1, ods. 4 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 8. februára 20085, sp. zn. 2 T 196/2007, bol obvinený Š. H. uznaný vinným zo spáchania trestného činu skrátenia dane
1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v znení zákona č. 227/2005 Z.z. Za to mu bol uložený
4 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dva roky (
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006). Súčasne
1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú je potrebné oprávnenie
živnostenského a obchodného zákona v trvaní štyri roky. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre
1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. bol rozsudok okresného súdu zrušený v časti výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
4 Tr. zák. účinného do
1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. janu- ára 2006). Súčasne bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať podnika- teľskú činnosť, na ktorú sa vyžaduje živnostenské oprávnenie
zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov alebo vykonávať funkciu štatutár- neho orgánu v obchodných spoločnostiach a družstvách na dobu päť rokov. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie
l písm. h/ Tr. por. s odôvodnením, že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre použitie ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1 písm. g/ Tr. por. okresný súd vzhľadom na súhlasné stanovisko intervenujúcej prokurátorky vrátil vec prokurátorovi na konanie
por. Po začatí konania o vine a treste obvinený však nesúhlasil s takouto formou skráteného konania, preto bola Okresnému súdu v Topoľčanoch opätovne podaná obžaloba dňa
jeho názoru odvolací súd pri aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, náležite zhodnotil všetky relevantné okolnosti. Súčasne uviedol, že obvinený aktuálne abstinuje a žije usporiadaným životom. Navrhol preto dovola- nie prokurátora odmietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávne- nou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu, ktorým bol obvinený Š. H. právoplatne odsúdený. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. a/ Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde v Topoľčanoch, t.j. v mieste
por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu 1 Tdo 39/2008 4 alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Generálny prokurátor poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., teda na to, že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V dovolacej námietke generálny prokurátor namieta aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a domáha sa preto zrušenia rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým bol obvinenému právo- platne uložený podmienečný trest odňatia slobody s použitím uvedeného zmierňujúceho ustanovenia. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., je že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád a má byť len skutočne výnimočným prielo- mom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty .Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolací súd preskúmal či v predmetnom prípade bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu , ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Z obsahu relevantného spisového materiálu vyplýva, že Daňový úrad T. podal trestné oznámenie zo spáchania daňového trestného činu na daňový subjekt spoločnosť R. H. spol. s r.o., ktorej konateľom bol obvinený Š. H., dňa 6. marca 2003. (č.l. 2 vyš. spisu). V nadväznosti na to bolo
1 Tr. por. účinného do
1 Tr. por. účin- ného do 1. januára 2006, bolo vznesené obvinenie pre trestný čin skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. účinného do
2 písm. f/ Tr. por. účinného do
2 písm. f/ Tr. por. účinného do
1 písm. g/ Tr. por. vrátil vec prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste
por. V konaní o dohode o vine a treste obvinený 1 Tdo 39/2008 6 po náležitom poučení napokon nesúhlasil s touto formou odklonu trestného konania, a preto okresný prokurátor dňa
1 písm. b/ Tr. por., teda, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je vinný, ktoré súd uznesením prijal (§ 257 ods. 6 Tr. por.) a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste (§ 257 ods. 7 Tr. por.). Po vykonaní rozsahom takto obmedzeného dokazovania Okresný súd v Topoľčanoch vyniesol odsudzujúci rozsudok.
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda v primeranej lehote. Obdobne
čl. 6 ods. 1 Dohovo- ru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestran- ným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konformnej s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pri posudzovaní „primeranosti dĺžky konania“ je treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, najmä zložitosti danej záležitosti, správania sa účastníkov konania, najmä tiež obvineného. Primeranosť dĺžky konania v prejednávanom prípade skúmal už odvolací súd a sám nemal pochybnosti o tom, že k prieťahom v konaní skutočne došlo. Treba konštatovať, že konanie trvá už viac ako päť rokov, pričom od spáchania trestnej činnosti obvineného uplynulo už takmer sedem rokov. V danej súvislosti treba tiež zdôrazniť, že daná trestná vec skutkovo ani právne nie je mimoriadne vecou náročnou. Ide síce o trestnú vec ekonomického charakteru, a takéto prípady, ako je to zrejmé z rozhodovacej praxe súdov, nezriedka bývajú náročné z hľadiska vecného i rozsahom dokazovania, (tak ako na to poukazuje dovolateľ), trestná vec obvineného Š. H. však takou vecou nie je. Ide o trestné stíhanie jednej osoby zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poist- ného spáchaného v podstate tak, že na základe fiktívnych dodávateľských faktúr od štyroch firiem znížil vlastnú daňovú povinnosť o 1 247 033 Sk, pričom uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 25 134 Sk. V obžalobnom návrhu navrhol prokurátor vypočuť na hlavnom pojednávaní celkom dvanásť svedkov a prečítať relevantné listinné 1 Tdo 39/2008 7 dôkazy. Obvinený, sa v konečnom dôsledku k spáchaniu žalovaného trestného činu priznal a tento oľutoval. Predmetný prípad teda, z tohto hľadiska nijako nevybočuje z bežne prejedná- vanej agendy v trestných veciach. Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že v predmetnej veci k subjektívnym a sčasti aj objektívnym prieťahom dochádzalo nepochybne nie len v prípravnom konaní, ale aj v rámci súdneho konania, pričom treba pripustiť, že obvinený k tomuto nežiaducemu stavu svojim konaním podstatným spôsobom neprispel. Skutočnosť, že v istej fáze konania požia- dal o vykonanie konania o dohode o vine a treste a po oboznámení sa s navrhovanými podmienkami nesúhlasil s takouto formou odklonu trestného konania, nemožno obvinenému pričítať na vrub spôsobovanie subjektívnych prieťahov v konaní. Z charakteru dohodova- cieho konania v zmysle § 232 a § 233 Tr. por., totiž vyplýva, že sa jedná o konanie, ku ktorému sa vyžaduje dvojstranná dohoda a teda obvinenému poskytuje aj možnosť nesú- hlasu s navrhovaným rozhodnutím o vine a treste. Nepochybne, aj dočasná práceneschopnosť obvineného, ktorá bola dôvodom odročenia resp. zrušenia termínu hlavného pojednávania bola objektívnym faktorom prieťahov v súdnom konaní, stojacim mimo vôle obvineného. Obsah trestného spisu vyššie uvedené závery potvrdzuje. Nie je teda sporu o tom, že v prejednávanom prípade došlo k tzv. „inému zásahu orgánov verejnej moci“, ktorým bolo zasiahnuté do práv obvineného, garantovaných čl. 6 ods. l Dohovoru a čl. 38 ods. 1 Listiny.
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.
ustálenej súdnej praxe nebolo možné znížiť trest odňatia slobody z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranici trestnej sadzby uvedenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu. Táto súdna prax však zohľadňovala predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za ktorých bol spáchaný čin. Pod okolnosťami prípadu treba však rozumieť nielen okolnosti činu (užšie vymedzenie), ale aj tie ďalšie okolnosti, ktoré nemajú súvislosť len so samotným 1 Tdo 39/2008 8 skutkom a jeho právnym posúdením, ale aj s jeho prerokúvaním
ustanovení Trestného poriadku (širšie vymedzenie). V predmetnej veci sa vyskytli také okolnosti spočívajúce v prieťahoch v konaní, ktoré neboli zavinené obvineným, že by ukladanie trestu odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby v rozmedzí troch až desiatich rokov bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť uložením trestu kratšieho trvania. Na druhej strane Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací sa stotožnil s námietkami dovolateľa, založenými na argumentácii, že použitie ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 všeobecné súdy nesprávne odôvodnili aj osobnými pomermi obvineného, najmä okolnosťami vyplývajúcich z obhajobných tvrdení obvineného podopretých závermi znaleckého posudku o odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva, že osobné rodinné pomery i podnikateľská činnosť obvineného sa postupne dostali do problé- mov nepochybne pod vplyvom jeho alkoholovej závislosti. Takéto okolnosti však, aj
názoru dovolacieho súdu nie je možné hodnotiť ako „pomery páchateľa“ relevantné z hľadis- ka aplikácie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
4 Tr. zák. účinného do
por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 22. októbra 2008 JUDr. Jozef K a n d e r a , v. r. Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.