Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obo 165/2007 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu: JUDr. F.H., CSc., A.X., R., zast. advokátom JUDr. Š.S., K.X., K., proti žalovanému: A.., s.r.o., R.X., B., zast. advokátom JUDr. D.S., P.X., B., o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie sumy 12 300 000,- Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cbi 233/2004–123 zo dňa 26.4.2007 a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cbi 233/2004–134 zo dňa 18.6.2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cbi 233/2004–123 zo dňa 26.4.2007 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cbi 233/2004–134 zo dňa 18.6.2007 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e po v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania 102 083,- Sk na účet jeho právneho zástupcu. O d ô v o d n e n i e : 4 Obo 165/2007 2 Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 4 Cbi 233/2004–123 zo dňa 26.4.2007 rozhodol tak, že zmluvu o dielo zo dňa 12.6.2001 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, onačil voči konkurzným veriteľom za právne neúčinnú, žalovaného zaviazal vrátiť 12 300 000,- Sk do konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o. so sídlom v K. a na náhradu trov konania 711 325,- Sk. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca uzavrel s úpadcom dňa 12.6.2001 zmluvu o dielo, v ktorej sa zaviazal vypracovať analýzy správu trhu a trhového prostredia v Českej republike, Poľku a Maďarsku, Slovinsku a na Ukrajine zamerané na oblasti životné poistenie, investičné spoločnosti, trh s cennými papiermi, obchodníci s cennými papiermi, leasingový trh a leasingové spoločnosti stávkové kancelárie, média, rádiostanice, televízne spoločnosti, týždenníky a kúpele a kúpeľná starostlivosť, za ktoré vypracovanie analýz sa zaviazal zaplatiť žalovanému cenu vo výške 12 300 000,- Sk. Cena diela bola zaplatená v dňoch 15.6.2001 a 12.7.2001 a vypracované analýzy prevzal konateľ úpadcu S.K. 12.7.
- Uviedol, že konkurz na majetok úpadcu, B., s.r.o. bol vyhlásený uznesením zo dňa 3.9.2002, a teda bolo naplnené ustanovenie § 15 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb. Citoval ustanovenie § 15 ZKV a obranu žalovaného založenú na ustanovení § 15 ods. 5 ZKV označil za právne irelevantnú. Žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote sa odvolal žalovaný podaním doručeným súdu 18.6.2007, v ktorom uviedol, že postup, ktorý zvolil súd pri rozhodovaní v tejto veci, je v rozpore s cieľom a účelom občianskeho súdneho konania, v ktorom majú účastníci rovnaké postavenie, a ktorého cieľom je spravodlivá ochrana obidvoch účastníkov. Uvedené tvrdenia v žalobe žalovaný označil za také, s ktorými sa nemôže stotožniť a názor žalobcu na kvalitu analýzy za výlučne subjektívny. Namietal, že zmluvná cena bola v zmluve o dielo dohodnutá obojstranne, a ani jedným z jej účastníkov ovplyvňovaná nebola. Tvrdenie žalobcu ohľadne obvyklých cien analýz, označil za nepodložené s tým, že analýza je tovarom sui generis. Čo sa týka konštatovania ohľadne zálohy, toto označil za také, ktoré neodporovalo zásade dobrým mravom. Názor súdu, že úpadca mal v úmysle ukrátiť svojich konkurzných veriteľov označil za nepodložený a namietal, že žiaden z konateľov úpadcu nebol vypočutý. Fakt, keby aj zmluva o dielo bola vypracovaná na nízkej úrovni, ako tvrdí žalobca, nemá podľa žalovaného žiadnu príčinnú súvislosť s preukazovaním záveru o úmysle 4 Obo 165/2007 3 ukrátiť konkurzných veriteľov. Pokiaľ analýza nezodpovedala požadovanej kvalite, bolo vecou žalobcu, aby si vec riešil uplatnením nároku na vady z diela. Podľa žalovaného nebol preukázaný úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov a za potrebné považoval uviesť, že podmienky zmluvy o dielo dojednával bývalý spoločník žalovaného pán F.M. Žalovaný považuje analýzu dostatočnej kvality, spracovanú s najlepším úmyslom a všetky tvrdenia žalovaného za zavádzajúce, nepravdivé a názor vyslovený v rozsudku, že žaloba je dôvodná, žalovaný zásadne odmieta. K výške dohodnutej ceny analýzy uviedol, že túto bol povinný účtovať spolu s DPH teda 23%, čo predstavuje 2 300 000,- Sk a touto čiastkou konkurzní veritelia nemohli byť ukrátení. Zároveň požadoval o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. s tým, že zo strany žalovaného nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. O návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4 Cbi 233/2004–134 zo dňa 18.6.2007 tak, že žalovanému oslobodenia od súdnych poplatkov nepriznal. V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalovaný nedoložil žiadne dôkazy na preukázanie jeho práva, jeho majetkové pomery označil za dočasné, prechodné, na základe ktorých skutočností jeho návrh s poukazom na § 138 O.s.p. označil za nepreukázaný. Proti tomuto uzneseniu sa žalovaný odvolal podaním doručeným súdu 2.7.2007 v ktorom uviedol, že je názoru, že pokiaľ nebol vyzvaný na predloženie dôkazov, došlo k porušeniu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko nie je zrejmé, aký dôkaz by súd považoval za dostatočný pri preukazovaní pomerov účastníka. Majetkové pomery v súčasnosti preukazujú, že súdny poplatok uhradiť žalovaný nemôže, a teda takéto rozhodnutie žalovaný označil za odňatie možnosti konať. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní dňa 9.9.2008 za účasti obidvoch účastníkov konania a dospel k záveru, odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolania je posúdiť správnosť prvostupňového rozhodnutia, v ktorom zmluva o dielo uzavretá dňa 12.6.2001 medzi žalobcom a žalovaným, je označená voči konkurzným veriteľom ako právne neúčinná. Z ustanovenia § 15 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, kedy konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať určenia odporovateľnosti právnych úkonov. Podľa odseku 1, 4 Obo 165/2007 4 citovaného ustanovenia konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú vo vzťahu voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné, toto právo má konkurzný veriteľ a správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený. Prvostupňový súd správne konštatoval, že v danom prípade je podľa § 15 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (ZKV), možné odporovať, nakoľko zmluva o dielo - teda právny úkon, ktorý žalobca odporuje bol urobený v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu, ktorú skutočnosť žalovaný, ani nenamieta. Namieta, že zo žaloby a ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že dlžníkov právny úkon (Zmluva o dielo) dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Z odseku 5 § 15 ZKV, ktoré napadnuté rozhodnutie označuje ako základ obrany žalovaného, vyplýva, že odporovať možno právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku, alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takéhoto právneho úkonu. Prvostupňový súd správne označil túto obranu v danom prípade za irelevantnú, nakoľko sa na daný prípad nevzťahuje, keďže dlžník neprijal žiadnu hodnotu. Na pojednávaní v odvolacom konaní právny zástupca namietal, že žalobca neuniesol jeho dôkazné bremeno preukázať, že uzavretím zmluvy o dielo bolo úmyslom dlžníka ukrátiť jeho konkurzných veriteľov. Za absurdné označil, aby dlžník bezdôvodným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 12 300 000,- Sk cudziemu subjektu, chcel ukrátiť budúcich veriteľov. Žalovaný za jednoznačne nepreukázané označil, že v prípade, ak by dlžník aj mal záujem jeho konkurzných veriteľov ukráti, že tento úmysel musel byť druhej strane známy. Žalobca s poukazom na jeho vyjadrenie k odvolaniu uviedol, že fakt, že bolo úmyslom dlžníka jeho konkurzných veriteľov ukrátiť, je jednoznačný z toho, že v čase uzavretia zmluvy o dielo, bola známa zlá finančná a ekonomická situácia dlžníka, ktorá smerovala k jeho úpadku. Na základe tejto neprosperujúcej finančnej situácie dlžníka, jeho štatutárny orgán už v čase uzavretia zmluvy jeden aj štvrť roka vedel, že práve z dôvodu ekonomickej situácie, nebude môcť realizovať žiadne iné aktivity, tobôž nie aktivity, s ktorými sa v jeho predmete činnosti vôbec nikdy nezaberal. Fakt, že žalovaný o tomto postoji dlžníka musel vedieť je podľa žalobcu zrejmý z toho, že okrem tejto zmluvy o dielo uzavrel so žalovaným ešte jednu zmluvu so žalovaným za dohodnutú zmluvnú cenu v súčte 40 000 000,- Sk. Ako predmet plnenia za dohodnutú zmluvnú cenu 10 000 000,- Sk objednávateľovi analýzy 4 Obo 165/2007 5 poskytol stiahnuté texty z internetu v angličtine, z ktorého konania je zrejmé, že musel vedieť že cieľom uzavretia zmluvy o dielo, bolo zo strany dlžníka zníženie majetku dlžníka, a teda v konečnom dôsledku ukrátenie jeho konkurzných veriteľov. Z odvolania žalovaného, ako aj z jeho prednesu na pojednávaní v odvolacom konaní bolo zrejmé, že obsah analýzy je treba považovať iba z hľadiska subjektívneho, nakoľko pre každého objednávateľa môže mať rozličný výzvam a hodnotu, z ktorého dôvodu žalovaný ani nepovažoval za potrebné hodnotu analýzy, ktorej zmluvnú cenu zmluvné strany dobrovoľne dohodli, znalecky zisťovať. K tvrdeniu žalobcu ohľadne obsahu poskytnutého plnenia, označeného ako analýza predneseného na pojednávaní v odvolacom konaní, sa žalovaný nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že uzavretím zmluvy o dielo na predmet zmluvy, ktorý v podstate predstavoval výťahy z internetu a iné opisy, ktorá skutočnosť žalovaným na pojednávaní v odvolacom konaní nebola spochybnená za dohodnutú zmluvnú cenu 10 000 000,- Sk a DPH 2 300 000,- Sk potvrdzuje fakt, že nielen objednávateľovi, ale aj dodávateľovi, muselo byť zrejmé, že cieľom uzavretia predmetnej zmluvy o dielo bolo ukrátiť konkurzných veriteľov objednávateľa. Dodávateľovi diela muselo byť zrejmé, že za obsah predmetu diela, ktorý bol ním dodaný, dohodnutá zmluvná cena vyše desať miliónov bola absolútne nereálna a bola takto v zmluve o dielo jednoznačne dohodnutá s cieľom odčerpať finančné prostriedky z účtu objednávateľa neskôr úpadcu, ktorý sa do úpadku dostal aj z dôvodu odčerpaných finančných prostriedkov. S odkazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že zmluvu o dielo bolo, možné odporovať podľa ustanovenia § 15 ods. 2 ZKV, nakoľko uzavretím zmluvy o dielo, úmysel ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, musel byť druhej strane známy. Odkaz prvostupňového súdu na ustanovenie § 15 ods. 5 ZKV v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd označil za mylný, ale s poukazom na naplnenie predpokladov zakotvených v § 15 ods. 2 ZKV tento nedostatok pre posúdenie dôvodnosti odvolania označil za bezpredmetný. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy za dva úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu dňa 20.7.2007, účasť na pojednávaní 4 Obo 165/2007 6 9.9.2008, cestovné 6 720,- Sk, náhradu za stratu času 20 začatých polhodín 6 340,- Sk, paušálnu náhradu 368,- Sk, DPH 14 155,- Sk v súhrnnej výške 102 083,- Sk. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. V Bratislave
- septembra 2008 JUDr. Jana Zemaníková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková