← Slovensko

o zaplatenie 4 656 744,40 Sk s príslušenstvom

Najvyšší súd 5 Cdo 184/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. O. L. -T., so sídlom v N., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Zákonným sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený tú – ktorú vec prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť (

tiež § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok, sa označuje ako rozvrh práce (

§ 50ods.

1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Rozvrh práce (o.i.) obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd (

§ 50ods.

2 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu (

§ 50ods.

2 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Za účelom obstarania podkladov pre posúdenie opodstatnenosti námietky žalovaného, že v konaní došlo k uvedenej vade, dovolací súd vyzval odvolací súd, aby mu predložil vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Trenčíne, ktoré vo veci rozhodovali (JUDr. Beáty Čupkovej, JUDr. Evy Macúchovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej), ako aj JUDr. Markovej, ktorej zaujatosť dovolateľ namietal. Z vyjadrenia JUDr. Evy Macúchovej, členky senátu 5 Cdo 184/2008 5 Krajského súdu v Trenčíne zo

  1. júla 2008 (č.l. 723 spisu) vyplýva, že veci vedené pod sp.zn. 17 Co 261/2007 a 19 Co 274/2007 boli v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Trenčíne na rok 2007 pridelené do senátu 19 Co, predsedníčkou ktorého bola JUDr. Beáta Čupková a členmi JUDr. Eva Macúchová a JUDr. Stanislava Marková. Prvá z vecí bola náhodným výberom pridelená do senátu 17 Co JUDr. Zimovej, avšak podľa zásad rozvrhu práce mala byť pridelená bez náhodného výberu, tzv. výnimkou, do senátu 19 Co JUDr. Čupkovej, kde napadla dňa
  2. februára 2007 a len z dôvodu potreby rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov bola vrátená procesnému súdu. Keďže sudkyňa JUDr. Stanislava Marková sa v predmetnej veci cítila zaujatá z dôvodu, že žalobcu v konaní na základe plnej moci zastupoval advokát JUDr. J. M., ktorý je jej synom, predložila vec podľa § 15 O.s.p. predsedovi krajského súdu, ktorý postupoval podľa rozvrhu práce. Vo veci naďalej konal senát odvolacieho súdu 19 Co a namiesto vo veci zaujatej sudkyne ako druhá členka senátu bola určená Mgr. Zuzana Holúbková – v poradí prvá na zastupovanie sudkyne JUDr. Markovej, a to aj v prípade jej vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci. Z rozvrhu práce nevyplývalo, že by v prípade zaujatosti niektorého člena senátu (to platilo aj pri zaujatosti predsedníčky senátu) bol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci celý senát, ktorému by bola vec odňatá a prikázaná na vybavenie inému senátu. V takomto zložení senátu bola vec prejednaná a rozhodnutá na pojednávaní dňa
  3. decembra
  4. Tieto skutočnosti vyplývajú tak zo zápisnice o pojednávaní, ako aj zo záhlavia písomne vyhotoveného rozsudku. Z vyjadrenia sudkýň k námietke žalovaného dovolací súd nezistil žiadne okolnosti právne relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. teda okolnosti, ktoré by boli objektívne schopné spochybniť ich nestrannosť a nezaujatosť. So zreteľom na vyššie uvedené je zrejmé, že Krajský súd v Trenčíne predmetnú vec na pojednávaní dňa
  5. decembra 2007 prejednal a rozhodol v zložení, zodpovedajúcom zákonu a rozvrhu práce tohto súdu. Rozhodli o nej traja zákonní sudcovia určení rozvrhom práce súdu (

vyššie). Nie je preto opodstatnená námietka žalovaného o existencii procesnej vady konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p. Prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 5 Cdo 184/2008 6 písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 52 859,-- Sk za dva úkony právnej služby. Najvyšší súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol žalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 7. marca 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie 5 Cdo 184/2008 7 právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 22 050,-- Sk, čo po pripočítaní DPH (4 189,50 Sk) a náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (190,-- Sk), predstavuje spolu 26 429,50 Sk. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2008 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.