Najvyšší súd 4Obo 188/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej, v právnej veci žalobcu: D., s.r.o., Z.X., V.M., Č., zast. JUDr. D.D., advokátom, ul. K.X., P.B., proti žalovanému: V., s.r.o., K.X., P.B., IČO: X., zast. JUDr. I.P., advokátom, K.X., P.B., o zaplatenie 152.686,- Sk s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
- mája 2007 č.k. 20 Cb 19/2004-99, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
- mája 2007 č.k. 20 Cb 19/2004-99 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 152.686,- Sk s 13% ročným úrokom od
- marca 2003 do
- decembra 2003 a 12% úrokom z omeškania ročne od
- januára 2004 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 54.652,70 Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 152.686,- Sk s príslušenstvom a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že predchodca žalobcu (D.K.) na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
- marca 2003, prenechal žalovanému sumu 152.686,- Sk pri podpise zmluvy. Žalovaný sa zaviazal 4Obo 188/2007 2 predmetnú sumu vrátiť do
- decembra 2003 s dohodnutým ročným úrokom 15%. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa
- mája
- Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 152.686,- Sk, ktoré boli žalovanému poskytnuté jednorázovo pri podpise zmluvy, a ktoré bol povinný vrátiť do
- decembra
- Zároveň si dohodli i ročný úrok 15% a v prípade omeškania i úrok z omeškania 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok mal súd za preukázané, že D.K. ako postupiteľ postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi ako postupníkovi a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená
- mája
- Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že za žalovaného, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, konajú v jeho mene konatelia, a to každý samostatne, z čoho vyplýva, že konateľ spoločnosti J.V. bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Podľa § 133 ods. 3 Obch.Z. obmedziť konateľské oprávnenia, môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, takéto obmedzenia sú však neúčinné voči tretím osobám. Z uvedeného súd vyvodil, že spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami, pričom v takomto prípade je spoločnosť oprávnená uplatniť svoje práva voči konateľom, ktorí konali v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Súd v konaní vypočul ako svedka D.K., z ktorej výpovede zistil, že uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke dňa
- marca 2003 a peniaze aj reálne odovzdala konateľovi žalovaného, pričom o obmedzení jeho konateľských oprávnení nevedela. Súd preskúmal zmluvu o pôžičke zo dňa
- marca 2003 a konštatoval, že spĺňa všetky zákonné náležitosti a zmluvné strany boli povinné sa ňou riadiť, čo sa týka základu nároku, pokiaľ ide o úrok a úrok z omeškania, bol dojednaný v rozpore so zákonom. V predmetnej veci sa pri rozhodovaní súd riadil režimom Občianskeho zákonníka. 4Obo 188/2007 3 Pokiaľ ide o úrok z pôžičky a úrok z omeškania, súd dospel k názoru, že výška úroku je v rozpore resp. presahuje hranicu určenú podľa § 517 ods. 2 Obč.Z. a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., preto výšku úroku z omeškania priznal od
- januára 2004 vo výške 12% (pri diskontnej sadzbe 6%) a vo zvyšku zamietol. Taktiež úrok z pôžičky priznal do výšky 13% od
- marca 2003 do
- decembra 2003 (dvojnásobok platnej diskontnej sadzby) a vo zvyšku zamietol. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie podaním zo dňa
- júla
- V odôvodnení odvolania uviedol, že i keď prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, ale vyvodil nesprávny právny záver, ktorý oprel o to, že J.V., ako konateľ spoločnosti, mohol pri prijímaní pôžičky konať za spoločnosť žalovaného samostatne. Žalovaný zastáva názor, že pán V. uzavrel zmluvu o pôžičke dňa
- januára 2004 t.j. v čase, keď už nebol konateľom spoločnosti, nakoľko ho ako konateľ bol na valnom zhromaždení dňa
- októbra 2003 odvolaný z funkcie. Súd však žalovaným namietané skutočnosti nevyhodnotil. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a v rozpore so skutočnosťou. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa
- marca 2003 a pohľadávka z nej bola postúpená dňa
- mája 2003, o čom bol žalovaný oboznámený dňa
- mája
- Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho názoru vysloveného súdom prvého stupňa, ktorý rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. 4Obo 188/2007 4 Žalovaný na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
- marca 2003 prevzal od p. D.K. sumu 152.686,- Sk. V predmetnej zmluve si jej účastníci dohodli vzájomné práva a záväzky. V zmluve bola dohodnutá i lehota vrátenia pôžičky do
- decembra
- Dňa
- mája 2003, došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej pôžičky na žalobcu, pričom táto skutočnosť bola žalovanému oznámená. Žalovaný nepreukázal, že by záväzok z predmetnej zmluvy splnil. Žalovaného námietka vznesená v odvolaní sa týkala toho, že J.V. podpísal predmetnú zmluvu
- januára 2004, pričom ju už nemohol podpísať, pretože už nebol konateľom. Túto skutočnosť však žalovaný nepreukázal. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, ako i konania, ktoré mu predchádzalo, vyslovil názor, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a následne z neho vyvodil správny právny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k názoru, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich nevyčíslil, ani o ich náhradu nepožiadal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- júna 2008 JUDr. Jana Zemaníková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: