1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. KM-19/PK-2007 zo dňa 23.04.2007. 3Sţo 219/2010 2 V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vec prejednal bez prítomnosti riadne predvolaných účastníkov v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aj keď ţalobca písomným podaním zo dňa 21.06.2010 poţiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej neprítomnosti na území Slovenskej republiky. Keďţe túto skutočnosť nijako nezdokladoval, krajský súd to nepovaţoval za závaţný dôvod pre odročenie pojednávania. Ţalovaný sa ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní a navrhol vec prejednať.
názoru krajského súdu je potrebné konanie ţalobcu kvalifikovať ako porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, keď porušil základné povinnosti príslušníka stanovené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/, h/ a i/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície ( ďalej v texte „len zákon o štátnej sluţbe“), keď bezdôvodne nenastúpil dňa 31.10.2006 do vopred určeného výkonu sluţby v zásahovej skupine Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len OR PZ) v Poprade. pričom určenie do jej výkonu vzal na vedomie a plán sluţieb potvrdil svojím podpisom. Aj keď na výkon sluţby bol v čase jej trvania telefonicky vyzvaný, nastúpiť do nej odmietol a preto musel byť zabezpečený iným policajtom, ktorý tak nemohol plniť svoje sluţobné povinnosti. Zloţením sluţobnej prísahy (sľubu) sa občan, ako príslušník policajného zboru začleňuje do okruhu osôb, u ktorých sa konanie v rozpore s právnymi predpismi pre účely sluţobného pomeru posudzuje z hľadiska tohto sľubu. Výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu a je prirodzené očakávať, ţe policajti budú príkladne rešpektovať zákony. Neobstojí námietka ţalobcu, ţe rozkaz č. 50 neukladal povinnosti jemu, ako vyšetrovateľovi Úradu justičnej a kriminálnej polície (ÚJKP) OR PZ v Poprade. ale riaditeľovi úradu justičnej a kriminálnej polície, riaditeľovi odborov, vedúcim oddelení a skupinám okresného riaditeľstva. Ţalobca ako príslušník policajného zboru bol zaradený do funkcie vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ. a jeho nadriadeným mu bolo uloţené vykonať dňa 31.10.2009 sluţbu v zásahovej skupine OR PZ. Medzi jeho základné povinnosti prináleţalo plnenie úloh, ktorými bol pri výkone sluţby poverený a teda aj rozhodnutie jeho nadriadeného o vykonaní sluţby v zásahovej jednotke dňa 31.10.2009. Takéto vykonanie sluţby (v zásahovej jednotke OR PZ v čase od 7.00 – 19.00) nie je moţné chápať ako prevelenie v zmysle ust. § 36 zákona č. 73/1998 Z.z., keďţe rozkaz č. 50 sa týkal posilnenia výkonu sluţby na obvodných oddeleniach PZ a nie na plnenie úloh policajného zboru vyplývajúcich z ust. § 36 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, v ktorom ţiadal, aby najvyšší súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe písomným 3 3Sţo 219/2010 podaním zo dňa 14.06.2010 oznámil súdu, ţe ţiada o odklad pojednávania nariadeného na deň 09.07.2010 z dôvodu, ţe bude do konca októbra 2010 mimo územia Slovenskej republiky a výslovne uviedol, ţe sa chce zúčastniť pojednávania. Krajský súd napriek tomuto podaniu vykonal dňa 09.07.2010 pojednávanie v neprítomnosti obidvoch účastníkov a na tomto pojednávaní rozhodol. Ďalej uviedol, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, ţe poţiadal, aby mu nástup do sluţby bol daný rozkazom a v takom prípade nastúpi. Takisto sa nezaoberal skutočnosťou, ţe v personálnom rozkaze ministra vnútra č. 447 zo dňa 15.12.2006 na str. 2 v ods. 4 je uvedená ako dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru skutočnosť, ţe: ,,...vedome nesplnil rozkaz svojho nadriadeného...“, pričom mu nadriadený priamy rozkaz nevydal. Pokiaľ nedostal rozkaz, ktorý mal nesplniť, nemohol ani zvlášť hrubým spôsobom porušiť sluţobnú prísahu a preto dôvody, na základe ktorých bol zo sluţobného pomeru prepustený, neexistujú. Bol len oboznámený s tým, ţe je do sluţby určený, nebolo to však formou rozkazu, pretoţe jeho priamy nadriadený mu mal vydať rozkaz v písomnej forme a postupovať v súlade s ust. § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Rozkaz riaditeľa OR PZ P. č. 50 č. ORP-444/VO-2006 zo dňa 21.09.2006 nikde nespomína meno a hodnosť ţalobcu, je rozkazom vydaným niekomu inému aby zabezpečil sluţby. Plán sluţieb č. ORP-72-30/JKP- 2006 zo dňa 02.10.2006 takisto nikde neuvádza npor. G. ale K., čiţe inú osobu. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Argumentoval, ţe ţalobca v personálnom konaní vedenom
ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. nevyuţil subjektívne práva, ktoré mu vyplývali z ustanovení § 238 ods. 4 a § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. , a k predloţenému návrhu na jeho prepustenie a k zadováţeným dôkazom sa nevyjadril ani nenavrhol vykonať ţiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil objektívne zistený skutočný stav veci. K námietke ţalobcu, ţe do sluţby by bol nastúpil ak by k tomu dostal písomný rozkaz uviedol, ţe zákon v ţiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť vydávať písomný rozkaz, ktorým sa ukladá policajtovi nástup do výkonu štátnej sluţby. Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. a zdôraznil, ţe ţalobca v konaní vedenom u ţalovaného ţiadnymi dôkazmi nepreukázal, ţe výkon štátnej sluţby, ktorú mal vykonávať dňa 31.10.2006 by bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Je nezlučiteľné s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere príslušníka policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, ţe bol riadne oboznámený s naplánovaným výkonom štátnej sluţby s ktorým súhlasil, do sluţby nenastúpil a bezdôvodne ju odmietol vykonávať, čím vedome nesplnil stanovené sluţobné povinnosti, ktoré bol povinný vykonávať počas sluţby v uvedený deň. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
4 3Sţo 219/2010 § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne . Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal nielen napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Z obsahu administratívneho spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je administratívny spis ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe ţalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 447 zo dňa 15.12.2006
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru. Dôvodom prepustenia bolo, ţe ţalobca mal na deň 31.10.2006 v zmysle plánu sluţieb č. RP-72-30/JKP-2006 a rozkazu riaditeľa OR PZ V. č. 50/2006 o bezpečnostných opatreniach na zabezpečenie posilnenia výkonu sluţby na obvodných oddeleniach PZ riadne naplánovanú sluţbu v zásahovej skupine OR PZ, ktorú mal vykonávať v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. Menovaný túto sluţbu odmietol vykonať i keď pri určení do jej výkonu to vzal na vedomie a plán sluţieb potvrdil vlastnoručným podpisom. S rozkazom riaditeľa OR PZ V. č. 50/2006 bol riadne oboznámený dňa 20.10.2006 na mesačnom vyhodnotení riaditeľa ÚJKP OR PZ V.P. kde pred všetkými prítomnými vyšetrovateľmi policajného zboru vyhlásil, ţe do sluţby nenastúpi. Dňa 31.10.2006 sa dostavil na pracovisko ÚJKP OR PZ. a v čase od 07.00 hod. do 15.40 hod. sa zdrţiaval vo svojej kancelárii v priestoroch OR PZ. Uvedeného dňa v čase o 07.07 hod. sluţbukonajúci operačný dôstojník telefonicky vyzval ţalobcu k nástupu do sluţby, ktorú odmietol, a preto táto skutočnosť bola nahlásená riaditeľovi OR PZ a riaditeľke odboru všeobecnej kriminality ÚJKP OR PZ,. ktorí zabezpečili výkon tejto sluţby iným policajtom ÚJKP OR PZ, ktorý tak nemohol plniť uloţené úlohy v zmysle svojho sluţobného zaradenia. Ţalobca týmto konaním porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Zvlášť hrubé porušenie sluţobnej disciplíny spočíva v tom, ţe nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď vedome nesplnil rozkaz svojho nadriadeného a bezdôvodne nevykonal plánovanú sluţbu v zásahovej skupine, a tieţ aj v tom, 5 3Sţo 219/2010 ţe nevykonal riadne naplánovanú sluţbu a neplnil si tak úlohy na úseku svojho sluţobného zaradenia, najmä § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., nesplnil si úlohy v zmysle rozkazu riaditeľa OR PZ č. 50/2006 o bezpečnostných opatreniach na zabezpečenie posilnenia výkonu sluţby na obvodných oddeleniach Policajného zboru, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/, h/, i/, zákona č. 73/1998 Z.z. Ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu na svedomitom plnení sluţobných povinností, dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor. Ţalovaný rozhodnutím č. KM-19/PK-2007 zo dňa 23.04.2007
4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozklad ţalobcu ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje štátnu sluţbu príslušníkov Policajného zboru,... a v ustanovení § 2 aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Základné práva a povinnosti policajta sú upravené v ustanovení § 48 tohto zákona. Policajt je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú disciplínu i/ vykonávať štátnu službu nestranne ( § 48 ods. 3).
4 citovaného zákona, ak sa policajt domnieva, ţe rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyţaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému. 6 3Sţo 219/2010 Policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby (§ 192 zákona ). Rozkaz riaditeľa OR PZ V. č. 50 zo dňa 21.09.2006 o bezpečnostných opatreniach na zabezpečenie posilnenia výkonu sluţby na OO PZ ukladá riaditeľovi úradu justičnej a kriminálnej polície, riaditeľom odborov, vedúcim oddelení a skupinám okresného riaditeľstva vyčleniť dostatočný moţný počet policajtov na zabezpečenie plnenia bezpečnostných opatrení, a menné zoznamy vyčlenených policajtov s uvedením dňa a času moţného výkonu sluţby predloţiť príslušnému zodpovednému pracovníkovi na spracovanie plánu sluţieb. Na základe tohto rozkazu bol riaditeľom ÚJKP OR PZ schválený zoznam policajtov ÚJKP OR PZ velených do výkonu sluţieb v zásahovej skupine OR PZ na mesiac október 2006. Ţalobca plán sluţieb podpísal a tým vzal na vedomie, ţe dňa 31.10.2006 v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. má sluţbu vykonávať. Na mesačnom vyhodnotení riaditeľa dňa 20.10.2006 uviedol, ţe do zásahovej sluţby nenastúpi a dňa 31.10.2006 aj po vyzvaní operačným dôstojníkom to odmietol. Pokiaľ sa ţalobca domnieval, ţe naplánovaná sluţba je v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, mal na to nadriadeného upozorniť, čo však neurobil a do sluţby, k vykonaniu ktorej sa zaviazal nenastúpil. Správne orgány v tomto konkrétnom prípade usúdili, ţe konanie ţalobcu spočívajúce v porušení sluţobnej prísahy a sluţobných povinností dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., čo dostatočne odôvodnili, podloţili dôkazmi a vyvodili z nich aj zodpovedajúce závery. Ţalobca v odvolaní tieţ namietal, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Krajský súd vytýčil termín pojednávania na deň 09.07.2010 a predvolanie na pojednávanie bolo doručené ţalobcovi dňa 03.06.2010. Podaním zo dňa 14.06.2010 poţiadal ţalobca o odklad nariadeného pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky a zároveň uviedol, ţe na pojednávaní sa chce zúčastniť. Pretoţe túto skutočnosť nijako nezdokladoval, krajský súd ju nepovaţoval za závaţný dôvod pre odročenie pojednávania a vec prejednal bez prítomnosti účastníkov, (aj v neprítomnosti ţalovaného, ktorý sa ospravedlnil a súhlasil s prejednaním )
2 O.s.p.
2 O.s.p., ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z toho dôvodu prerušiť. O procesnú vadu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom účastníkovi konania ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi realizovať práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Takýmto právom 7 3Sţo 219/2010 účastníka je i právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti. To ale neznamená, ţe by súd nemohol rozhodnúť v neprítomnosti účastníka, ale ţe súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva a je na ňom, či vyuţije svoje právo. Ţalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, poţiadal o jeho odklad, avšak svoju ţiadosť ničím nezdokladoval a v nej uvedený dôvod ničím nepreukázal. S názorom krajského súdu, ţe v danom prípade nebola preukázaná existencia dôleţitého dôvodu na odročenie pojednávania sa odvolací súd plne stotoţňuje. Ţalobca mal rovnakú moţnosť zúčastniť sa pojednávania v tej istej veci pred krajským súdom aj dňa 30.10.2009, ktorú nevyuţil, pojednávania sa nezúčastnil a ani sa neospravedlnil. Krajský súd tým, ţe pojednával a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu (aj ospravedlneného ţalovaného), neodňal mu týmto postupom moţnosť konať pred súdom a navyše nemal ani preukázaný dôvod na odročenie pojednávania. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďţe v rozhodnutí a postupe ţalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia ţalovaného alebo rozsudku krajského prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/166/2007-67 zo dňa 09.07.2010
v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 8. februára 2011 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.