4 Cdo 148/2010 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci ţalobcu JUDr. Ľ. K., miesto podnikania P., proti ţalovanému Š. K., bývajúcemu v P., zastúpeného JUDr. A. K., advokátkou v P., o 5 311,02 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 5 C 62/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
- marca 2010 sp. zn. 5 Co 17/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z
- októbra 2009 č.k. 5C 62/2009-62 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 311,02 Eur s 10% úrokom z omeškania od
- februára 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania 318,50 Eur do troch dní. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe účastníci uzatvorili
- januára 2008 platnú zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej mal ţalobca zabezpečiť pre ţalovaného moţnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovanými v predmete zmluvy. Ţalovaný svojim konaním porušil svoje zmluvné povinnosti z predmetnej zmluvy tým, ţe počas trvania predmetnej zmluvy vyuţil sluţby tretej osoby na vyhľadávanie príleţitostí uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, keď
- augusta 2008 poveril Ing. J. T. na zastupovanie pri prevode totoţných nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom 2 4 Cdo 148/2010 sprostredkovania podľa zmluvy o sprostredkovaní medzi účastníkmi. V dôsledku tohto protiprávneho konania ţalovaného vznikla ţalobcovi škoda spočívajúca v ušlom zisku - provízii, ktorá mu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní prináleţala vo výške 3 319,39 Eur a vzniklo mu tieţ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 991,63 Eur. Ţalobca tieto sumy vyúčtoval ţalovanému faktúrou č. X., splatnou
- februára 2009, ktorú ţalovaný neuhradil, preto ţalobcovi prináleţí aj úrok z omeškania vo výške 10% od
- februára 2009 do zaplatenia v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., poukazom na úspech ţalobcu v konaní a vznikom mu trov na súdnom poplatku. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo
- marca 2010 sp. zn. 5 Co 17/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti týkajúcej sa náhrady škody vo výške 3 319,39 Eur s 10% úrokom z omeškania tak, ţe návrh v tejto časti zamietol a v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1 991,63 Eur s 10% úrokom z omeškania od
- februára 2009 do zaplatenia rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 555,39 Eur k rukám advokátky do 3 dní. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe účastníci uzatvorili
- januára 2008 zmluvu o sprostredkovaní, ktorej platnosť a účinnosť skončila
- septembra 2008 a ţalovaný kúpnou zmluvou z
- októbra 2008 previedol predmetné nehnuteľnosti na Ing. Z. G. za dohodnutú kúpnu cenu 570 000,-- Sk, ku ktorej zavkladovaniu došlo
- novembra
- Na základe tohto skutkového stavu uzavrel, ţe ţaloba je dôvodná len v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, pretoţe k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k prevodu nehnuteľností došlo aţ po účinnosti zmluvy o sprostredkovaní. Ţalovaný v tom čase uţ nebol zmluvne viazaný so ţalobcom, preto ţalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku. Na vznik zodpovednosti za škodu zo strany ţalovaného tak chýba jeden zo základných predpokladov, a to porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o sprostredkovaní, pretoţe kúpnu zmluvu uzatvoril aţ po skončení platnosti a účinnosti zmluvy o sprostredkovaní realitných sluţieb so ţalobcom. Rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti napadol dovolaním ţalobca. Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď tento nezobral do úvahy, ţe ţalobca zabezpečil uzavretie zmluvy „o uzavretí budúcej kúpnej 3 4 Cdo 148/2010 zmluvy“ s Ing. A. R. a tieţ vyslovil názor, ţe nemá nárok na náhradu škody, pričom neprihliadol na ustanovenie čl. V. ods. 2 sprostredkovateľskej zmluvy, podľa ktorého vzniku práva na províziu nebráni skutočnosť, ţe aţ po zániku tejto zmluvy dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, pokiaľ realitná spoločnosť umoţnila prehliadku nehnuteľností, alebo odovzdala podklady k nehnuteľnostiam tretej osobe počas doby platnosti tejto zmluvy. Túto skutočnosť zabezpečil ţalobca Ing. A. R., s ktorou na základe ohliadky uzavrel ţalovaný zmluvu o budúcej zmluve. Odvolací súd tieţ nevzal do úvahy porušenie ustanovenia čl. III. ods. 1 písm. e/ zmluvy o sprostredkovaní a nevysvetlil aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Ţalovaný vo svojom vyjadrení ţiadal dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 223,88 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom je jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených 4 4 Cdo 148/2010 v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt ţiadnej uvedenej vady dovolací súd v konaní nezistil a ani dovolateľ takúto vadu nenamietal. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ani takáto vada nebola dovolacím súdom zistená a dovolateľom namietaná. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyloţil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. O takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná. 5 4 Cdo 148/2010 V zmysle § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je teda zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príleţitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Podstatnými obsahovými náleţitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príleţitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príleţitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môţe ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod. V zásade však je nepochybné, ţe sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretoţe ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaţe nárok na odmenu k skutočnosti, ţe výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôleţité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. To zahŕňa tieţ povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve 6 4 Cdo 148/2010 podmienky a to, ţe záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, ţe túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, ţe sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúţil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. V prejednávanej veci sa ţalobca o.i. domáhal náhrady škody vo výške dohodnutej provízie, ktorá mu podľa jeho názoru prináleţala, keď k ukončeniu platnosti sprostredkovateľskej zmluvy došlo dňom
- septembra 2008 a ţalovaný
- októbra 2008 uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou previedol predmetné nehnuteľnosti na Ing. Z. G.. Vytkol odvolaciemu súdu, ţe nevzal do úvahy ustanovenie článku V. odsek 2 sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, podľa ktorého vzniku práva realitnej spoločnosti na províziu nebráni skutočnosť, ţe aţ po zániku tejto zmluvy dôjde k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, prípadne zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, pokiaľ realitná spoločnosť umoţnila prehliadku nehnuteľností, alebo odovzdala podklady k nehnuteľnostiam tretej osobe počas doby platnosti tejto zmluvy a túto skutočnosť ţalobca zabezpečil Ing. A. R., s ktorou uzatvoril ţalovaný zmluvu o budúcej zmluve. Dovolací súd povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej zmeňujúcej časti za vecne správne, preto v podrobnostiach na tomto mieste odkazuje na jeho odôvodnenie. K námietke ţalobcu povaţuje za potrebné uviesť, ţe interpretácii odseku 2 článku V. zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi účastníkmi tak, ako ju uvádza ţalobca vo svojom dovolaní nemoţno prisvedčiť. Zmluva, ktorou ţalovaný odpredal svoje nehnuteľnosti Ing. Z. G. nebola uzatvorená pričinením ţalobcu. Z obsahu spisu totiţ nevyplýva (a ţiaden z účastníkov v priebehu celého konania ani netvrdil), ţe by ţalobca kontaktoval ako potencionálneho záujemcu o kúpu predmetných nehnuteľností Ing. Z. G., príp., ţe by mu umoţnil prehliadku nehnuteľností alebo mu k nej poskytol potrebné podklady. Aj v samotnom dovolaní ţalobca uvádza (por. č.l. 88), ţe ohliadku nehnuteľností, na základe ktorej došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve zabezpečil Ing. A. R.. Ţalobcovi by tak vzniklo právo na zaplatenie provízie (náhrady škody predstavujúcej ušlý zisk) v prípade, ak by ţalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu po ukončení zmluvy o sprostredkovaní s Ing. A. R.. To sa však nestalo, pričom citované ustanovenie čl. V. odsek 2 predmetnej zmluvy nie je moţné vykladať tak, ţe uzatvorením kúpnej zmluvy po zániku sprostredkovateľskej zmluvy s akoukoľvek treťou osobou vzniká sprostredkovateľovi právo na zaplatenie provízie. Pokiaľ 7 4 Cdo 148/2010 ţalobca v dovolaní namieta, ţe ţalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu so záujemcom, s ktorým rokoval v realitnej kancelárii, čím malo dôjsť k porušeniu čl. III. ods. 1 písm. e/ zmluvy o sprostredkovaní a čo mal konštatovať aj krajský súd, dovolací súd poznamenáva, ţe táto skutočnosť z odôvodnenia odvolacieho súdu, ani z obsahu spisu nevyplýva. Na strane 3 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu totiţ odvolací súd uvádza obsah a dôvody, ktorými ţalovaný odôvodňoval svoje odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa (teda nie svoje zistenie), kde uviedol, ţe „samotný navrhovateľ nebol schopný nehnuteľnosti odpredať za čiastku 700 000,-- Sk pánu G.“. Z obsahu spisu však nevyplýva, ţe ţalobca s Ing. G. o predaji nehnuteľnosti rokoval a ţalobca takúto skutočnosť v konaní nikdy neuviedol a to napriek tomu, ţe účastníkom konania bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ţe všetky dôkazy musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretoţe na dôkazy predloţené a označené neskôr súd neprihliada (por. č.l. 61). Naviac dovolací súd poznamenáva, ţe ţalobca v celom konaní nenamietal porušenie čl. III. ods. 1 písm. e/ zmluvy o sprostredkovaní a poţadovanú náhradu škody vo výške 3 319,39 Eur vyvodzoval z ustanovenia čl. IV. a čl. III. ods. 1 písm. f/ a g/ zmluvy o sprostredkovaní (por. vyúčtovanie - faktúra č. X. zaloţená na č.l. 3 spisu). Dovolací súd na tomto mieste poznamenáva, ţe skutkový stav veci a rovnako ani výsledky dokazovania sa nemôţu pred dovolacím súdom meniť. Podkladmi pre rozhodnutie dovolacieho súdu môţu byť iba dôkazy a skutočnosti účastníkmi vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom, a to v takej podobe, ako sú zaznamenané v súdnom spise a odôvodnení rozhodnutia, pretoţe pred dovolacím súdom je dokazovanie neprípustné. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namieta, ţe odvolací súd nesprávne vysvetlil skutočnosť, ţe pri aplikácii § 301 Obchodného zákonníka, týkajúceho sa zmluvnej pokuty, celkom zamietol jeho nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, dovolací súd poznamenáva, ţe odvolací súd neposudzoval vec podľa § 301 Obchodného zákonníka, ale podľa na vec sa vzťahujúceho ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka. Je totiţ potrebné uviesť, ţe i napriek tomu ţe v záhlaví zmluvy o sprostredkovaní z
- januára 2008 je uvedené, ţe zmluva sa uzatvára podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, potrebné je posudzovať ju podľa ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 8 4 Cdo 148/2010 Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Pretoţe niet pochýb o tom, ţe ţalovaný uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní so ţalobcom ako fyzická osoba a nie podnikateľ, nebol dôvod posudzovať uplatnený nárok na náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonníka, preto odvolací súd nepochybil, ak uplatnený nárok na náhradu škody posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Dovolací súd aj s prihliadnutím na uvedené v celom rozsahu poukazuje na správne závery ako i presvedčivé odôvodnenie, ktoré vyvodil odvolací súd z doplneného dokazovania, a na ktoré i dovolací súd v podrobnostiach odkazuje. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu týchto trov nepriznal, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovali nové okolnosti. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 9 4 Cdo 148/2010