Najvyšší súd 5Sžo/76/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobcov 1/ M. G., bytom T., a 2/ P. G., bytom T., oboch zastúpených JUDr. T. S., advokátom sídlom N., proti ţalovanému Krajskému stavebnému úradu v Trnave, so sídlom Trnava, Kollárova 8, za účasti 1/ M. H., bytom T., 2/ S. H., bytom T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KSÚ-OSP-180/2009/Ma z
- februára 2009 a rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Trnava č. OSaŢP/30452- 62716/08/Bj, z
- septembra 2008, na odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- decembra 2009, č. k. 14S/38/2009-50, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z
- decembra 2009, č. k. 14S/38/2009-50 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava o vydaní stavebného 5Sţo/76/2010 2 povolenia a povolenia stavby „garáţ, na B. na pozemku č. X. v kat. úz. T.“ pre stavebníkov M. H. a S. H., ako aj zrušenia tohto prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd tak rozhodol podľa § 244 ods. 1, 2 a 3, § 247 ods. 1, 2 a 3 OSP a § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), keď zo ţaloby a z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, ţe tomuto konaniu predchádzali ďalšie stavebné konania - stavebné konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia účastníkom 1/ a 2/ na stavbu rodinného domu, pričom v tomto konaní stavebný úrad nepovolil stavbu garáţe, nakoľko sa v predloţenej projektovej dokumentácii nenachádzala, a stavebné konanie, kde stavebný úrad zamietol účastníkom 1/ a 2/ ţiadosť vo veci vydania stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením – rodinný dom – prístavba garáţe k rodinnému domu s odôvodnením, ţe navrhovanou prístavbou garáţe k rodinnému domu by neboli dodrţané odstupové vzdialenosti rodinných domov, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Spádovaním strechy rodinného domu s pristavanou garáţou, ako súčasťou domu osadenou aţ po hranicu so susednou nehnuteľnosťou by bola tieţ narušená pohoda bývania v susednom rodinnom dome, nakoľko daţďové vody ako aj väčšie mnoţstvo snehu by nebolo moţné odviesť na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov. Z administratívneho spisu mal ďalej krajský súd preukázané, ţe aj keď účastníci 1/ a 2/ ohlásili stavebnému úradu samostatnú stavbu – garáţ na pozemku parc. č. X., stavebný úrad nad rámec zákona (z opatrnosti vzhľadom na uţ dva krát uplatňované námietky ţalobcov) určil, ţe stavba podlieha stavebnému povoleniu (napriek tomu, ţe postačovalo iba ohlásenie drobnej stavby). Účastníci 1/ a 2/ predloţili v stavebnom konaní projektovú dokumentáciu, vypracovanú Ing. arch. V. Č., ktorý uviedol, ţe garáţ bude mať všetky štyri obvodové múry, pričom na obvodovom múre pri spoločnom oplotení so ţalobcami bude vybudovaná atika. Z výkresu situácie je zrejmé, ţe garáţ je od spoločnej hranice pozemkov vzdialená 0,10 m. Účastníci 1/ a 2/ taktieţ predloţili svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. I. K., ktorá uvádza, ţe pre posúdenie bola ako tieniaci objekt zvolená strecha rozostavaného rodinného domu, nakoľko strecha garáţe je niţšia ako strecha rodinného domu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe objekt garáţe je svojou strechou zasunutý pod strechu rodinného domu platí, ţe ani navrhovaná garáţ na pozemku parc. č. X. so strechou vo výške 5Sţo/76/2010 3 cca 1,95 m² nad parapetom posudzovaného okna nezníţi preslnenie miestností v susednom rodinnom dome pod mieru prípustnú. Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe bolo porušené ustanovenie § 6 ods. 3 veta druhá vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nakoľko toto ustanovenie sa týka výlučne rodinných domov, čo v tomto prípade nie je splnené, pretoţe predmetom tohto konania je samostatne stojaci objekt – garáţ; toto ustanovenie citovanej vyhlášky preto nebolo potrebné na účastníkov 1/ a 2/ aplikovať. Krajský súd mal na základe vyššie uvedeného tieţ za to, ţe ani na ostatné námietky ţalobcov nebolo moţné prihliadnuť. Pokiaľ ide o ţalobcami spomínané predchádzajúce stavebné konania, tieto boli právoplatne skončené, nestali sa predmetom súdneho prieskumu v danej veci, a preto nie je v kompetencii krajského súdu posudzovať ich. Poukázal na to, ţe predmetom tohto konania je samostatná drobná stavba – garáţ, ku stavbe ktorej mali účastníci len ohlasovaciu povinnosť, stavebné povolenie teda bolo vydané nad rámec. Krajský súd mal za to, ţe toto stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom, v stavebnom konaní bolo vykonané dostatočné dokazovanie; ako vyplýva z projektovej dokumentácie, atika a odvodnenie je riešené. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešným ţalobcom nepriznal náhradu trov konania; úspešnému ţalovanému a účastníkom 1/ a 2/ krajský súd náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie povaţujúc rozsudok krajského súdu za úplne nesprávny, pretoţe súd odmietol vo svojom rozhodnutí zohľadniť naprosto evidentné, doslova ukáţkové obchádzanie zákona pri vydaní rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Trnava č. OsaŢP/30452-62716/08/Bj zo dňa 08.09.2008 a Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku, K., KSÚ-OSP-180/2009/Ma zo dňa 23.02.
- Poukazovali na postup stavebných orgánov pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí, ktoré povaţujú za relevantné z hľadiska posúdenia predmetnej veci, pričom v odvolaní opísali predchádzajúce stavebné konania a rozhodnutia. Zotrvali na svojich námietkach, ţe 1/ nebude dodrţaná minimálna vzdialenosť domu s garáţou (tvoriace jednu vec a jeden stavebný funkčný celok) 2 m od ich pozemku č. X., resp. od spoločnej hranice pozemkov; 2/ bude narušená pohoda bývania v ich rodinnom 5Sţo/76/2010 4 dome, nakoľko daţďové vody v prípade prívalových daţďov, ako aj väčšieho mnoţstva snehu by nebolo moţné odviesť na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov (atika na garáţi v tomto smere nič nerieši, pretoţe zo strechy rodinného domu stavebníkov z výšky 7,12 m okap strechy rodinného domu stavebníkov nezachytí prívalovú daţďovú vodu a ani väčšie mnoţstvá snehu, ktorá následne spadne na strechu garáţe v rozsahu jej dĺţky 7,200 m a následne spádom sa dostane na pozemok ţalobcov. Ak dôjde k upchatiu odvodových rímsových ţľabov na okape rodinného domu a na atike garáţe – nič nezabráni veľkým prívalom daţďovej vody, resp. snehu, aby dopadli na pozemok ţalobcov parc. č. X., zároveň tvrdili, ţe voda a sneh budú padať výlučne na ich pozemok, a to v dôsledku výšky garáţe 4 m a šikmej strechy so spádom nasmerovaným na ich pozemok; a 3/ nebude zabezpečený dostatočný odstup medzi ich murovaným plotom a stenou garáţe za účelom umoţnenia údrţby stavieb a uţívania priestorov medzi stavbami – 35 cm odstup je podľa ţalobcov nedostatočný. Naďalej vytýkali ţalovanému, ţe si neuvedomil rozhodujúce skutočnosti, ich zásadné výhrady voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Mesta Trnava zo dňa 10.09.2008, s ktorými sa ţalobcovia stotoţnili a prevzali ich do odvolania, sa vôbec nezaoberal. Opätovne uviedli, ţe rozhodnutie ţalovaného povaţujú za nezákonné a ţiadajú ho zrušiť z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ OSP. Citujúc ustanovenia § 6 ods. 1 - 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., § 120 Občianskeho zákonníka, § 47 ods. 4, § 70 a § 52 ods. 1, 2, § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ako aj ustanovenia § 244 ods. 2 a 3, § 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 247 ods. 1, § 249 ods. 1, § 250 ods. 4 a § 250b ods. 1 OSP, mali za to, ţe sa Krajský súd v Trnave dopustil pochybenia vo viacerých smeroch, a to vyplýva ak zastáva názor, ţe nie je v jeho kompetencii posudzovať, a teda aj prihliadať a zohľadniť predchádzajúce rozhodnutia, ktoré boli právoplatne skončené. Podľa názoru ţalobcov mal správny orgán konanie smerujúce k vydaniu stavebného povolenia na samostatnú garáţ (ktorá aj tak zostáva prístavbou rodinnému domu) podľa § 30 ods. l písm. i/ správneho poriadku zastaviť, pretoţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 5Sţo/76/2010 5 Záverom odvolania uviedli, ţe argumentácia ţalovaných v rade 2 a 3 (?) uvedená v ich písomnom podaní zo dňa 22.05.2009 s priloţeným záznamom podrobného merania zmien Ing. L. Š. zo dňa 05.11.2008 je vyslovene zavádzajúca, pretoţe ak je pravdou, čo ţalovaní tvrdia, ţe základové pásy garáţe sú uţ vytvorené a od existujúceho plotu zabetónované vo vzdialenosti 25 cm, tak potom sú tieto zabetónované pásy presne na hranici ich pozemkov. Poukazovali pritom na platný právny stav a doterajšie zamerania napr. geometrický plán Ing. D. zo dňa 05.12.2002 č. 53/2002, ktorého vyplýva, ţe múr medzi spornými pozemkami, ktorý oni vybudovali, nie je na právnej hranici medzi pozemkami, ale je posunutý 25 cm do ich parcely č. X. a X., čo bolo v rámci stavebných konaní a rozhodnutí zdokumentované. Ţiadali preto, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku, Kollárova 8, Trnava KSU–OSP–180/2009/Ma zo dňa 23.02.2009 a rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Tmavá č. OSaŢP/30452-62716m/Bj zo dňa 08.09.2008 zrušil a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň ţiadali priznať náhradu trov celého konania. V doplnení odvolania došlého Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
- marca 2010 ţalobcovia poukazovali na nové zameranie svojej parcely, ako aj na kolaudáciu domu účastníkov konania – stavebníkov v novembri 2008, domnievajúc sa, ţe sa neprihliada na rovnosť práv zúčastnených strán. Opätovne poukazovali na odsunutie hranice upozorňujúc na to, ţe stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom o územnom plánovaní a stavebného poriadku len na rodinný dom a parkovacie nekryté státie v roku
- Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, ţe trvá na svojom vyjadrení v ţalobe zo dňa 21.04.
- Účastníci v prvom a druhom rade sa k odvolaniu ţalobcom písomne vyjadrili tak, ţe sú veľmi prekvapení, ţe ani rozsudok Krajského súdu v Trnave pod č. 14S/38/2009-50 ţalobcom nestačil na to, aby uţ konečne sa tak dlho trvajúci spor o drobnú stavbu garáţe ukončil, hoci drobná stavba nepodlieha stavebnému povoleniu, a znova podali to isté odvolanie ako po prvý krát, opäť samé lţi a neoverené informácie. Uviedli, ţe si nevedia vysvetliť myslenie ţalobcov, na čo sa ešte odvolávajú, keď jednoznačne stavba garáţe 5Sţo/76/2010 6 je v súlade so zákonom, pričom sami ţalobcovia majú postavenú garáţ v rozpore so zákonom, keď strecha garáţe 11 cm zasahuje do cudzieho pozemku s tým, ţe si zle postavili oplotenie, strecha spolu prečnieva aţ 36 cm k susednému pozemku, a z toho dôsledku teraz na pozemok ani nezaprší. Poukázali, ţe uţ ich to stálo veľmi veľa úsilia a „behačiek“ po úradoch s dvoma malými deťmi na rukách, asi 300 eur, nehovoriac o tom, ţe stavebný materiál na stavbu garáţe uţ 3 roky sa na ich pozemku znehodnocuje. Dúfali, ţe tento nekonečný spor sa uţ ukončí a stavbu budú môcť čo najskôr realizovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno- technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môţe dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5Sţo/76/2010 7 Ţalovaný podľa tejto zásady postupoval. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, včítane projektovej dokumentácie a svetlotechnického posudku i najvyšší súd dospel k názoru, ţe ţalovaný sa dostatočne podrobne vo svojom rozhodnutí vyporiadal s opakovanými námietkami ţalobcov, preto ich námietky uvedené v ţalobe nemohli uţ obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní a ani v súdnom konaní odvolacom včítane námietky, ţe od zamietnutia ţiadosti účastníkov konania rozhodnutím Mesta Trnava z
- septembra 2007 č. OSaŢP-2861/2007- 64314/2007/Bj na vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením – rodinný dom - prístavba garáţe k rodinnému domu“ a skutkový stav sa podstatne nezmenil a ţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo, ktorá nemá oporu v obsahu spisového materiálu a konanie v tejto preskúmavanej veci je konaním odlišným vychádzajúcim z iných – doplnených podkladov. Ani poukazovanie na tzv. odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nie je na mieste, nakoľko stavbou garáţe sa tieto nezmenili a tak, ako uviedol krajský súd, týkajú sa vzdialenosti medzi rodinnými domami. Z obsahu dotknutého spisového materiálu nevyplynulo, ţe by zo strany stavebníkov objektívne došlo k ohrozeniu, či obmedzeniu práv ţalobcov ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu ich pohody bývania. Z obsahu dotknutého spisového materiálu, osobitne z projektovej dokumentácie a pripojených posudkov nevyplynulo, ţe by zo strany stavebníkov stavbou garáţe objektívne došlo, resp. mohlo dôjsť k ohrozeniu, či obmedzeniu práv ţalobcov (včítane práv vlastníckych) ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu ich pohody bývania tak, ako tvrdia ţalobcovia. Z obsahu spisového materiálu je skôr zrejmé, ţe v preskúmavanej veci viac ako o stavebno-technický problém, či námietky v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka išlo o medziľudské vzťahy dvoch susedov. Odvolanie ţalobcov neobsahuje ţiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktorými by ţalobcovia boli preukázali konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázali, ţe správne orgány v stavebnom konaní pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 140 stavebného zákona). Nesúhlas ţalobcov s právnym názorom súdu, resp. jeho neprijateľnosť pre ţalobcov 5Sţo/76/2010 8 nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe novelami stavebného zákona (zákonom č. 237/2000 Z. z. a č. 479/2005 Z. z.) boli vymedzené niektoré pojmy pouţívané v časti stavebný poriadok. Tieto pojmy sú dôleţité predovšetkým pre procesné postupy v územnom a stavebnom konaní, pretoţe zákon preň pripúšťa osobitné úľavy a postupy. Pre kategóriu drobných stavieb bola určená veľkosť zastavanej plochy prízemných aj podzemných stavieb na 25 m² a prípustná výška prízemných drobných stavieb na 5 m. Pri dodrţaní týchto technických parametrov je aj stavba garáţe podľa novšej úpravy drobnou stavbou, keďţe bola vyňatá z negatívneho vymedzenia pojmu drobné stavby v odseku 8 § 139a stavebného zákona. Stavba garáţe účastníkov konania vykazuje zastavanú plochu 24,48m², preto, v zmysle zhora uvedeného názor krajského súdu, ţe na stavbu garáţe v danej veci by postačovalo ohlásenie drobnej stavby, moţno povaţovať za súladný so zákonom. Nakoľko však s ohľadom na predchádzajúce negatívne rozhodnutie Mesta Trnava z
- septembra 2007 č. OSaŢP-2861/2007-64314/2007/Bj ohľadom prístavby garáţe k rodinnému domu, ako aj vzhľadom na narušené medziľudské vzťahy medzi ţalobcami a účastníkmi konania vydanie stavebného povolenia i na garáţ bolo na mieste. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe námietky ţalobcov vznesené v odvolaní neobstoja, a preto stotoţniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. 5Sţo/76/2010 9 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková