c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. K. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. februára 2007, sp. zn. 1 T 15/2006, bol obvinený F. K. uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do
2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a pre jeho výkon ho
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Na základe odvolania podaného sestrou obvineného H. Z., rod. K. Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom
1 písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede a zároveň sám rozhodol
3 Tr. por. tak, že uznal obvineného na čiastočne zmenenom skutkovom stave, (keď zo skutkovej vety vypustil okolnosť, že „obvinený dňa 2. novembra 2005 opätovne donútil poškodenú k súloži“) za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, a uložil mu za to
2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, so zaradením pre jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu podal obvinený F. K. prostredníctvom svojho obhajcu dňa17. júna 2008 na Okresný súd v Dunajskej Strede dovolanie, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 písm. c/ Tr. por. (nadbytočne je v dovolaní uvedený aj odsek 1/ tohto stanovenia, ktorý v zákone nie je uvedený). Podané dovolanie v podstate odôvodnil tým, že predmetné rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného 1 Tdo 32/2008 3 skutku, čo malo následne zásadný vplyv na konečné rozhodnutie o jeho vine. Prvostupňový aj odvolací súd sa dôsledne nezaoberali jeho obhajobou a v odôvodnení rozhodnutia záver o psychickom utrpení poškodenej urobil súd bez dôkazu založeného na odborných vedomostiach. Ďalej v odôvodnení podaného dovolania poukázal na to, že z právneho hľadiska sa za týranie považuje zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoby pociťuje ako príkorie. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by poškodená pociťovala jeho údajné konanie takýmto spôsobom, pričom súd urobil tento záver, na základe nepreskúmateľných úvah, ktoré žiadnym spôsobom neodôvodnil. Za danej situácie je potom sporné, či v danej veci ide skutočne o trestný čin
zák. účinného do
1 Tr. por. porušenie zákona v ustanoveniach uvedených v podanom dovolaní, a aby uznesenie Krajského súdu v Trnave zrušil a prikázal mu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie je prípustné, či bolo podané oprávnenou osobou, a či má všetky obsahové a formálne náležitosti a dospel k nasledovným záverom. Dovolanie bolo podané proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvola- cieho a proti takémuto rozhodnutie je dovolanie
1 Tr. por. prípustné. Dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienky jeho podania oprávnenou osobou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. Obvinený podal dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 písm. c/ a písm. i/ Tr. por.
c/ Tr. por. je dôvodom na podanie dovolania skutočnosť, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
i/ Tr. por. dovolacím dôvodom je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. 1 Tdo 32/2008 4 V predmetnej veci
názoru najvyššieho súdu nedošlo k zásadnému porušenie práva obvineného na obhajobu, pretože tento mal ihneď po vznesení obvinenie ustanoveného obhajcu, ktorý sa postupne zúčastňoval všetkých úkonov. V žiadnom prípade nemožno za zásadné porušenie práva na obhajobu považovať okolnosť namietanú obvineným, že sa súd dôsledne nezaoberal jeho obhajobou, a že rozhodnutie nedostatočne odôvodnil vo vzťahu k psychickému utrpeniu poškodenej. V zmysle výkladu zákona zásadným porušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovenia o povinnej obhajobe a ďalšie rovnako závažné pochybenia vo vzťahu k tomuto právu obvineného. Najvyšší súd rovnako dospel k záveru, že predmetnej veci nie je daný ani dovolací dôvod
i/ Tr. por., o ktorý oprel obvinený podané dovolanie. Dovolanie je teda mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustále- ných súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonávaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu dokazovania, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd však nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa, pričom samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať vyšetrovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por., preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. 1 Tdo 32/2008 5 V trestnej veci obvineného F. K. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal predmetný skutok tak, ako je to ustálené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trnave. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre záver o naplnení všetkých zákonných znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a /, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, 27. augusta 2008 JUDr. Pavol T o m a n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.