162/1995 Z.z. hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak je právoplatným rozhodnutím súdu konštituovaný alebo deklarovaný iný vlastnícky režim, ako vyplýva z údajov katastra, je prioritný výrok súdneho rozhodnutia, v predmetnej veci vo vzťahu k rodinnému domu a súvisiacim pozemkom v B.. Vlastnícke právo poručiteľky k nehnuteľnému majetku v kat.úz. L. T. bolo preukázané výpismi z listov vlastníctva č. X., X., X., X. a X.. Vzhľadom na dĺžku odvolacieho konania krajský súd bezprostredne pred rozhodnutím veci vykonal prostredníctvom katastrálneho portálu verifikáciu údajov katastra nehnuteľnosti. Pri určení hodnoty pozemkov správne okresný súd vychádzal z prepočtu výmery pripadajúcej na podiel poručiteľky hodnotou m2 pozemku. Hodnota 0,40 Sk za m2 extraviálnych pozemkov vyplýva z § 14 ods. 3 vyhlášky č. 129/1984 Zb. Oproti rozhodnutiu okresného súdu došlo k zmene v rozsahu nehnuteľného majetku poručiteľky. List vlastníctva č. X., kat.úz. L. T. (KN parc.č. X. a X.) v dôsledku prác ROEP zanikol a boli vytvorené nové LV č. X., X. a X., avšak poručiteľka ani na jednom z nich nie je vedená ako spoluvlastníčka. Z uvedeného dôvodu 5 Cdo 135/2007 5 spoluvlastnícky podiel 3/1792 k nehnuteľnostiam KN parc.č. X. a X. nebolo možné zaradiť do dedičstva. Dotknutý ideálny podiel zodpovedal výmere X. m2; vo finančnom vyjadrení 39,80 Sk, o ktorú sumu bolo potrebné znížiť všeobecnú cenu majetku poručiteľky. Krajský súd odlišne posúdil hodnotu pozemku KN parc.č. X. – záhrada v intraviláne, v zastavanej časti obce (LV č. X.), keď tento pozemok, s prihliadnutím i na produkované dôkazy, považoval za pozemok určený na zriadenie samostatnej záhrady (§ 14 ods. 2 vyhlášky č. 129/1984 Zb.), vo vzťahu ku ktorému hodnota m2 podľa § 14 ods. 1 označeného právneho predpisu činil v obci L. T. 4 Sk. V dôsledku uvedeného došlo k (čiastočnej) zmene v určení všeobecnej ceny majetku poručiteľky, keď táto vzrástla o 2 066,40 Sk (rozdiel medzi sumou 2 296,-- Sk pri hodnote m2 4 Sk a čiastkou 229,60 Sk pri hodnote m2 0,40 Sk). Po následnom odpočte sumy 39,80 Sk (hodnota nehnuteľností pôvodne vedených na LV č. X.) všeobecná cena majetku poručiteľky predstavovala sumu 115 311,50 Sk. Do dedičstva nebolo možné zahrnúť nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo poručiteľkou nebolo preukázané výpismi z katastra nehnuteľností alebo právoplatnými výrokmi rozhodnutí štátnych orgánov. Jednalo sa predovšetkým o spoluvlastnícke podiely patriace strýkovi dedičov J. P., ktorý sa odsťahoval do U., prípadne vedené na otca dedičov (napr. LV č. X., spoluvlastnícke podiely pod B 45 – 47). Zároveň z aktuálneho výpisu z LV č. X. vyplynul dôvodný predpoklad, že Ing. J. P. na základe osvedčenia o vydržaní nadobudol spoluvlastnícky podiel po nebohom strýkovi J.. Na druhej strane do dedičstva boli v celom rozsahu zahrnuté pozemky KN parc.č. X. a X. kat.úz. L. T., keďže z podkladov katastra jednoznačne vyplynulo výlučné vlastnícke právo poručiteľky k týmto nehnuteľnostiam. Ing. J. P. kvalifikovane nepreukázal opak (nesprávnosť) údajov katastra nehnuteľností, osobitne ohľadne pozemku KN parc.č. X.. Ním produkované dôkazy osvedčili maximálne užívací vzťah k dotknutej nehnuteľnosti, rozhodne však nie vzťah vlastnícky. Ani eventuálne preukázanie nadobudnutia vlastníctva k stavbe rekreačnej chaty, nachádzajúcej sa na tomto pozemku, by nič na uvedenom závere nezmenilo, keďže vlastníctvo pozemku nie je možné nadobudnúť len jeho zastavaním. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd požiadavku Ing. J. P., započítať na podiel spoludediča V. P. to, čo tento nadobudol dedením po otcovi a starej mame, resp. finančnú hodnotu, ktorú údajne získal predajom takto nadobudnutého majetku. Započítanie na dedičský podiel po poručiteľke Ž. P. sa totiž mohol spájať len s neobvyklým obdarovaním niektorého dediča za jej života (§ 484 Občianskeho zákonníka.). Z vymedzenia plnenia, ktoré malo tvoriť „zápočet“ priamo Ing. J. P. bolo zrejmé, že nešlo o darovanie a ani subjektom od ktorého „nadobudol“ V. P. určité vlastnícke práva nebola poručiteľka Ž. P.. Vo všeobecnosti platí, že na dedičský podiel nemožno započítať v jednom dedičskom konaní to, čo niektorý z dedičov nadobudol dedením 5 Cdo 135/2007 6 v konaní po inom poručiteľovi. Nadobudnutie vlastníctva dedením nie je prípustné stotožňovať s (neobvyklým) darovaním. Vzhľadom na to, že medzi dedičmi k dohode o nadobudnutí dedičstva nedošlo, krajský súd potvrdil podľa § 175q ods. 1 písm. d/ O.s.p. nadobudnutie dedičstva obom dedičom v zhodných podieloch (obaja sú zákonnými dedičmi v prvej skupine t.j. s rovnakým podielom (§ 473 Občianskeho zákonníka). Výnimku z nadobúdania rovnakého podielu ku každej veci zaradenej do dedičstva tvoria len nehnuteľnosti, ktoré podliehajú obmedzujúcemu režimu podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Ing. J. P. a V. P. sa v rovnakých podieloch k predmetu dedenia stali nadobúdateľmi hnuteľných vecí, 2/10 rodinného domu v B. a s ním súvisiacich pozemkov a intraviálnych pozemkov KN parc.č. X., X. kat.úz. L. T., vo vzťahu k posledne uvedenému došlo k zmene rozhodnutia okresného súdu. V rovnakom podiele dedičia nadobudli aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom KN parc.č. X., X. a X. (LV č. X.) kat.úz. L. T., ktoré sa síce nachádzajú mimo zastavaného územia obce, ale výmery pripadajúce na prejednávaný spoluvlastnícky podiel 4/9 umožňujú ich nadobudnutie dvomi dedičmi. Vo vzťahu k ostatným pozemkom z LV č. X. a k pozemkom vedeným na LV č. X. a X. aplikoval krajský súd ustanovenia § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. a preto čiastočne zmenil dotknutú časť rozhodnutia. Keďže ani jeden z dedičov nebýva v bezprostrednej blízkosti predmetných nehnuteľností a taktiež ani jeden z nich (a to ani sprostredkovane) nevykonáva „poľnohospodársku činnosť“, za prioritné považoval také rozdelenie „nedrobiteľných“ pozemkov, ktoré najviac zodpovedalo rovnakej veľkosti podielov dedičov. Potvrdil nadobudnutie dedením Ing. J. P. spoluvlastníckych podielov k pozemkom KN parc.č. X., X., X., X. (LV č. X.), X. (LV č. X.) a X. kat.úz. L. T. – celková výmera pripadajúca na príslušné spoluvlastnícke podiely bola X. m2. V. P. nadobudol spoluvlastnícke podiely k pozemkom KN parc.č. X., X. a X. (LV č. X.) o celkovej výmere X. m2. Rozdiel v nadobudnutých výmerách vo finančnom vyjadrení nedosiahol ani 30 Sk a keďže sa jednalo o tzv. „halierové vyrovnanie“, ktorého ustálenie navyše zohľadnilo výlučne jednoduché fiškálne hľadisko, s poukazom i na hodnotu prejednávaného dedičstva, nebolo potrebne osobitným výrokom ukladať povinnosť výplatku na absolútne vyrovnanie dedičských podielov, v záujme prehľadnosti a jednoznačnosti odvolací súd celý (čiastkový) výrok týkajúci sa pozemkov podliehajúcich sa režimu zákona č. 180/1995 Z.z. označil ako zmeňujúci, hoci v niektorých dielčích častiach bol zhodný s pôvodným výrokom okresného súdu. Proti tomuto uzneseniu podal dedič Ing. J. P. dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Navrhoval zmeniť uznesenie krajského 5 Cdo 135/2007 7 súdu vo výrokovej časti tak, že k nehnuteľnostiam KN parc.č. X. a X. bude potvrdený existujúci stav ich užívania
dohody medzi užívateľmi a 2/10 – iny rodinného domu č. X. v B. nepatria do dedičstva po nebohej Ž. P.. Vo svojom dovolaní, ktoré právne odôvodňoval s poukazom na § 236 a nasl. O.s.p., vytýkal odvolaciemu súdu „vecné najmä, ale i procesné vady konania“ a namietal, že vo vzťahu k „novopostavenému domu č. X. v kat.úz. B. B.“ bolo napadnutým uznesením krajského súdu hrubo porušené jeho vlastnícke právo ako aj právo jeho manželky. Konanie bolo podľa dovolateľa postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tiež vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä v tom, že LV č. X. z 23.11.1987, upravovaný a pozmeňovaný bol napriek týmto svojím vadám východiskovým podkladom, ktorého následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie, ktoré napadol, vychádzalo z povrchného, nedbanlivého skutkového zistenia, a ako účastníkovi konania, ktorý nebol prítomný pri prerokovaní veci, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo svojich podaniach opakovane rozoberal skutkový a právny stav veci. K odvolaniu sa vyjadril dedič V. P.. Poukázal na to, že o tom, že podiel k rodinnému domu v B. je predmetom dedičstva, bolo rozhodnuté v predchádzajúcich uzneseniach. Namietal, že ohľadom ostatných nehnuteľností, ktoré patria do dedičstva, žiadnu dohodu s druhým dedičom neuzavrel. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc podľa predpisov účinných od
2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ všetky vady konania
namietal, bez toho aby ich konkretizoval, avšak v dovolacom konaní žiadna z týchto vád nevyšla najavo. 5 Cdo 135/2007 9 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. skutočne postihnuté. Pokiaľ dovolateľ namietal, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ako účastník nebol riadne zastúpený, a vec bola prerokovaná v jeho neprítomnosti, treba uviesť, že odňatím možnosti konať sa
f/ O.s.p. rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. II ÚS 102/04, 5 Cdo 102/01, 5 Cdo 93/2000). V predmetnej veci odvolací súd rozhodoval v súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 15. októbra 2008, kedy na prejednanie odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa netreba nariadiť pojednávanie. Tým, že odvolací súd prerokoval vec a rozhodol bez prítomnosti dovolateľa, konal v súlade s procesným predpisom a neznemožnil svojim postupom dovolateľovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom jeho práv a právom chránených záujmov. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Procesné vady konania
2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý dovolateľ v dovolaní uplatňuje, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami dovolateľom nenamietanými. Dospel k záveru, že obsah dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov, výslovne v ňom uvedených. 5 Cdo 135/2007 10 Z obsahu dovolania dediča Ing. J. P. ďalej vyplýva, že tento ako ďalší dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesprávnym právnym posúdením veci je
2 písm. c/ O.s.p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná.
Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstvo dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. V zmysel § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie, ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedičského práva zo základnej zásady, že dedičstvo prechádza na dediča (dedičov) ipso iure, t.j. podľa samého práva okamihom poručiteľovej smrti. Napriek tomu však zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva, čo je odôvodnené požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov alebo iných oprávnení v dôsledku smrti, záujmom na čo najúplnejšom zistení rozsahu majetku a práv patriacich do dedičstva, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv tretích osôb, predovšetkým veriteľov. Aj keď osvedčenia ako aj právoplatné uznesenia o dedičstve majú iba deklaratórnu povahu, pretože k nadobudnutiu dedičstva dochádza ipso iure smrťou poručiteľa, ich hlavný 5 Cdo 135/2007 11 hmotnoprávny význam spočíva v tom, že je nimi bezpečne ustálené, na ktorého z dedičov prešiel poručiteľov majetok, prípadne ktorí dedičia a v akom rozsahu zodpovedajú za dlhy poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve a uznesenie o dedičstve sú podkladom pre zápis vlastníckeho práva.
súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 175k ods. 3,
ktorého, ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti, pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. Ak nedôjde k vyporiadaniu dedičstva dohodou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané a to podľa ich dedičských podielov. V takom prípade je súd povinný pri dedení zo zákona započítať dedičovi do jeho podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Postup pri vyporiadaní poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce upravuje osobitne zákon č. 180/1995 Z.z. o opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, a pri dedení poľnohospodárskych a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Osvedčením alebo právoplatným uznesením o dedičstve je prejednanie dedičstva skončené. Dovolací súd sa po prejednaní veci v rozsahu podaného dovolania stotožnil so závermi odvolacieho súdu, ktorý pri svojom rozhodnutí vychádzal dôsledne z hore uvedených právnych predpisov. Dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a doplnené odvolacím súdom, na rozdiel od názoru dovolateľa, považoval dovolací súd za presvedčivé a vyhodnotené v súlade s § 132 O.s.p. Námietka, že uznesenie odvolacieho súdu vychádzalo z povrchného, „nedbanlivého“ skutkového zistenia, nebola dôvodná. So závermi odvolacieho súdu, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p.) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne a presvedčivé dôvody spĺňajúce zákonné podmienky vyjadrené v § 157 ods. 1, 2 a § 167 ods. 2 O.s.p. 5 Cdo 135/2007 12 K námietkam dovolateľa spochybňujúcim správnosť skutkových záverov odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že
2 O.s.p. tieto nemôžu byť samy osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní. Pokiaľ dovolateľ opätovne spochybnil zaradenie 2/10 – ín rodinného domu, č. súpisné X. v B., vrátane 2/10 – ín pozemku KN parc.č. X., X., do dedičstva po poručiteľke odvolací súd presvedčivo odôvodnil svoj právny názor na túto skutočnosť už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesením zo dňa 14. septembra 1998 sp.zn. 9 Co 64/98 (č.l. 217 a nasl. spisu). O tom, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po Ž. P., bolo právoplatne rozhodnuté uznesením bývalého Štátneho notárstva L. M. zo 16. marca 1990 č.k. D 1435/87 – 113 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. mája 1990 sp.zn. 13 Co 78/90. Rozhodnutia vydané v konaní o určení, či nejaká vec patrí alebo nepatrí do dedičstva sú pre konajúci súd
2 O.s.p. záväzné. Uvedené ustanovenie (§ 159 ods. 1, 2 O.s.p.) je procesným vyjadrením zásady právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa č. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné spochybňovania dovolateľa s uvádzaním vlastných hodnotiacich úsudkov o „sfalšovaných údajoch z katastra nehnuteľností“ nemajú právnu relevanciu a dovolací súd na ne nemohol prihliadať. Spôsobilým dovolacím dôvodom
2 O.s.p. nie je ani nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993). Legislatívna 5 Cdo 135/2007 13 úprava dovolania plne rešpektuje to, že tento mimoriadny opravný prostriedok bol ustanovený ako výnimka z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Takisto správne postupoval odvolací súd pri dovolateľom namietanom určení podielu k nehnuteľnostiam v kat.úz. L. T., KN parc.č. X. a parc.č. X., keď dovolateľom, v dovolaní uvádzaná dohoda o potvrdení existujúceho stavu ich užívania, nebola v celom konaní dosiahnutá, a ani navrhovaná zo strany dovolateľa, a druhý oprávnený dedič k takejto dohode ani nepristúpil. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dediča Ing. J. P. podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Úspešnému dedičovi V. P. (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 a § 243c O.s.p.) dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. januára 2009 JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.