hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť
procesného práva. Tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v oblasti hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu, a to správcu konkurznej podstaty. Po vyhlásení konkurzu iba správca môže účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a iba on môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne a pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty, alebo takých nárokov, v ktorých by za predpokladu, že nebol vyhlásený konkurz, vystupoval priamo úpadca. Správca konkurznej podstaty však v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky formálne smerujúce voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami proti podstate a tieto nemožno vymáhať po vyhlásení konkurzu v exekučnom konaní voči osobe správcu konkurznej podstaty. Oprávnená vo vyjadrení navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietnuť. Povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas generálny prokurátor za splnenia podmienok požadovaných v ustanovení § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
1 písm.a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len “zákon o konkurze a vyrovnaní“) vyhlásenie konkurzu má tieto účinky : oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa toho majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
1 písm.e/ zákona o konkurze a vyrovnaní pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). 4 M Cdo 12/2007 4
1 písm.f/ zákona o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.
3 písm.a/ zákona o konkurze a vyrovnaní pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu. Trovy konaní vyvolaných konkurzom ako pohľadávky proti podstate sa uspokojujú v poradí uvedenom v § 31 ods. 6 písm.h/ zákona o konkurze a vyrovnaní. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm.a/ zákona o konkurze a vyrovnaní, vyhlásením konkurzu – mimo iného – prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty na správcu konkurznej podstaty. To znamená (ako je uvedené aj v mimoriadnom dovolaní), že aj v prípade vedenia súdnych sporov (aktívnych či pasívnych) týkajúcich sa majetku priamo patriaceho do podstaty, alebo nárokov, v ktorých by za predpokladu, že nebol vyhlásený konkurz, vystupoval priamo úpadca, po vyhlásení konkurzu s majetkom patriacim do konkurznej podstaty môže účinne nakladať iba správca. Z toho potom treba vyvodiť, že aj pohľadávky, formálne uplatnené v súdnom konaní proti správcovi konkurznej podstaty, nie sú po vyhlásení konkurzu pohľadávkami proti správcovi konkurznej podstaty (ktorý v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba), ale ide o pohľadávky proti podstate, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm.e/ zákona o konkurze a vyrovnaní nemožno vymáhať v exekučnom konaní voči osobe správcu konkurznej podstaty. V preskúmavanej veci bol exekučným titulom rozsudok súdu vydaný v konaní, v ktorom správkyňa konkurznej podstaty úpadcu vymáhala po vyhlásení konkurzu pohľadávku úpadcu, obchodnej spoločnosti P. spol. s r.o. K.. Za tejto situácie potom, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, námietky povinnej proti exekúcii, ako aj následný samostatný návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku, ktorý procesný úkon mal smerovať k zastaveniu exekúcie, boli dôvodné a exekučný súd mal takémuto návrhu vyhovieť, keďže exekúcia na uspokojenie uplatnenej pohľadávky nie je možná. Treba preto prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že rozhodnutie exekučného súdu (Okresného súdu Rimavská Sobota), ktorým návrh povinnej na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo teda podané 4 M Cdo 12/2007 5 v zmysle § 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p. opodstatnene. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. júla 2008 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.