ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Žalovaní 1/ až 3/ žiadali dovolanie žalobcov odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Okrem toho poukázali na to, že
ich názoru neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania
ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., lebo odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia dostatočne odôvodnil svoj procesný postup, ktorým nariadil pojednávať v neprítomnosti žalobcov a ich právnych zástupcov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme upravuje § 237 ods. 1 až 4 O.s.p. Pri potvrdzujúcom rozsudku odvolacieho súdu je dovolanie prípustné len vtedy, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 4 Cdo 32/2008 4 V danej veci však z výroku rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že by proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku pripustil dovolanie. Dovolanie
3 O.s.p. nebolo prípustné, pričom neboli dané ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v § 238 ods. 1, 2 až 4 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľmi priamo namietanej (§ 237 písm.f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. So zreteľom na dovolateľmi tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienky prípustnosti dovolania
písm.f/ O.s.p.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Takýmto procesným právom účastníka je aj, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom a za jeho prítomnosti.
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, na ktoré v súlade s § 211 ods. 2 O.s.p. predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Súd vec môže prejednať v neprítomnosti účastníkov, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (§ 101 ods. 2 O.s.p.). 4 Cdo 32/2008 5 Odvolací súd uznesením na pojednávaní 13. septembra 2007 nariadil vec prejednať
2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. V podanom dovolaní žalobcovia poukazovali na to, že odvolací súd prejednal vec v ich neprítomnosti, hoci sa na pojednávanie odvolacieho súdu ospravedlnili a požiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom ich návrhu na odročenie pojednávania nebolo vyhovené, a tým im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) a vyjadriť sa k predmetu sporu v rámci odvolacieho konania. Pri skúmaní prípustnosti dovolania
v danej veci bolo potrebné posúdiť, či podané žiadosti o odročenie pojednávania žalobcov 1/, 3/ a žalobkyne 2/ obsahovali také dôležité dôvody, ktoré boli dôvodom na odročenie odvolacieho pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcov 1/, 3/ žiadosťou na č.l. 355 spisu požiadal o odročenie odvolacieho pojednávania vytýčeného na deň 13. septembra 2007 z dôvodu, že v tento deň má pojednávanie v trestnej veci na Okresnom súde Bratislava II, ktoré bolo vytýčené skôr, pričom klient, ktorého obhajuje nesúhlasí s tým, aby ho pri obhajobe zastupoval iný advokát. Taktiež žalobcovia 1/ a 3/ nesúhlasili s tým istým, aby ich na odvolacom pojednávaní zastupoval iný advokát a trvali na jeho osobnej účasti. V zmysle ustálenej súdnej praxe kolízia pojednávaní nie je sama osebe vážnym dôvodom na odročenie pojednávania. V tomto smere dovolací súd proti záveru odvolacieho súdu nemá námietky. Nestotožňuje sa však s názorom, že pokiaľ účastník v plnomocenstve súhlasil s tým, aby sa dal právny zástupca zastúpiť iným advokátom, potom advokát mal tak urobiť a na odvolacie pojednávanie zabezpečiť zástupcu. Ak tak neurobil, tak mohol odvolací súd pojednávať pre jeho nečinnosť aj v jeho neprítomnosti. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže zvoliť advokáta. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom, ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva (§ 25 ods. 3 O.s.p.). V súlade s týmto ustanovením je aj § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
3 zákona č. 586/2003 Z.z. však zastupovanie iným advokátom, advokátskym koncipientom alebo iným zamestnancom advokáta nie je možné proti vôli klienta. Ak teda klient advokáta pri procesnom úkone trvá na jeho osobnej účasti a nesúhlasí s tým, aby ho zastupoval iný 4 Cdo 32/2008 6 advokát (najmä, ak ide o konanie o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré nebolo v jeho prospech) tak potom tento nemôže proti jeho vôli zabezpečiť substitúta. Jeho nekonanie preto nemožno charakterizovať z tohto dôvodu ako nečinnosť. Ak advokát z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, bolo to v spojitosti aj s existujúcou kolíziou pojednávaní potrebné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Pokiaľ odvolací súd dospel k inému záveru, nepovažoval ho dovolací súd za správny. Tým, že odvolací súd neodročil pojednávanie
1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., hoci preto existoval zákonný dôvod, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Právny zástupca žalobkyne 2/ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre chorobu sa žalobkyňa nemôže zúčastniť pojednávania, pričom trvala na svojej osobnej účasti na pojednávaní. V zmysle § 215 vety druhej O.s.p. účastník má právo na odvolacom pojednávaní sa vyjadriť a predniesť svoje návrhy k predmetu sporu. Má teda právo osobne sa zúčastniť odvolacieho pojednávania, pokiaľ sa tohto práva výslovne nevzdá, alebo ho nevyužije tým, že sa na pojednávanie ako riadne predvolaný účastník nedostaví, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie. Žalobkyňa 2/ pre chorobu požiadala o odročenie odvolacieho pojednávania, čo odôvodňovala priepustkami od svojho ošetrujúceho lekára na deň
2 O.s.p. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd prejednal vec bez toho, aby boli splnené podmienky § 101 ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci bez prítomnosti účastníkov, čím odňal žalobcom možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Uvedená procesná vada zakladala prípustnosť dovolania a bola tiež dôvodom, pre ktorý bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť
1 O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na vadu
písm.f/ O.s.p., ktorá zakladala prípustnosť dovolania v danej veci, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia a dôvodmi, v ktorých žalobcovia poukazovali na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, pretože zaujímať stanovisko k nim by bolo za daného stavu predčasné. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. marca 2008 JUDr. Eva Sakálová, v.r. Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.