Najvyšší súd 4 Cdo 264/2010 Slovenskej republiky 4 Cdo 265/2010 4 Cdo 266/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. K. K., bývajúceho v B.B., proti ţalovanému

uznesením Okresného súdu Bardejov zo

1. januára 2002, č.k. 4 C 212/2001-11, podal ţalobca
2. januára 2003 dovolanie (dovolacie konanie vedené pod sp. zn. 4 Cdo 264/2010), ktoré odôvodnil tým, ţe konanie je zaťaţené vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a ţe súd celú vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), preto rozhodnutie ţiadal zrušiť a o veci nanovo rozhodnúť. Podaním z
3. mája 2005 ţalobca poţiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ktorý mu bol okresným súdom vyrubený vo výške 66,38 Eur (2 000,-- Sk) titulom podaného dovolania. Po preskúmaní rodinných, zárobkových, majetkových a sociálnych pomerov ţalobcu Okresný súd Bardejov
4. marca 2008 vydal uznesenie, č.k. 4 C 212/2001-75, ktorým oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal z dôvodu, ţe u ţalobcu neexistujú také majetkové a sociálne pomery, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovali. Na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z
5. marca 2008, č.k. 4 C 212/2001-75, Krajský súd v Prešove napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením z
6. mája 2008, sp. zn. 2 Co 64/2008, ako vecne správne potvrdil. 3 4 Cdo 264/2010 4 Cdo 265/2010 4 Cdo 266/2010 Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
7. mája 2008, sp. zn. 2 Co 64/2008,

uznesením Okresného súdu Bardejov z

1. marca 2008, č.k. 4 C 212/2001-75, podal ţalobca
2. júla 2008 dovolanie (dovolacie konanie vedené pod sp. zn. 4 Cdo 265/2010), v ktorom ţiadal obe rozhodnutia zrušiť z dôvodu ich nezmyselnosti a nezákonnosti. Mal za to, ţe mu postupom súdu bolo zabránené v reálnom prístupe k súdu a v konečnom dôsledku mu bola odopretá spravodlivosť, a teda mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. V rámci procesnej prípravy predloţenia spisu dovolaciemu súdu Okresný súd Bardejov ţalobcu najskôr uznesením z
3. marca 2008, č.k. 4 C 212/2001-72 (doručeným ţalobcovi do vlastných rúk
4. apríla 2008), potom uznesením z
5. augusta 2008, č.k. 4 C 212/2001-89 (doručeným ţalobcovi do vlastných rúk
6. septembra 2008), a napokon uznesením zo
7. novembra 2009, č.k. 4 C 212/2001-104 (doručeným ţalobcovi do vlastných rúk
8. novembra 2009), vyzval na doplnenie dovolania z
9. januára 2003 a dovolania zo
10. júla 2008 o náleţitosti poţadované ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p. vrátane predloţenia plnej moci advokáta, ktorého si dovolateľ zvolí na zastupovanie v konaní pred dovolacím súdom. Na prvú výzvu súdu ţalobca reagoval podaním ţiadosti o ustanovenie zástupcu súdom podľa § 30 O.s.p., o ktorej Okresný súd Bardejov rozhodol uznesením z
11. augusta 2008, č.k. 4 C 212/2001-87 tak, ţe ju zamietol s poukazom na to, ţe účastníkovi v tomto konaní nepriznal ani oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto u neho nie sú predpoklady na ustanovenie zástupcu podľa § 30 O.s.p. Na odvolanie ţalobcu proti zamietajúcemu uzneseniu Okresného súdu Bardejov z
12. augusta 2008, č.k. 4 C 212/2001-87, a proti uzneseniu tohto okresného súdu z
13. augusta 2008, č.k. 4 C 212/2001-89, ktorým bol ţalobca v poradí druhým uznesením vyzvaný na doplnenie náleţitostí dovolania, Krajský súd v Prešove uznesením z
14. júla 2009, sp. zn. 4 Co 55/2009, 4 Co 105/2009, uznesenie okresného súdu č.k. 4 C 212/2001-87 potvrdil a vec vo vzťahu k uzneseniu č.k. 4 C 212/2001-89 vrátil súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
15. júla 2009, sp. zn. 4 Co 55/2009, 4 Co 105/2009,

uznesením Okresného súdu Bardejov z

1. augusta 2008, č.k. 4 C 212/2001-87 a uznesením Okresného súdu Bardejov z
2. augusta 2008, č.k. 4 C 212/2001- 89, podal ţalobca
3. septembra 2009 dovolanie (dovolacie konanie vedené 4 4 Cdo 264/2010 4 Cdo 265/2010 4 Cdo 266/2010 pod sp. zn. 4 Cdo 266/2010), ktorým sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí z dôvodu, ţe sa mu nimi bráni v prístupe k spravodlivosti i k vlastnému majetku, pretoţe mu súd nepridelil právneho zástupcu i napriek tomu, ţe podmienky pre jeho pridelenie spĺňa. Ţalobca tieţ vyjadril nespokojnosť so spôsobom nejednotného rozhodovania súdov, inak dovolacie dôvody bliţšie nešpecifikoval. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie ţalobcu z
4. septembra 2009 neobsahovalo zákonom stanovené náleţitosti, Okresný súd Bardejov ho uznesením z
5. januára 2010, č.k. 4 C 212/2001-107 (doručeným ţalobcovi do vlastných rúk
6. januára 2010), vyzval, aby náleţitosti dovolania poţadované ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p. spolu s plnou mocou udelenou advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní súdu v stanovenej lehote predloţil. Na výzvu súdu ţalobca vôbec nereagoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe všetky tri dovolania podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal dovolanie ţalobcu z
7. septembra 2009 a jeho prípustnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
8. júla 2009, sp. zn. 4 Co 55/2009, 4 Co 105/2009, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Dovolací súd zistil, ţe dovolateľ v tomto konaní nie je zastúpený advokátom a ani sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), no dospel k záveru, ţe povaha rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje, vylučuje, aby v posudzovanej veci bolo moţné nedostatok podmienky povinného zastúpenia povaţovať za prekáţku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené ţiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu súdom (§ 30 O.s.p.), by totiţ trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý účastník podaním ţiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver, ţe účastník právo na ustanovenie zástupcu nemá, iba skúmaný. Preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal uţ len otázkou prípustnosti dovolania v tejto veci. 5 4 Cdo 264/2010 4 Cdo 265/2010 4 Cdo 266/2010 V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd (§ 236 ods. 1 O.s.p.) uznesením, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať podľa § 237 a § 239 O.s.p. Podľa § 239 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a/) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (ods. 1 písm. b/). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca dovolaním napadol uznesenie Krajského súdu v Prešove z
9. júla 2009, sp. zn. 4 Co 55/2009, 4 Co 105/2009, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení, dovolanie proti tomuto rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., sa dovolací súd zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, 6 4 Cdo 264/2010 4 Cdo 265/2010 4 Cdo 266/2010 prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred nesprávne obsadeným súdom. Tieto procesné vady, ktoré dovolateľ ani nenamietal, v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ ide o námietky ţalobcu uvedené v dovolaní, z obsahu dovolania je moţné vyvodiť, ţe ţalobca namieta nesprávne posúdenie veci súdmi v otázke splnenia podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné, nakoľko tento dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ak by aj bol daný, prípustnosť dovolania nezakladá. Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., dovolací súd dovolanie ţalobcu z
10. septembra 2009 ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 243bods.

5 O.s.p.). V nadväznosti na tento výrok dovolací súd skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci dovolania z

1. januára 2003 a vo veci dovolania zo
2. júla
3. Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania) (§ 103 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 241 ods. 1 (veta druhá) O.s.p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. 7 4 Cdo 264/2010 4 Cdo 265/2010 4 Cdo 266/2010 Dovolateľ v dovolacom konaní nepreukázal, ţe má právnické vzdelanie a pri podaní dovolania nebol zastúpený advokátom. Jeho ţiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nebolo vyhovené. Do rozhodnutia vo veci dovolacím súdom, i napriek viacerým výzvam zo strany súdu prvého stupňa na odstránenie tohto nedostatku, plnomocenstvo advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní nepredloţil a nedostatok tejto podmienky dovolacieho konania neodstránil. Dovolací súd preto dovolacie konanie vo veci dovolania ţalobcu z
4. januára 2003 vedené pod sp. zn. 4 Cdo 264/2010 a dovolacie konanie vo veci dovolania ţalobcu zo
5. júla 2008 vedené pod sp. zn. 4 Cdo 265/2010 zastavil podľa § 104 ods. 2 O.s.p.

§ 243cO.s.p.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie)

§ 243bods.

5 a § 224 ods. 1 O.s.p., s ohľadom na to, ţe účastníci si náhradu trov konania ani neuplatňovali. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. januára 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová