4 Cdo 138/2009 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyn

§ 224ods.

2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu do výroku, ktorým odvolací súd vo zvyšku vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol a do výroku o trovách konania, podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol, rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keď vyvodil, ţe medzi účastníkmi nemohlo ísť o pôţičku podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pretoţe ţalobca nepreukázal, ţe v kritickom čase disponoval predmetnou sumou a ţe pôţičku ţalovanej reálne poskytol. Poukázal na to, ţe pri fyzickom odovzdaní peňazí, okrem účastníkov konania, nebol nikto prítomný. Bolo preto potrebné vychádzať predovšetkým z listinného dôkazu z

1. marca 1997, ktorý vypracovala ţalovaná osobne a ku ktorému nebola ţiadnym spôsobom nútená. Namietal, ţe odvolací súd pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy, ţe ţalovaná poţičala ţalobcovi sumu 256 000,-- Sk na byt pre jej syna a ţe tieto peniaze nikdy neţiadala vrátiť a ţe ţalovaná nespochybnila tvrdenie ţalobcu, podľa ktorého k podpísaniu písomného dokladu o pôţičke došlo
2. marca 1997 v priestoroch sídla firmy S. - F., spol. s r.o., t.j. v mieste, kde malo dôjsť aj k odovzdaniu peňazí. Odvolací súd preto na základe nesprávnych skutkových zistení nesprávne právne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý bol nepochybne zaloţený písomným dokladom z 12.marca
3. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe argumenty uvedené ţalobcom v dovolaní sú len opakovaním jeho doterajšieho postoja, s ktorými sa súdy uţ zaoberali. Dovolanie ţalobcu neobsahuje ani jediné slovo o existencii a pôvode ním údajne poskytnutej 4 4 Cdo 138/2009 sumy 1 473 000,-- Sk. Navrhla preto jeho dovolanie zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania, ktoré riadne vyčíslila. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu. Ţalobca vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a v dovolacom konaní ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Odvolací súd pri zisťovaní skutkového stavu veci, pokiaľ vychádzal z iných skutkových záverov neţ súd prvého stupňa, postupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 3 O.s.p., keď dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám. Napokon, dovolateľ nesprávnosť v postupe v tomto smere odvolaciemu súdu nevyčítal. Odvolací súd vzal správne do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané 5 4 Cdo 138/2009 alebo vyšli za konania najavo. Ţalobcom namietaná údajná existencia pôţičky ţalovanej voči jeho osobe (ak by aj bola pravdivá), podľa dovolacieho súdu nie je pre skutkové zistenie určujúcou (podstatnou) skutočnosťou. Ani spochybňovanie záveru odvolacieho súdu, ţe k odovzdaniu peňazí nemohlo dôjsť v sídle firmy S. - F. poukazom na to, ţe ţalovaná v svojich prednesoch nespochybňovala vyhotovenie dokladu o pôţičke z
4. marca 1997 v tých istých priestoroch, nedokazuje to, ţe ţalobca na tomto mieste ţalovanej v skutočnosti peniaze odovzdal. Uvedenými námietkami sa ţalobcovi nepodarilo spochybniť logiku úsudku odvolacieho súdu o tom, čo bolo dokazovaním zistené a ani to, ţe by prípadne na základe čiastkových úsudkov urobil nesprávne (logicky chybné) skutkové závery. Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobca v dovolaní výslovne uplatňuje (napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového vymedzenia. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd nepochybil ani pri právnom posúdení veci, ak na ţalobcom tvrdený skutkový stav pouţil ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie vyloţil spôsobom uvedeným v odôvodnení jeho rozhodnutia, pričom jeho interpretácia a aplikácia na zistený skutkový stav nevykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, práve naopak, je dôkladná, náleţitá a v súlade s právnou teóriu a rozhodovacou praxou súdov. Dovolací súd so závermi odvolacieho súdu obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí súhlasí. Na doplnenie iba uvádza, ţe odvolací súd vychádzal zo správnej interpretácie zmluvy o pôţičke upravenej v ustanovení § 657 OZ, podľa ktorej táto zmluva má reálnu povahu (radí sa k tzv. reálnym kontraktom), čo znamená, ţe vznik pôţičky predpokladá, okrem samotného uzavretia zmluvy, aj ďalší úkon, a to prenechanie predmetu pôţičky dlţníkovi. Odvolací súd, 6 4 Cdo 138/2009 z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vychádzal správne z názoru, ţe veriteľ (ţalobca) je povinný preukázať spôsobom nevzbudzujúcim ţiadnu pochybnosť nielen samotné uzavretie zmluvy o pôţičke, ale aj reálne odovzdanie predmetu pôţičky (peňazí) dlţníkovi (ţalovanej) a ţe dôsledkom toho, ţe tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, ţe súd ho nepovaţuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka (v tomto prípade ţalobcu) nepriaznivé rozhodnutie. Za správny, výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedajúci, treba povaţovať aj právny záver odvolacieho súdu o tom, ţe ţalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď síce preukázal samotné uzavretie zmluvy o pôţičke, ale nepodarilo sa mu preukázať, ţe reálne ţalovanej peniaze aj prenechal. Odvolací súd správnosť uvedeného záveru v rozsudku náleţitým spôsobom odôvodil. Dovolací súd sa s dôvodmi tam uvedenými stotoţňuje, povaţuje ich za výstiţné a presvedčivé a preto v celom rozsahu na ne odkazuje. Obsah dovolania ţalobcu nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ţalobca preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní vznikli ţalovanej trovy v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátkou. Odmena za jeden úkon právnej sluţby činí sumu 512,85 Eur, pričom patrí za jeden úkon, a to písomné vyjadrenie k dovolaniu z 9.10.2008 (§ 10 ods. 1

§ 14ods.

1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), plus 19% DPH (97,44 Eur) a reţijný paušál v sume 6,31 Eur. Celkove vznikli ţalovanej trovy v sume 616,60 Eur, ktoré je ţalobca povinný zaplatiť na účet advokátky ţalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.

§ 243bods.

4 veta prvá O.s.p.). 7 4 Cdo 138/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová