4 Obdo 27/2007 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu: B., H.X., K., IČO: X., zast. JUDr. E.L., H.X., K., proti žalovanému: V., a.s. M.X., B., IČO: X., o zaplatenie 534 553,92 Sk s prísl., o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Cob 151/2006-70 zo dňa
- januára 2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Cob 151/2007-70 zo dňa
- mája 2007 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 20Cb 35/06-48 zo dňa
- septembra 2006 návrh v časti o zaplatenie 389 728,19 zamietol. V časti o zaplatenie 144 825,73 Sk konanie zastavil. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom, ktorý bol súdu doručený 8.2.2006, sa žalobca domáhal zaplatenia 534 553,92 Sk a náhrady trov konania. Návrh na pojednávaní dňa 6.9.2006 upravil tak, že ho vzal v časti o zaplatenie 144 825,73 Sk späť a žiadal priznať 389 728,19 Sk. Návrh odôvodnil tým, že ako postupník uzavrel s postupcom W., a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok vo výške 1 568 351,78 Sk titulom, okrem iného aj penalizačnej faktúry č. 20419000642, ktorá vznikla 4 Obdo 25/2007 2 z dôvodu oneskoreného uhradenia faktúr za lieky a zdravotnícke potreby. Žalobca tvrdil, že vzťah medzi účastníkmi bol po tom, čo došlo zákonom č. 500/2001 Z.z. k zmene Obchodného zákonníku, obchodnoprávnym, s premlčacou dobou 4 roky. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku, pretože vzťah považoval za občianskoprávny a žiadal návrh zamietnuť. Nespochybňoval, že zaplatil jednotlivé faktúry uvedené v penalizačnej faktúre s omeškaním, rozsah omeškania ani výšku uplatneného poplatku nenamietal. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka je poplatkom z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti vystavili odporcovi za liečivá a zdravotnícke pomôcky, vydané poistencom žalovaného na lekársky predpis. Tiež nebolo sporné, ktoré faktúry a v akej fakturovanej sume boli zaplatené oneskorene. Žalovaný nerozporoval ani počet dní omeškania. Nebolo sporné ani to, že za omeškanie do 31.5.2003 (ako to uznával aj odporca) sa poplatok z omeškania riadi ustanovením § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. a prislúcha vo výške 0,1% denne. Sporným ostalo len posúdenie, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah pre účely posúdenia žalovaným vznesenej námietky premlčania. Právny vzťah, ktorý medzi postupcom a žalovaným vznikol pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, teda podľa názoru súdu ide o vzťah občiansko-právny. Podľa § 28 zákona č. 273/1994 Z.z. bola V., a.s. zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Riešený spor vznikol v súvislosti s plnením úloh žalovaného ešte ako verejnoprávnej inštitúcie v oblasti zdravotného poistenia, v tejto oblasti však žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť. Pre občianskoprávne vzťahy je Občiansky zákonník všeobecným predpisom, ktorým sa jeho účastníci spravujú len vtedy, ak špeciálny právny predpis neustanovuje inak. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníku právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Z uplatnenej penalizačnej faktúry č. 2041900642 a jej príloh bolo zistené, že posledná platba na zaplatenie jednotlivých uvedených faktúr bola vykonaná 15.1.
- Návrh na začatie konania bol na súd podaný dňa 8.2.
- Po vznesení námietky premlčania žalovaným súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok, pretože bol uplatnený až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Posledný nárok na zaplatenie denného poplatku z omeškania sa premlčal 15.1.2006 a tak návrh bol podaný až po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania dovolal a preto súd návrh na zaplatenie 389 728,19 Sk zamietol. V časti o zaplatenie 144 825,73 Sk, v ktorej vzal žalobca 4 Obdo 25/2007 3 návrh späť, súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný po čiastočnom späťvzatí návrhu, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V podal odvolanie žalobca. Žalobca nesúhlasí s obsahom odvolaním napadnutého výroku, ako aj s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Žalobca je toho názoru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťah obchodnoprávnym s premlčacou dobou 4 roky. Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, je ustanovením kogentným, od ktorého sa strany nemôžu podľa znenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka odchýliť. Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka okrem iného hovorí, že touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Všetky zákonom predpokladané podmienky, aby bol vzťah žalobcu a žalovaného v období od 1.1.2002 posudzovaný ako vzťah obchodnoprávny s premlčacou lehotou 4 roky, boli naplnené. Z dôvodu premlčania pohľadávky už aj v štvorročnej premlčacej lehote žalobca pristúpil k späťvzatiu návrhu v časti vo výške 144 825,73 Sk. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 389 728,19 Sk a priznať náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.9.2006 č.k. 20 Cb 35/06-48 v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 389 728,19 Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu žalobcu sumu 43 924 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka je z poplatkov z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti vystavili žalovanému za liečivá a zdravotnícke pomôcky, vydané poistencom žalovaného na lekársky predpis. Taktiež nebolo sporné, ktoré faktúry boli zaplatené oneskorene a počet dní omeškania. Žalobca vyúčtoval poplatok z omeškania v zmysle ust. § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z. vo výške 0,1% denne. Sporným zostalo, či ide o vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny pre účely posúdenia vznesenej námietky premlčania. Z obsahu spisu je nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v r.
- Z obsahu spisu je 4 Obdo 25/2007 4 zrejmé, že na strane žalobcu vystupuje podnikateľský subjekt a na strane žalovaného vystupuje subjekt, ktorý mal aj v čase vzniku právneho vzťahu charakter verejnoprávnej inštitúcie, lebo zabezpečoval zdravotné poistenie a činnosti s tým súvisiace a prostriedky zo zdravotného poistenia používal nie na podnikanie, ale na uhrádzanie zdravotných pomôcok, liekov a zdravotníckej starostlivosti. Vzhľadom na odlišné postavenie účastníkov tohto právneho vzťahu a na skutočnosť, že v čase jeho vzniku platil Obchodný zákonník (a nie Hospodársky zákonník) po novele zák. č. 500/2001 Z.z. je potrebné tento právny vzťah vzhľadom k ust. § 261 ods. 2 Obchod. zák. posudzovať podľa Obchodného zákonníka vrátane otázky premlčania uplatneného nároku. Podľa ust. § 397 Obchod. zák., ak zákon neustanovuje inak, pre jednotlivé práva je premlčacia lehota štyri roky. Podľa ust. § 392 ods. 1 Obchod. zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok plniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Je zrejmé, že posledná platba na zaplatenie jednotlivých faktúr bola vykonaná 15.1.
- Od 16.1.2003 začala plynúť štvorročná premlčacia lehota s poukazom na ust. § 57 ods. 1 O.s.p., kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Lehota uplynula dňa 16.1.
- Žalobca podal žalobu dňa 8.2.2006, t.j. v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa neposúdil správne charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v dôsledku toho vyvodil nesprávny právny záver pokiaľ ide o premlčanie uplatneného nároku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie 9 príprava) 10 150 Sk a 1 x režijný paušál 164 Sk; účasť na pojednávaní dňa 6.9.2006 za 1 úkon právnej pomoci z tarifnej hodnoty 398 728,19 Sk v sume 8650 Sk a režijný paušál 164 Sk. Ďalej priznal žalobcovi náhradu cestovného na ceste B. – K. a späť (870 km) v sumu 8463 Sk. Súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci (podanie odvolania) spolu s režijným paušálom v celkovej sume 8814 Sk. Celkovo priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 43 924 Sk. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie žalovaný, pretože nesúhlasí s právnym posúdením veci odvolacím súdom. Právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje poplatok z omeškania vznikol ešte v roku 2001 a to na základe zmluvy č. 19980016 zo dňa 5.1.1998 o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych pomôcok 4 Obdo 25/2007 5 uzatvorenou medzi právnou predchodkyňou žalobcu – obchodnou spoločnosťou E., spol. s r.o., L. a medzi právnou predchodkyňou žalovaného – V., ktorá bola podľa § 28 zákona č. 273/1994 Z.z. zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Pohľadávka, ktorej príslušenstvom je požadovaný poplatok z omeškania (§ 38 ods. 4 z č. 273/1994 Z.z.) vznikla v súvislosti s plnením úloh žalovaného v oblasti zdravotného poistenia, v ktorej oblasti žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť. V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka s podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Právna predchodkyňa žalovaného síce túto činnosť vykonávala samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale nie za účelom dosiahnutia zisku. Keďže bola verejnoprávnou inštitúciou ona sama zdravotnú starostlivosť priamo neposkytovala a vo vzťahoch s lekárňami nerealizovala vlastnú prevádzku. Preto ani podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. sa jej vzťah s lekárňami nemohol v tom čase spravovať Obchodnými zákonníkom ako všeobecným predpisom. Navrhol preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal dovolanie žalovaného a zistil, že je podané v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p. Dovolanie preskúmal v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že je dôvodné. Z ust. § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. V danom prípade bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v dovolaní uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska premlčania nároku. Žalovaný nesprávnosť vidí v tom, že odvolací súd sa riadil nesprávne Obchodným zákonníkom, pričom predmetom konania je občiansko-právny vzťah. Dovolací súd konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na poplatok z omeškania podľa zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Predpokladom úspechu v konaní však nesporne je skutočnosť, aby bol nárok uplatnený v zákonom stanovenej lehote, za predpokladu vznesenej námietky premlčania. Sporná zostala otázka, ako bolo potrebné 4 Obdo 25/2007 6 kvalifikovať právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania z hľadiska použitia hmotného práva. Dovolací súd na základe preskúmania rozhodnutí predložených dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, je vzťahom občiansko-právnym a nie obchodno-právnym, pretože poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného v rámci príslušných kogentných zákonných ustanovení, nemôže byť predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu. Na posúdenie tohto ich právneho vzťahu, ako vzťahu občiansko-právneho, nemá vplyv ani prípadná iná činnosť žalovaného, ktorá nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj prípadnými ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Krajský súd pochybil, keď predmetný právny vzťah posudzoval podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka vrátane otázky premlčania uplatneného nároku. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku vyslovil iný právny názor, rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor dovolacieho súdu vo veci znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znovu aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2008 JUDr. Jana Zemaníková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková