1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
l písm. b/, písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006, napadnutý rozsudok sa v celom rozsahu z r u š u j e .
l Tr. por. účinného do 1. januára 2006, trestná vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol obžalovaný O. M. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák., účinneho do 1. januára 2006 a obžalovaní Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K. zo spáchania trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou spolupáchateľstvom
2, § 124 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom
2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do
1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 To 4/2007 4 v trvaní dvoch rokov (§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006). Súčasne mu bol uložený
1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 aj trest zákazu činnosti vykonávať riadiacu funkciu v štátnej a verejnej službe v trvaní troch rokov. Obžalovaným Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K. uložil krajský súd
5 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006, s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody obžalovaným Ing. P. K. a G. B. vo výmere šesť rokov a obžalovanému Ing. L. K. vo výmere päť rokov, so zaradením pre jeho výkon u všetkých obžalovaných
2 písm. a/ Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne každému jednému z obžalovaných bol uložený aj trest zákazu činnosti vyko- návať funkciu štatutárneho zástupcu spoločnosti podnikajúcej
Obchodného zákonníka v trvaní troch rokov. V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. janu- ára 2006, podali proti tomuto rozsudku odvolanie všetci traja obžalovaní, a to prostrední- ctvom svojich obhajcov. Obžalovaný O. M. v odvolaní podanom prostredníctvom obhajkyne uviedol, že zo spáchania žalovaného trestného činu sa necíti byť vinným. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o preukázanie subjektívnej stránky trestného činu. V danej súvislosti poukázal na to, že svoju pôvodnú výpoveď z prí- pravného konania zmenil tak, že nemal vedomosť o tom, že v čase prejednávania jednotných colných deklarácií (JCD) sa tovar v colnom sklade nachádzal, pričom rozpor vo výpovediach na hlavnom pojednávaní vysvetlil. Vyjadril tiež názor, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný dal príkaz podriadeným colníkom na spracovanie JCD. Svedkovia potvrdili, že jednotné colné deklarácie spracovali na požiadanie obžalovaného, pričom vykonanie fyzickej kontroly v sklade nepovažovali za potrebné. Ak postupovali colníci pri spracovaní písomností v rozpore s právnymi predpismi (napr. použitím nesprávnych pečiatok), konali tak samostatne a na vlastnú zodpovednosť. Obžalovaný M., ako vedúci pobočky colného úradu zabezpečil, aby bola príslušná daň vyrubená. Pretože nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť inému 1 To 4/2007 5 škodu alebo neoprávnený prospech a nebolo ani preukázané, že sa skutok kladený mu za vinu stal, navrhol, a by odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný Ing. P. K. v odôvodnení svojho odvolania podaného prostredníctvom obhajcu uviedol, že prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech a na základe z neobjektívne zisteného skutkového stavu, ho uznal vinným a uložil mu nepri- merane vysoký trest. Spolu so spoluobžalovanými G. B. a Ing. L. K. boli nesprávne obvinení, pretože celé obvinenie sa opieralo najmä o závery znaleckého posudku Ing. B.. Dôvodil, že právne pomery týkajúce sa dovozu a predaja bavlny, i režim colného konania v rokoch 1996 - 1998 mu boli známe a má za to, že postup po ukončení činnosti verejného colného skladu nebol v rozpore so zákonom a bol možný. V období augusta 1999 očakávali platbu od ich dlžníkov, predovšetkým spoločnosti T. Q. očakávali platbu 12 miliónov pre firmu S. spol. s r.o., L.. Poukázal tiež na skutočnosť, že za firmu L. a.s., bola realizovaná colná zábezpeka v hodnote 10 miliónov Sk. Pri jednaní s vedúcim colnej pobočky O. M. tohto neinformovali, že tovar bol z colného skladu v postupne v rokoch 1996-1998 vyskladnený. Odvolateľ v ďalšej časti odôvodnenia odvolania sa obšírne zaoberal otázkou možnosti úhrady colného dlhu a v tomto smere jednal s riaditeľom Colného úradu v Š., M. H., ako aj s právnikom colného úradu, JUDr. L., na ktorých svedecké výpovede v podrobnostiach poukázal. K rokovaniu o možných spôsoboch úhrady colného dlhu podrobne poukázal aj na výpoveď pracovníka Colného úradu v Š. svedka Ing. F. P. Podrobne poukázal na výpovede znalcov Ing. L. B. a Ing. M. R. Š.. Krajský súd si osvojil závery znalkyne a to napriek tomu, že nemala k dispozícii všetky potrebné účtovné doklady. Dôvodil, že prvostupňový súd sa s uvedenými svedeckými výpoveďami dostatočne nezaoberal, a pri rozhodovaní nepostupoval dôsledne v intenciách § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. Z vykonaného dokazovania,
jeho názoru, je zrejmé, že vyskladnením bavlny nesledoval vyhnúť sa zákonnej povinnosti uhradiť daň z pridanej hodnoty, ktorá v konečnom dôsledku aj uhradená bola na výstupe.
jeho právneho názoru zo strany obžalovaného Ing. P. K. neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane
1, ods. 5 Tr. zák., a preto navrhol, aby odvolací súd
1 písm. b/, písm. c/ 1 To 4/2007 6 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a
1 Tr. por. vrátil vec tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaní G. B. a Ing. L. K. podaného taktiež prostredníctvom obhajcu v odôvodne- ní odvolania, vyjadrili názor, že pri jednotlivých vyskladneniach bavlny nevznikol žiaden škodlivý následok, ale naopak štát si ponechal daň z pridanej hodnoty, ktorú by inak bol povinný v rámci nadmerného odpočtu vrátiť, keďže táto daň bola zaplatená na výstupe, teda pri predaji tovaru, a to aj s pripočítanou obchodnou maržou. Obžalovaní ďalej poukázali na skutočnosť, že spoločnosťou L. a.s., bolo zaplatených 10 miliónov Sk použitím bankovej garancie, slúžiacej na zabezpečenie colného dlhu. Poukázali na výpoveď svedkyne Ing. G. – pracovníčky Daňového úradu v L., ktorá potvrdila, že pri daňových kontrolách v spoločno- stiach L. a.s., a S., spol. s r.o. neboli zistené žiadne nedostatky a prezentovali názor, že z ich strany nedošlo K. konaniu spočívajúcom v konaní, ktoré je im kladené za vinu. S poukazom na uvedené okolnosti obžalovaní G. B. a Ing. L. K. navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a ich spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade podaných odvolaní obžalovaných O. M., Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K.
l, ods. 2 Tr. por. účinného do
vtedy platných nariadení vlády, ktorými sa vydával colný sadzobník, bola nulová. Pri dovoze bavlnenej tkaniny DENIM bola určená colným sadzobníkom pre rok 1997 v sadzbe 11,3 % - sadz. zar. 52094200). Následne obžalovaný Ing. P. K. prostredníctvom obžalovaného G. B. vydal pokyn na spracovanie podkladov pre vypracovanie jednotných colných deklarácií a následne podali návrh na prepustenie tovaru z režimu uskladňovania v colnom sklade do režimu voľného obehu (táto skutočnosť vyplýva nie len z výpovedí samotných obžalovaných ale aj z výpovedí svedkov Z. T., E. F.). Teda v čase podania colných vyhlásení bol už tovar odňatý spod colného dohľadu a to tým, že bol vyskladnený už v predchádzajúcich obdobiach bez vedomia colných orgánov a bez vymerania dlžnej dane z pridanej hodnoty a cla. Obhajobnými tvrdeniami všetkých troch obžalovaných je, že daň z pridanej hodnoty zaplatili príslušnému daňovému úradu na výstupe zo zaplatených faktúr pre odberateľov, keďže pri predaji si daň účtovali, a túto následne štátu odvádzali. Skutočnosť, že všetok tovar spoločností S. a L. bol odpredávaný aj s daňou z pridanej hodnoty potvrdili aj závery vo veci vypracovaného znaleckého posudku Ing. M. Š. PhD. z odboru podnikové hospodárstvo a hodnotenie podnikov. Závery tohto znalca vo všeobecnosti potvrdili závery inej vo veci činnej znalkyne (Ing. B.), a to najmä, že v prípade uvedených obchodných spoločností neboli 1 To 4/2007 8 konateľmi rešpektované zákonné povinnosti colného dlžníka, vrátane povinností vyplýva- júcich zo zákona o dani z pridanej hodnoty i zákona o účtovníctve. Znalecké závery potvrdili, že škoda štátu vznikla časovým posunom nepodávania jednotných colných deklarácií. Od roku 1996 až do roku 1999 dochádzalo teda s priamym vedomým obžalovaných Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K. k vyskladňovaniu tovaru z verejného colného skladu bez colného prejednania, pričom mali vedomosť o tom, že bez zaplatenia colného dlhu nie je možné si uplatniť nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Obžalovaný O. M. mal vedomosť o tom, že tovar bol zo skladu už v minulosti vyskladnený a napriek tomu dal pokyn na hromadné spracovanie jednotných colných deklarácií. Skutočnosti, že obžalovaní odviedli daň z pridanej hodnoty na výstupe, prípadne, že mohlo dôjsť ku kompenzácii prostredníctvom colnej zábezpeky môže byť nepochybne relevantná z hľadiska hodnotenia materiálnej stránky konania obžalovaných (ako poľahčujúce okolnosti) s opodstatneným dopadom na druh a výmeru uložených trestov. Z hľadiska naplne- nia pojmových znakov trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, resp. trestného činu skrátenia dane, sú ale v danom prípade tieto okolnosti celkom irelevantné. Obžalovaní v čase finančných problémov svojich spoločností takýmto spôsobom úverovali ich chod pričom ich konaním, ako to správne ustálil krajský súd, došlo k porušeniu predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, i ku skráteniu dane a cla. Na základe vykonaného dokazovania teda krajský súd dospel k správnemu, dôkazmi podloženému záveru, že všetci traja obžalovaní - Ing. P. K., G. B. a Ing. L. K. svojim konaním sa dopustili uvedených trestných činov. Vo vzťahu k obžalovanému O. M. treba zdôrazniť, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ako vedúci pobočky Colného úradu Š. – L., vydal príkaz svojim podriadeným, aby jednotné colné deklarácie pre obžalovaných spracovali. Vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že v čase keď sa stretol s obžalovanými Ing. P. K. a G. B. mal vedomosť o tom, že tovar sa vo verejnom colnom sklade už nenachádza. Neskôr pri konfrontácii modifikoval svoju výpoveď, keď tvrdil, že o tejto skutočnosti nevedel. Na hlavnom pojednávaní zmenu svojej výpovede odôvodnil tým, že sa chcel vyhnúť disciplinárnemu stíhaniu. 1 To 4/2007 9 Obžalovaný nepochybne svojim konaním vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, čím sa dopustil trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. účinného do
1 vety prvej citovaného zákona následná kontrola po prepustení tovaru sa vykonáva na účel presvedčenia sa o pravdivosti údajov uvedených v colnom vyhlásení v lehote určenej na úschovu dokladov, vykonáva sa podrobnou kontrolou tovaru, ak je tovar možné predložiť, obchodných dokladov a údajov vzťahujúcich sa na dovozné alebo vývozné operácie s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto colné vyhlásenie.
2 písm. d/ tohto zákona colný orgán na účely vykonávania colného dohľadu vykonáva inventúru uskladňovaného tovaru. Krajský súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 a neplnením uvedených povinností obžalovaného O. M. sa vôbec nezaoberal. Z tohto pohľadu bude musieť prvostupňový súd zvážiť či obžalovaný svojim konaním nenaplnil aj právnu kvalifikáciu uvedeného trestného činu
písm. c/ ods. 1 § 158 Tr. zák., účinného do
5 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu. 1 To 4/2007 10 V danej súvislosti treba poukázať najmä na skutočnosť, že z výsledkov dokazovania vyplýva, že títo obžalovaní spoločným konaním podstatne ohrozili všeobecný záujem tým, že výrazne skrátili clo a spáchali taký čin najmenej s dvomi osobami
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
colného sadzobníka nebolo určené žiadne clo ale len daň z prida- nej hodnoty
zákona č. 289/ 95 Z.z. o dani z pridanej hodnoty na rozdiel od bavlnenej tkaniny, na ktorú okrem dane z pridanej hodnoty v základnej sadzbe 23% bolo colným sadzobníkom určené aj clo a to v sadzbe 11,3 %. Ako to vyplýva zo znaleckých záverov, ako aj relevantných listinných dôkazov clo za dovezenú bavlnenú tkaninu činilo v jednom prípade 181 356 Sk (č. JCD 0596106700062 zo dňa
názoru odvolacieho súdu v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd bude musieť preto tento stav napraviť tak, aby ustálený skutkový stav zodpovedal výsledkom vykonaného dokazovania, ako i právnej kvalifikácii konania obžalovaných. Najvyšší súd Slovenskej republiky len marginálne poukazuje aj na chyby uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Jedná sa o rekapitulácie výpovedí väčšiny vypočutých svedkov: Ing. S., M. F., E. F., O. C., A. B., Ing. M. H., E. D., J. P., L. K. a J. S. (krajský súd vykonal výsluch uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 19. až 22. apríla 2004. Neskôr na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 17. až 20. marca 2006 z dôvodu zmeny senátu, bolo hlavné pojednávanie vykonané znovu (
2 Tr. por. účinného do
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré porušenie práva, by bolo negatívnym zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces, s následným možným premietnutím neprimeranej dĺžky konania do výšky a druhu ukladaných trestov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto, z vyššie uvedených dôvodov na neverejnom zasadnutí
l písm. b/, písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok u všetkých štyroch obžalovaných a
l Tr. por. účinného do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.