2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 vrátane) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e .
1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e : Okresný prokurátor v Šali podal dňa 25. februára 2004 pod sp. zn. Pv 1/2003-21, na Okresný súd v Šali obžalobu (č. l. 53577 spisu), v ktorej obvineným N. Z. a M. K. kládol za vinu spáchanie trestného činu podvodu spolupáchateľstvom
2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v súbehu s trestným činom neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom
2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
udania Z. a K. s firmou, ktorá by dlhopisy v budúcnosti odkúpila. Tieto zmluvy M. K. spôsobom, že ich upravil pre potreby firmy I. – N. Z. úpravou hlavičky s údajmi zmluvných strán, dokonca do mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera uviedol do kapitoly V. – nakladanie s dlhopisom – oprávnenie obstarávať dlhopisy FNM SR č. X., ktoré oprávnenie 3 To 6/2008 3 firma I. – N. Z. nikdy nemala, nakoľko išlo o zmluvu o obstaraní obchodov s dlhopismi FNM SR uzatvorenú medzi FNM SR a spoločnosťou A.. Po vyhotovení predtlače týchto zmlúv sám N. Z. začal s vykupovaním dlhopisov FNM SR od konkrétnych osôb v obciach Vlčany a Neded dňa
občianskeho preukazu a vypísanie mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera, kde v položke mandatára nemali vypisovať žiadne údaje. Na mandátne zmluvy vyžadovali aj overenie podpisu notárom alebo na matrike. Tu sa mali dopisovať údaje firmy, ktorá by dlhopis kúpila v budúcnosti. S každým, kto prejavil záujem o spoluprácu potom uzavreli zmluvu o dílerskej činnosti so záväzkom uhradiť za každý sprostredkovaný predaj dlhopisu 200 Sk pre dílera. Takýmto spôsobom začali díleri vykupovať dlhopisy FNM SR od občanov na celom území Slovenskej republiky a zoznamy s osobnými údajmi občanov s uvedením čísla 3 To 6/2008 4 dlhopisu, kópie zmlúv, poukážky o úhrade provízie predkladali osobne alebo poštou do sídla firmy I. – N. Z. už v Š., kde mali prenajatú kanceláriu. Províziu vo výške 1 000 Sk za každý dlhopis zasielali díleri buď poštovou poukážkou, prevodom z účtu, alebo ich hradili občania poštovými poukážkami firmy I. – N. Z. priamo na účet vo V.. Takýmto spôsobom N. Z. a M. K. osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete uzatvorili na celom území Slovenskej republiky 13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí služieb a mandátnych zmlúv o obstaraní predaja cenných papierov v období od 28. apríla 1997 do konca októbra 1997 a získali majetkový prospech vo výške 13 819 000 Sk. Svoje záväzky o obstaraní predaja dlhopisov FNM SR zakotvené v zmluvách nedodržali ani v jednom prípade, nikomu doposiaľ neuhradili prisľúbenú čiastku 8 160 Sk za dlhopis FNM SR, ani sprostredkovanie predaja dlhopisu neobstarali. Dílerom vyplácali odmeny sporadicky a čiastočne, rozhodne nie v zmluvne zakotvených sumách, čím uviedli do omylu 130 občanov Slovenskej republiky, dílerov firmy I. – N. Z.. Uznesením, č. k. 6 T 6/2004-53587, Okresný súd v Šali dňa 28. apríla 2004
1 písm. a/ Tr. por. vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť konať vo veci a postúpil ju na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Nových Zámkoch. Toto uznesenie je opatrené doložkou právoplatnosti dňom 21. mája 2004. Po tom, čo Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením z 25. júna 2004, č. k. 2 T 81/04-53.593, (správne per analogiam)
1 písm. a/ Tr. por. neuznal svoju miestnu príslušnosť, s právoplatnosťou dňom
1 písm. a/ Tr. por. predmetnú trestnú vec postúpil ako vecne i miestne príslušnému Krajskému súdu v Nitre. Uznesenie o postúpení veci nesie doložku právoplatnosti dňom
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, na výkon ktorého ho
3 Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Rovnakým rozsudkom v bode II. krajský súd obžalovaného M. K.
c/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Šali sp. zn. 1 Pv 1/2003, zo dňa 17. februára 2004 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestný čin neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom
2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom dni koncom mesiaca marca až začiatkom mesiaca apríl roku 1997 spoločne s N. Z. sa navzájom v Štúrove a Chľabe dohodli, že budú vykonávať sprostredkovanie predaja dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a preto N. Z. požiadal na Okresnom úrade – odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa Nové Zámky 3 To 6/2008 6 o vydanie živnostenského listu, ktorý mu bol dňa
udania Z. a K. s firmou, ktorá by dlhopisy v budúcnosti odkúpila. Tieto zmluvy M. K. spôsobom, že ich upravil pre potreby firmy I. – N. Z. úpravou hlavičky s údajmi zmluvných strán, dokonca do mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera uviedol do kapitoly V. – nakladanie s dlhopisom – oprávnenie obstarávať dlhopisy FNM SR č. X., ktoré oprávnenie firma I. – N. Z. nikdy nemala, nakoľko išlo o zmluvu o obstaraní obchodov s dlhopismi FNM SR uzatvorenú medzi FNM SR a spoločnosťou A.. 3 To 6/2008 7 Po vyhotovení predtlače týchto zmlúv sám N. Z. začal s vykupovaním dlhopisov FNM SR od konkrétnych osôb v obciach Vlčany a Neded dňa
občianskeho preukazu a vypísanie mandátnej zmluvy o obstaraní predaja cenného papiera, kde v položke mandatára nemali vypisovať žiadne údaje. Na mandátne zmluvy vyžadovali aj overenie podpisu notárom alebo na matrike. Tu sa mali dopisovať údaje firmy, ktorá by dlhopis kúpila v budúcnosti. S každým, kto prejavil záujem o spoluprácu potom uzavreli zmluvu o dílerskej činnosti so záväzkom uhradiť za každý sprostredkovaný predaj dlhopisu 200 Sk pre dílera. Takýmto spôsobom začali díleri vykupovať dlhopisy FNM SR od občanov na celom území Slovenskej republiky a zoznamy s osobnými údajmi občanov s uvedením čísla dlhopisu, kópie zmlúv, poukážky o úhrade provízie predkladali osobne alebo poštou do sídla firmy I. – N. Z. už v Š., kde mali prenajatú kanceláriu. Províziu vo výške 1 000 Sk za každý 3 To 6/2008 8 dlhopis zasielali díleri buď poštovou poukážkou, prevodom z účtu alebo ich hradili občania poštovými poukážkami firmy I. – N. Z. priamo na účet vo V.. Takýmto spôsobom N. Z. a M. K. osobne alebo prostredníctvom dílerskej siete uzatvorili na celom území Slovenskej republiky 13 819 zmlúv o spolupráci a poskytnutí služieb a mandátnych zmlúv o obstaraní predaja cenných papierov v období od
odvolateľa bez ďalšieho vychádzal z rozporuplnej výpovede obžalovaného N. Z. z prípravného konania zo dňa 27. júla 1998, v ktorej tvrdil, že na podnet známych ho napadlo sprostredkovať predaj dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len FNM), že si sám vybavil živnosť, že od známych získal predtlač mandátnej zmluvy, ktorú si upravil pre svoje potreby, že s vykupovaním dlhopisov začal sám, že z vlastnej iniciatívy v mandátnej zmluve neuvádzal názov firmy z dôvodu, že nevedel presného nákupcu dlhopisov, že sám vyvíjal činnosť pre firmu P., že pre ňu následne sám vytváral dílerskú sieť, že sám vyberal poplatok 1 000 Sk, a to všetko za situácie, že nevedel o tom, že by nemal oprávnenie na obchodovanie s dlhopismi FNM, ďalej že peniaze od poškodených zo svojho účtu vyberal len sám a tieto 3 To 6/2008 9 si ponechával pre seba doma pre nedôveru k bankám a napokon, že poškodeným ich nemohol vrátiť, pretože ich mal investovať do neúspešného obchodu s cigaretami.
názoru odvolateľa sa prvostupňový súd nevysporiadal s neskoršou zmenenou výpoveďou obžalovaného N. Z. z prípravného konania zo dňa
potreby firmy I. – N. Z., organizoval a vykonával školenia dílerov. V týchto súvislostiach odvolateľ tvrdí, že nie je dôvodné uveriť, že celý rozsah činnosti po inkriminované obdobie vykonával z čisto kamarátskych vzťahov a na nej nijako neparticipoval. Krajský prokurátor namietal v postupe súdu prvého stupňa i nekritické podhodnotenie určitých dôkazov, keď konkrétne jeho záverom vyčítal pri rozhodovaní úplné opomenutie faktu, že vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný M. K. mal dispozičné právo vo vzťahu k podnikateľskému účtu spolupáchateľa N. Z. číslo X., vedenom vo V. na základe podpisových vzorov nachádzajúcich sa na čísle listu 552-553 spisu, a to už dňom
2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom
2, § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., keďže v období od 28. apríla 1997 do októbra 1997 na území Slovenskej republiky pod obchodným menom I. – N. Z. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vykonávali a následne aj prostredníctvom siete dílerov uzatvárali s jednotlivými vlastníkmi dlhopisov FNM celkom 13 819 zmlúv o obstaraní predaja cenných papierov, v ktorých sa zaviazali uhradiť za dlhopis v lehote do jedného mesiaca sumu 8 160 Sk napriek tomu, že vedeli, že tento záväzok v dohodnutej lehote nebudú môcť splniť, keďže v rozpore s údajmi nimi deklarovanými v zmluvách nemali oprávnenie k sprostredkovaniu predaja dlhopisov FNM, pričom za sprostredkovanie predaja dlhopisu prijímali od jednotlivých vlastníkov dlhopisov províziu vo výške 1 000 Sk, získané finančné prostriedky použili pre svoju potrebu, čím 13 819 vlastníkom dlhopisov spôsobili celkove škodu vo výške 13 819 000 Sk. 3 To 6/2008 12 S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a trestnú vec
ustanovenia § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný N. Z. v písomných dôvodoch odvolania doručených prostredníctvom obhajkyne JUDr. V. S. priamo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 18. augusta 2008 uviedol nasledovné.
jeho názoru krajský súd pri hodnotení dôkazov nevychádzal dôsledne zo základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 odsek 6 Trestného poriadku. Prezentoval obhajobu v tom smere, že v inkriminovanom období vykonával
neho bežnú sprostredkovateľskú činnosť. Jeho úlohou v rámci povolenia na podnikanie vydaného živnostenským úradom bolo sprostredkovať predaj dlhopisov pre jednotlivých záujemcov. Tvrdil, že vzťahy medzi ním a záujemcami o vykonávanie činnosti končiace vyhľadaním ďalších záujemcov o následný odpredaj dlhopisov Fondu národného majetku boli obvyklé a jeho postup tým štandardný, a to aj za situácie, že v čase jeho sprostredkovateľskej činnosti nebol známy ani obchodník s cennými papiermi, ktorý by dlhopisy odkúpil. Skutočnosť, že predaj dlhopisov sa nepodaril zrealizovať nehodnotí ako svoj zlý úmysel a myslí si, že ak by orgány prípravného konania od neho nežiadali ukončenie vtedajších podnikateľských aktivít, prezentovanej činnosti a odovzdanie živnostenského oprávnenia s výzvou na zastavenie ďalšej činnosti, taká jeho sprostredkovateľská činnosť by naplnila svoj účel a jednotliví záujemcovia by dostali dohodnutý finančný obnos za predaj dlhopisu. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa pochybil, keď jeho konanie kvalifikoval ako trestný čin sprenevery
1, ods. 5 Trestného zákona účinného do
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení predovšetkým zistil, že odvolanie proti rozsudku krajského súdu podali osoby na to zo zákona oprávnené, že ich odvolania smerovali proti výrokom, proti ktorým ho podať mohli a napokon, že tak urobili aj v lehote ustanovenej v zákone (§ 248 ods. 1 Tr. por.).
5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 uvedeného Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
2 Tr. por. za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 3 To 6/2008 14 Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, ohliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), použitie informačno-technických prostriedkov (§ 12 odsek 13) a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti (§ 12 odsek 14).
1 Tr. por. výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol, pokiaľ možno, úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť. Pravdivosť priznania obvineného orgány činné v trestnom konaní overia inými dôkazmi.
2 Tr. por. obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
3 Tr. por. obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasností a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností, nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.
1 Tr. por. ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár. Všetkými týmito procesnoprávnymi ustanoveniami sa prvostupňový súd v rámci postupu svojho konania dôsledne neriadil a predčasne vyniesol vo veci vo vzťahu k obžalovanému N. Z. modifikovaný odsudzujúci rozsudok a vo vzťahu k obžalovanému M. K. oslobodzujúci rozsudok. Procesný postup pri oslobodení obžalovaného K. spod obžaloby naviac nemá podklad v použitom zákonnom ustanovení, nakoľko v tejto časti Krajský súd v Nitre aplikoval ustanovenie § 266 písm. c/ Tr. por., čo vyplýva jednak z vyhotovenia napadnutého rozsudku 3 To 6/2008 15 (viď č. l. 53.761 spisu), ale jednak predovšetkým zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č. l. 53.753 spisu, takže v takejto podobe bol oslobodzujúci výrok vyhlásený. Ustanovenie § 266 Tr. por. účinného do
Trestného poriadku v zmysle zákona číslo 141/1961 Zb. v znení účinnom do
predlôh, ktoré mal vo výlučnej dispozícii z minulosti práve výlučne K.. Preto si spoločne prenajali priestory v obciach, kde cez obecný rozhlas spoločne nechali vyhlásiť činnosť smerujúcu k vykupovaniu dlhopisov, K. ho vozil svojím vozidlom Opel Vectra modrej farby, pričom takto spoločne mali už v mesiacoch apríl – máj 1997 získať 140 záujemcov o predaj dlhopisov, ktorí podpísali jednak zmluvy o spolupráci a poskytnutí služieb a jednak aj mandátne zmluvy o obstaraní predaja cenných papierov, pričom na mieste v hotovosti zaplatili po 1 000 Sk, a to všetko za situácie, že im zase len spoločne vypísali príjmové pokladničné doklady firmy I.. V konsenze použili získané peniaze na rozvoj ďalšej dílerskej siete, zariadenie kancelárie a ostatné náklady spojené s rozbehnutím firmy I.. Sám K. bol osobou, ktorá ho ubezpečila, že tieto zmluvy bude vedieť zrealizovať, pretože sám s tým nemal žiadne skúsenosti a nepoznal postupnosti.. Na podnet spoluobžalovaného K. vytvorili z dôvodu obrovského záujmu o predaj dlhopisov dílerskú sieť, K. podal inzerát v denníkoch 3 To 6/2008 17 a časopisoch a spolu zriadili kanceláriu v Štúrove i priamo u K., K. rozposlal listy s uvedením termínov školenia dílerov, tieto zorganizoval a aj osobne viedol a výlučne K. ich pomáhal naplniť K.. Na školeniach K. rozdával predlohy zmlúv, ktoré opatril pečiatkou firmy I., pričom sám K. nahradil podpis Z. použitím jeho mena, čo je na podpisoch
obžalovaného Z. zreteľne rozoznateľné. Sám K. jednotlivým dílerom nakázal, aby v mandátnych zmluvách do kolonky s údajmi kupujúceho vyplnili firmu I., a to všetko v dobe keď neexistoval žiaden doklad o tom, ktorá konkrétna firma tieto dlhopisy preberie. K. až dodatočne po zasiahnutí činnosti polície predostrel zmluvu medzi I. a P. s antidatovaným dňom 8. septembra 1997, pričom túto zmluvu mal N. Z. od K. dostať až po tlaku polície na predloženie dôkazu o odbyte dlhopisov.
tejto verzie výpovede obžalovaného Z. to bol výlučne obžalovaný K., ktorý ho nútil pokračovať v prezentovanej činnosti aj v čase, keď sám vyjadril svoj záporný postoj k takémuto obchodovaniu, čo bolo konkrétne v období, keď na účet vo V. nabehli peniaze v objeme viac ako jeden milión Sk. Ani v čase. keď nepoznal záujemcov o kúpu dlhopisov, pričom vyinkasovaná čiastka už prevyšovala sumu tri milióny Sk, sa nátlaku K. neubránil a tento ho k ďalšej spolupráci prinútil. Na jeho podnet bol nútený vyplatiť úplatky, výpalné v sumáre 3,5 až 4 milióny Sk, čo nechcel špecifikovať a
svojich vlastných slov to ani v súčasnosti nevie vierohodne inak dokumentovať a dokázať. K. ho neskôr hrozbami fyzického nátlaku i likvidácie držal v takejto situácii. Konajúci prvostupňový súd v súvislosti s týmito tvrdeniami obžalovaného Z. takmer bez povšimnutia a bez akéhokoľvek zdôvodnenia ponechal rovnako výpovede samotného spoluobžalovaného K., ktorý okrem iných dôkazov, v priebehu trestného konania sám vypovedal, že z minulosti mal skúsenosti s takýmto druhom činností cez A., pričom už podnikal v oblasti sprostredkovania predaja dlhopisov aj akcií prvej vlny kupónovej privatizácie a poznal i predtlač zmluvy práve od A.. Popri iných významných dôkazoch prvostupňový súd vôbec nereagoval ani na ten fakt, že obžalovaný K. mal už dňom 16. apríla 1997 dispozičné právo k podnikateľskému účtu obžalovaného Z., vedenému vo V. pod číslom X., čo dokumentujú podpisové vzory zaznamenané na č. l. 552 a 553 spisu. Pochybenie v doterajšom konaní pred súdom prvého stupňa predstavuje aj absencia zákonného vykonania niektorých významných výsluchov, a to i v spojení s vyššie 3 To 6/2008 18 uvádzanými listinnými dôkazmi. Krajský súd podcenil dôležitosť týchto dôkazov z hľadiska ustanovenia § 2 ods. 5 , ods. 6 Tr. por. a v uvedených súvislostiach okrem iných porušil zásady ústnosti, bezprostrednosti, práva na obhajobu, práva na zákonný a spravodlivý proces, kontradiktórnosť procesu i tzv. rovnosť zbraní. Rovnako technika zákonnosti vedenia hlavného pojednávania v predmetných prípadoch je nezlučiteľná so správnou praxou. V globále a pre úplnosť treba uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odvolaním krajského prokurátora voči napadnutému rozsudku plne stotožňuje, jeho odvolacie námietky si osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne, ako na správne v plnom rozsahu odkazuje. Naviac zastáva názor, že úlohou súdu prvého stupňa bude niektoré dôkazy zopakovať, alebo z dôvodu vzniku eventuálnych nových okolností v prípade potreby vykonať dôkazy nové. Nevyhnutným bude znova vypočuť obžalovaného N. Z., konfrontovať všetky jeho doterajšie výpovede vzájomne, vo svojich súvislostiach a podrobnostiach, v závislosti na zdokumentované listinné dôkazy a konfrontovať ho aj s výpoveďami spoluobžalovaného M. K. (aj k okolnostiam odvíjajúcim sa od dispozičného práva k podnikateľskému účtu N. Z. vedenom vo V. pod č. X.) i svedka K.. Opätovne bude potrebné zisťovať dostupnosť svedka Mgr. B. R. a v rámci odvíjajúcich sa možností ho osobne vypočuť. Odhliadnuc od uvedeného aj odvolací súd má však za to, že už dosiaľ vykonané dôkazy spochybňujú odôvodnenosť záveru, že obžalovaný N. Z. bol v inkriminovanom čase jedinou osobou, ktorá vykonávala žalovanú sofistikovanú činnosť uvedenú v skutkovej vete posudzovanej obžaloby, pričom dosiaľ zhromaždené dôkazy nesporne svedčia o tom, že túto činnosť vyvíjal spoločne so spoluobžalovaným M. K. a v mnohých prípadoch dokonca v priamej závislosti na ňom.
ustanovenia § 258 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj b/ pre chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba dôkazy opakovať. alebo vykonávať ďalšie dôkazy a ich vykonávanie pred odvolacím súdom by znamenalo, nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa. 3 To 6/2008 19
1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe všetkých vyššie uvedených okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu krajského prokurátora vyhovel
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por,. napadnutý prvostupňový rozsudok v celom rozsahu zrušil a
1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou prvostupňového súdu bude vykonať vo veci v zmysle ustanovenia § 264 odsek 1 Tr. por. všetky tie úkony a doplnenia, ktoré z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývajú a ktorých vykonanie týmto odvolací súd nariaďuje. Až po doplnení dokazovania v naznačených smeroch bude možné pristúpiť k zákonnému a spoľahlivému hodnoteniu dôkazov, ako to má na mysli ustanovenie § 2 odsek 6 Tr. por. Už v tomto štádiu je však nutné upozorniť konajúci prvostupňový súd na splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 125 Tr. por. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku. To nesporne platí aj o odôvodnení prijatej právnej kvalifikácie, resp. pominutí či vypustení inej, pretože z napadnutého rozsudku ani tieto závery dostatočne nevyplývajú. Všetky vyššie špecifikované dôvody viedli Najvyšší súd Slovenskej republiky k tým záverom, ako sú uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave 17. decembra 2008 JUDr. Ján M i h a l , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.