1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (
2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (
3 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ je pre samotný vznik práva na poskytnutie morálneho zadosťučinenia postačujúce čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv (t.j. reálna možnosť, že určité konanie objektívne má alebo môže mať za následok napr. zníženie vážnosti fyzickej osoby alebo ujmu na jej cti), pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch samotné takéto ohrozenie chránených osobnostných práv nestačí - zákon totiž vyžaduje, aby ku kvalifikovanej ujme spôsobenej neoprávneným zásahom aj skutočne došlo. Treba pritom zdôrazniť, že vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy podmienený existenciou príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z chránených hodnôt a vznikom kvalifikovanej nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch postupoval dôsledne v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a náležito zohľadnil závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy ako aj všetky okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu došlo. S hodnotením jeho intenzity, trvania, rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti ako i ohlasu na neoprávnený zásah tak ako ich posúdil odvolací súd, sa dovolací súd v celom 3 Cdo 225/2008 7 rozsahu stotožňuje a zhodne má za to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola neoprávneným zásahom znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú tento zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí dotknutej fyzickej osoby. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená so zvlášť citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, kde sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. O tento prípad však v prejednávanej veci nejde. Z dokazovania vykonaného v konaní bolo síce preukázané, že telefonáty žalovaného mali určitý negatívny vplyv na osobný, spoločenský a pracovný život žalobcu, avšak reakcie v týchto oblastiach života nesvedčili o znížení dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti v značnej miere tak ako to predpokladá ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, sa nepodarilo hodnoverne preukázať, že predmetný neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti jeho osoby v spoločnosti v značnej miere a že v danom prípade nestačí len priznanie zadosťučinenia podľa § 13 ods. l Občianskeho zákonníka. Táto forma zadosťučinenia je totiž právnym inštitútom výnimočnej povahy, ktorý sa uplatní len za splnenia zákonom stanovených predpokladov, ktoré ale v predmetnej veci naplnené neboli. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, vedúce k zamietnutiu žaloby v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tieto si osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu, rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. 3 Cdo 225/2008 8 V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. februára 2009 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.