením rozsudku na súde prvého stupňa nebolo obvinenému ani jeho obhajcovi udelené slovo na záverečnú reč tak, ako to upravuje ustanovenie § 274 Tr. por. Vo vzťahu k prvému dovolaciemu dôvodu (§ 371 ods. 1 písm. c/Tr. por.) treba uviesť, že nie každé porušenie práva na obhajobu napĺňa tento dovolací dôvod, zákon vyžaduje, aby právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom. Právo na záverečnú reč v zmysle ustanovenia § 274 ods. 1 Tr. por. je významným procesným právom obvineného i jeho obhajcu (ako aj ostatných procesných strán) umožňujúce uplatniť obhajobu obvineného v tých smeroch, ktoré považuje za dôležité. Trestný poriadok obsah záverečnej reči neurčuje, je však zrejmé, že bude vychádzať z hodnotenia dôkazov vykonaných súdom a bude sa zaoberať otázkami skutkových zistení a ich právnym posúdením. Právo na záverečnú reč obvineného patrí k základným právam 5 Tdo 45/2009 7 obvineného na obhajobu vychádzajúce z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 3 písm. b/, písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 34 Tr. por. Z tohto pohľadu potom zistené skutočnosti, že dovolateľovi ani jeho obhajcovi nebolo v konaní na súde prvého stupňa udelené slovo na záverečnú reč
1 Tr. por. treba považovať za zásadné porušenie práva na obhajobu napĺňajúce dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Dovolaciemu súdu však v akceptovaní tohto dovolacieho dôvodu bráni vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 3 Tr. por., pretože obvinenému a jeho obhajcovi uvedené okolnosť bola známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju ani v konaní pred odvolacím súdom. Dovolací súd preto nemohol postupovať v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. a vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. K ďalším dovolacím námietkam treba uviesť, že Vyšší vojenský súd v Trenčíne svojim rozhodnutím zo dňa 13. mája 2008, sp. zn. 3To 4/2008, neprekročil svoju právomoc, keď vytkol súdu prvého stupňa nedôslednosť pri hodnotení jednotlivých dôkazov a poukázal na to, v čom spočívala. Judikatúra, na ktorú v tejto súvislosti poukázal dovolateľ (R 53/1992) len potvrdzuje správnosť postupu odvolacieho súdu, keď tento zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1 písm. b/ Tr. por., pretože pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. v dôsledku čoho sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Ani skutočnosť, že súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedkov a poškodených neprizval do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychológie za účelom posúdenia objektívnosti výpovedí poškodených nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Konanie na súde prvého stupňa prebiehala
príslušných ustanovení Trestného poriadku pri zachovaní zásad bezprostrednosti a ústnosti a pri zachovaní kontradiktórnosti konania a rovnosti strán. 5 Tdo 45/2009 8 Pokiaľ ide o namietanie naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., z odôvodnenia dovolania možno vyvodiť, že tieto dovolateľ vidí v nesprávnych skutkových zisteniach ako aj v tom, že súdy nepostupovali
zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného). Dovolací súd však nie je oprávnený posudzovať úplnosť skutkových zistení v pôvodnom konaní ani hodnotenie vykonaných dôkazov. Dovolanie v časti, v ktorej dovolateľ namietal skutkové závery súdov v pôvodnom konaní, a to tak z hľadiska nesprávneho zistenia skutkového stavu (§2 ods. 10 Tr. por.), ako aj nesprávnosť hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) nie je dôvodné. Vykonanie dôkazov a ich hodnotenie v plnom rozsahu prebieha v rámci konania pred príslušnými procesnými súdmi tak v prvom stupni, ako aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolací súd ako to vyplýva z jeho rozhodnutia, sa námietkami obvineného zaoberal, tieto však nepovažoval za relevantné. Najvyšší súd preto na neverejnom zasadnutí uznesením
c/ Tr. por. dovolanie obvineného býv. nstržm. PZ S. M. odmietol, nakoľko neboli splnené dôvody dovolania predpokladané v ustanovení § 371 Tr. por. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. januára 2010 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Tatiana Biedniková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.