4 stavebného zákona a doručenie písomnosti formou verejnej vyhlášky, preto stavebný úrad o jeho začatí účastníkov informoval na úradnej tabuli mesta Žilina, pričom písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím 15- dňovej zákonnej lehoty, počas ktorej bola na úradnej tabuli vyvesená. Žalovaný pri posudzovaní dodržania základných procesných postupov upravujúcich administratívny proces vzťahujúci sa k územnému konaniu nezistil také pochybenie na strane správneho orgánu, ktoré by odôvodňovalo zrušiť odvolaniami napadnuté rozhodnutie, preto tieto v celom rozsahu ako neodôvodnené zamietol. Zmenil len výrokovú časť preskúmavaného rozhodnutia v časti, v ktorej stavebný úrad vymedzil predmet konania z hľadiska jeho priestorového a plošného usporiadania tak, že rozhodnutie doplnil o popis územia, na ktorom sa stavba umiestňuje v súlade ust. § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. II. Proti obom rozhodnutiam podali žalobcovia včas spoločnú žalobu
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Krajský súd v Žiline ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že v správnom konaní bol dostatočne zistený 8Sţo/85/2010 3 skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že vzhľadom na žalobcami v 1/ až 17/ rade vymedzené dôvody žaloby sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, ale aj prvostupňového správneho orgánu obmedzil na to, či vykonané dôkazy, podklady, z ktorých predmetné správne orgány vychádzali, boli dostatočné a či robili možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány pri rozhodnutí o umiestnení stavby dospeli. Napokon posudzoval, či správne organy aplikovali relevantný hmotno-právny predpis a konali v intenciách zákona a v rovine podaných dôvodov žaloby či nedošlo k porušeniu, resp. ukráteniu na právach a oprávnených záujmov žalobcov. Základnými námietkami žalobcov v 1/ až 17/ rade bolo nedodržanie procesného postupu správnych orgánov, pokiaľ so žalobcami nekonali ako s účastníkmi konania, postup pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie a predčasnosť rozhodnutí v dôsledku nedoloženia všetkých potrebných vyjadrení. K námietke žalobcov týkajúcej sa tvrdenej procesnej vady v konaní správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného vo vzťahu k nedodržaniu administratívneho postupu k územnému konaniu, a to nekonaniu so žalobcami v 1/ až 17/ rade ako účastníkmi konania súd uviedol, že správny orgán navrhovanú stavbu „Ž. posúdil ako stavbu rozsiahlu a stavbu s veľkým počtom účastníkov konania a postupoval
4 zákona č. 50/1976 Zb. tak, že začatie územného konania o umiestnení stavby oznámil účastníkom konania verejnou vyhláškou, ktorá bola vyvesená dňa 5.3.2007 a zvesená dňa 20.3.2007 na úradnej tabuli Mesta Žilina s a zároveň zverejnená v novinách M. zo dňa 19.3.2007 a v Ž. zo dňa 20.3.2007 ako aj v T.. Rovnako postupoval pri doručovaní rozhodnutia o umiestnení stavby, takže boli splnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre možnosť doručovania účastníkom konania verejnou vyhláškou, preto vyhodnotil námietku žalobcov ako nedôvodnú. Ohľadne námietky žalobcov týkajúcej sa postupu pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie súd uviedol, že žalovaný sa s ňou dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 6, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje. 8Sţo/85/2010 4 K námietke predčasnosti rozhodnutia vzhľadom na nevyjadrenie sa orgánov Slovenskej inšpekcie životného prostredia a hydrogeologického posudku súd uviedol, že rozhodným boli stanoviská dotknutých orgánov doložené v súlade s ust. § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ktoré tvorili súčasť pripojeného správneho spisu a z nich vyvodený záver v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu i žalovaného. Správne organy vychádzali z relevantných záväzných posudkov dotknutých orgánov, ktoré boli dostatočným podkladom a vymedzovali práve tú primeranú mieru prípustnosti zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov. Z uvedených dôvodov krajský súd konštatoval, že nedošlo k ujme na právach a oprávnených záujmov žalobcov v 1/ až 17/ rade a keďže nedošlo k porušeniu zákona, neboli porušené ani základné ľudské a ostatné práva žalobcov, ako bolo namietané v podanej žalobe. Preto žalobu žalobcov ako neopodstatnená v celom rozsahu zamietol v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil, ani vznik trov na jeho strane nebol preukázaný. Konanie o žalobe žalobkyne v 18/ rade súd zastavil s odôvodnením, že v jej prípade neboli splnené podmienky na podanie správnej žaloby, pretože nevyčerpala riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktoré vydala Obec Lietavská Lúčka ako prvostupňový správny organ. III. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v
4/ zák. č. 50/1976 Zb., pretože sa nejedná o líniovú stavbu, ani stavbu s veľkým počtom účastníkov. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v 5. rade nevyjadril. IV.
1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), 8Sţo/85/2010 6 dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu v 5. rade nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
1 písm. h/ pre naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je potrebné, aby boli súčasne splnené dve podmienky: súd použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
názoru odvolacieho súdu ani jedna z týchto podmienok nebola v prejednávanej veci splnená. Použitie nesprávneho právneho predpisu videl odvolateľ najmä v tom, že začatie územného konania o umiestnení stavby bolo účastníkom územného konania oznámené verejnou vyhláškou
4 zákona č. 50/1976 Zb., hoci sa v tomto prípade
jeho názoru nejednalo o umiestnenie líniovej stavby ani stavby s veľkým počtom účastníkov. Ako však uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, v tomto prípade boli splnené zákonné kritériá pre oznámenie začatia územného konania dotknutým účastníkom
4 stavebného zákona a doručenie písomnosti 8Sţo/85/2010 7 formou verejnej vyhlášky, nakoľko išlo o veľký počet účastníkov (len odvolanie proti rozhodnutiu Obce Lietavská Lúčka o umiestnení stavby podalo 23 účastníkov) a rozsiahle územie, na ktorom sa má stavba umiestniť, čo potvrdzuje aj priestorové a plošné ohraničenie pozemkov vo výroku rozhodnutia. S týmto záverom sa stotožnil aj krajský súd a za správny ho považuje aj odvolací súd. Odvolateľ napokon ani nekonkretizoval, z čoho vyvodzuje námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav a žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti vyžadované správnym poriadkom, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre ich vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého žalovaný vyvodili aj správny právny záver a jeho obsah zodpovedá právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podaného odvolania, preto námietkam žalobcu v 5. rade nevyhovel a napadnutý rozsudok
p. v spojení s § 246c O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p., tak, že účastníkom odvolacieho konania ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.