1 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v platnom znení (ďalej len zákon č. 514/2009 Z.z.). Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe skutková podstata priestupku, ako bola definovaná vo výroku napadnutého rozhodnutia bola naplnená tým, ţe došlo k vystupovaniu z vlakovej súpravy na inom, neţ zákonom ustanovenom mieste, na koľajisku, ktoré nie je výstupným miestom, ktorého právna skutočnosť vznikla okamihom takého výstupu, na základe zákonom chráneného právneho záujmu, aby nedošlo k zodpovednostným vzťahom v prípade vzniku stretu vlaku s vystupujúcou osobou alebo iným dopravným prostriedkom, nachádzajúcim sa v smere dráhy a idúceho cestujúceho na nesprávnom mieste. K námietke ţalobkyne, ţe ppor. Š. nebol oprávnený podpísať rozkaz o uloţení sankcie zo dňa 28.01.2010 krajský súd poukázal na § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 57/1998 Z.z. o Ţelezničnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 57/1998 Z.z.) ţelezničná polícia pri zabezpečovaní ochrany ţelezničnej dopravy, verejného priestupku, bezpečnosti osôb a majetku odhaľuje priestupky spáchané v obvode ţelezničných dráh, zisťuje ich páchateľov a priestupky objasňuje a prejednáva, teda v rozkazom konaní bol uvedený pracovník konajúcim zamestnancom za štátny orgán. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a neúspešnej ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/8667/2010-27 zo dňa 20.10.2010 zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ObSŢPKE-2/2010 zo dňa 19.04.2010 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ŢP-7/2010-KE zo dňa 12.03.2010 sa zrušujú a vec sa ţalovanému vracia na ďalšie konanie. Zároveň ţiadala priznať náhradu trov konania. V dôvodoch uviedla, ţe nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku automaticky dochádza samotným vykonaním skutku, ktorý moţno subsumovať pod objektívnu stránku skutkovej podstaty 3Sţo/256/2010 3 daného priestupku.
názoru ţalobkyne, naplnením objektívnej stránky priestupku ešte automaticky nedochádza aj k naplneniu jeho subjektívnej stránky. Na to, aby bolo moţné takýto skutok kvalifikovať ako priestupok, je potrebné, aby v čase a na mieste vykonania tohto skutku došlo aj k naplneniu zákonných znakov ustanovených v § 4 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 372/1990 Zb.). Pri nevedomej nedbanlivosti musí byť okrem nevedomosti súčasne daná i povinnosť a moţnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom a nedostatok niektorej z týchto zloţiek znamená, ţe čin je nezavinený, pričom moţnosť i povinnosť predvídania sa posudzujú vţdy s ohľadom na okolnosti prípadu a na osobné pomery obvineného z priestupku. Správny orgán sa pri zisťovaní skutočného stavu veci vo vzťahu k otázke či tu priestupok je, alebo nie je, musí
názoru ţalobkyne, osobitne zaoberať a dokazovať naplnenie kaţdého znaku skutkovej podstaty priestupku, t.j. subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky, pričom, ak správny orgán dostatočne a bez pochybností nepreukáţe obvinenému z priestupku naplnenie čo i len jedného z týchto znakov, napr. subjektívnej stránky, je povinný v zmysle zásady „in dubio pro reo“ konanie o priestupku zastaviť. Ďalej vo svojom odvolaní ţalobkyňa uviedla, ţe prvostupňový súd nepreskúmal postup a rozhodnutie správnych orgánom v medziach podanej ţaloby. Všetky ţalobkyňou uvedené ţalobné dôvody majú spoločného menovateľa, skutočnosť, ţe sa správne orgány vôbec nezaoberali zavinením, zavinenie ţalobkyni nepreukázali a neumoţnili jej sa obhájiť, a teda dokázať neexistenciu zavinenia v jej konaní. Prvostupňový súd riešil otázku preukázania naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku, čoho sa však ţaloba netýkala. Na záver poukázala na skutočnosť, ţe vo svojej ţalobe zo dňa 14.06.2010 ţalovala prvostupňový správny orgán okrem iného aj za to, ţe výšku uloţenej sankcie neodôvodnil dostatočným spôsobom a druhostupňový správny orgán sa uvedeným nedostatkom vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe sa nemohol zaoberať výškou uloţenej sankcie, pretoţe tá nebola predmetom ţalobného dôvodu. III. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a odvolanie ţalobkyne zamietnuť. V plnej miere sa stotoţnil s celkovým právnym posúdením uvedeným v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Ţalovaný uviedol, ţe trvá na svojom rozhodnutí, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní dňa 19.04.2010, ktorým bol preskúmaný postup a rozhodnutie Oblastnej správy Ţelezničnej polície č. ObSŢPKE-2/2010. 3Sţo/256/2010 4 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, ţe dňa 09.01.2010 ţalobkyňa cestovala spolu so svojím manţelom do Popradu vlakom. Pri vystupovaní z vlaku zoskočila zo schodov do koľajiska. V dozorujúcej ţelezničnej hliadke videla záruku bezpečnosti. Neskôr ju však legitimovali, uloţili jej blokovú pokutu vo výške 5,- €, ktorú odmietla zaplatiť, pretoţe nemala vedomosť o tom, ţe vystúpila na nesprávnej strane vlaku. Bola poučená, ţe spáchala priestupok a vec bude riešená v správnom konaní. Neskôr jej bola uloţená pokuta vo výške 33,- € rozkazom o uloţení sankcie za priestupok č. ŢP-7/2010-KE zo dňa 28.01.2010, proti ktorému podala ţalobkyňa odpor. V správnom konaní bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku, s povinnosťou zaplatiť správnemu orgánu pokutu vo výške 33,- €. Ţalobkyňa tvrdila, ţe vzhľadom na svoje osobné pomery nevedela a ani vedieť nemohla, ţe pácha priestupok, keď vystúpila na zlej strane vlaku. Spochybnila dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred správnym orgánom, navrhla vypočuť ďalšiu osobu, ktorá spolu s ňou a jej manţelom vystupovala z vlaku, ţiadala vypočuť sluţbukonajúcich policajtov a tieţ ţiadala, aby bola vec prejednaná v spoločnom konaní, čo správny orgán odmietol. Na ústnom pojednávaní zástupkyňa ţalobkyne uviedla, ţe v čase vystupovania z vlaku existovali okolnosti, ktoré jej bránili spoznať, ţe pácha priestupok. Pri vystupovaní sa riadila
svojej predchádzajúcej skúsenosti, ţe v Poprade sa vţdy vystupovalo na strane budovy, preto aj v daný deň vystúpila
zvyklostí. V jej konaní nebolo prítomné zavinenie, a preto konanie ţalobkyne nie je moţné kvalifikovať ako priestupok. Zdôraznila, ţe ak sa viac páchateľov dopustilo priestupkov, ktoré spolu súvisia, koná sa spoločné konanie, ak je príslušný prejednať ich ten istý orgán. Priestupky je možné prejednať v spoločnom konaní, kým sa o nich nerozhodlo. Spoločným prejednaním veci sa dodržiava hospodárnosť a objektivita pri prejednávaní priestupkov a primeranosť postihu. V tejto veci správny orgán nedodržal zásadu hospodárnosti konania, veci nespojil na spoločné konanie, čo však nie je
senátu odvolacieho súdu takou vadou konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia (§250i ods.3 O.s.p.). 3Sţo/256/2010 5 K námietke, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podpísala osoba, ktorá nie je oprávnená rozhodnúť v mene prvostupňového správneho orgánu, odvolací súd uvádza, ţe sa stotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu v tejto časti. V súlade s ustanovením § 87 zákona č. 372/1990 Zb. bol ppor. Š. povereným zamestnancom, ktorý konal za správny orgán. K námietke, ţe ţalovaný svojím rozhodnutím prekročil svoju kompetenciu, keď doplnil odôvodnenie výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolací súd konštatuje, ţe správne konanie, t.j. prvostupňové ako aj odvolacie konania tvoria jeden celok. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok, v znení neskorších predpisov). Odvolací správny orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, ako aj zopakovať uţ vykonané dôkazy. Odvolací správny orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti a je tieţ oprávnený zisťovať, či vydané rozhodnutie zabezpečí optimálne a efektívne splnenie účelu príslušného právneho predpisu. Senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, ţe prípadné procesné pochybenia v konaní správnych orgánov v tejto veci, nemali vplyv na skutkové okolností prípadu a rovnako na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
1 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto nastupuje do pohybujúceho sa dráhového vozidla, otvára dvere pred zastavením dráhového vozidla, vystupuje z pohybujúceho sa dráhového vozidla alebo vystupuje bez pokynu vodiča alebo iného označeného zamestnanca dráhového podniku mimo stanice alebo zastávky alebo na strane dráhy, na ktorej nie je nástupište, budova stanice alebo označenie zastávky.
2 zákona č. 514/2009 Z.z. za priestupky
odseku 1 písm. a/ aţ f/ moţno uloţiť pokutu do 500 eur; v blokovom konaní do 60 eur, za priestupok
odseku 1 písm. a), moţno obvineného aj vykázať z priestoru a za priestupky
odseku 1 písm.
5 veta prvá zákona č. 514/2009 Z.z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.
1 zákona č. 514/2009 Z.z. na konania
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem dočasného obmedzovania a zastavovania poskytovania dopravných sluţieb
2 a 3, postupov vydávania, aktualizácie a odnímania osvedčení manaţérom infraštruktúry a ţelezničnými podnikmi, a iných postupov a rozhodnutí na podnikovej úrovni. 3Sţo/256/2010 6 Úmyslom zákonodarcu bol pri priestupku
1 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. v prvom rade chrániť život a zdravie cestujúcich ako aj majetok osôb. Konaním, uvedeným v § 42 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. môţe dôjsť k vzniku zodpovednostných vzťahov v prípade vzniku stretu vlaku s vystupujúcou osobou alebo iným dopravným prostriedkom, nachádzajúcim sa v smere dráhy a idúceho na nesprávnom mieste. Preto je potrebné predchádzať vzniku situácií, v ktorých by bola ohrozená bezpečnosť a plynulosť ţelezničnej dopravy a predovšetkým by boli ohrozené ţivot a zdravie cestujúcich.
372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie.
1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
4 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. cestujúci je povinný dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku. V časti I., článok 4 ods. 4.2, bod d/ Prepravného poriadku Ţelezničnej spoločnosti Slovensko, a.s., platného od 03.12.2009 ( ďalej len Prepravný poriadok), sú uvedené povinnosti cestujúcich. Okrem iného je cestujúci povinný postarať sa o to, aby na správnom mieste, správnej strane a stanici včas nastúpil, prestúpil alebo vystúpil zo, respektíve do správneho vlaku. Správna strana je daná miestnymi pomermi a pri staniciach bez podchodov je to zvyčajne strana od výpravnej budovy. Ak si cestujúci nie je istý, vyžiada si včas potrebné informácie od dopravcu, respektíve personálu vykonávajúceho dopravnú obsluhu stanice. Zavinenie je zaloţené na intelektuálnej a vôľovej zloţke. Existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné. Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, ţe pri zavinení z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, ţe môţe spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto moţnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti, je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. V prejednávanej veci došlo k naplneniu všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že sa žalobkyňa nepostarala o to, aby z vlaku vystúpila na správnej strane. Ak ţalobkyňa cestovala vlakom len výnimočne, pohybovala sa len v meste K., ţeleznicu nepouţívala, nikto z jej príbuzných nepracoval na ţeleznici, pamätala si len, ako sa na ţelezničnej stanici v Poprade vystupovalo v roku 1972, tým pádom nemohla poznať aktuálne 3Sţo/256/2010 7 miestne pomery na Ţelezničnej stanici v Poprade, z tohto dôvodu si mala resp. mohla v súlade s Prepravným poriadkom vyţiadať potrebné informácie o spôsobe vystupovania na Ţelezničnej stanici Poprad od personálu ţelezníc (sprievodca vo vlaku), čo však neurobila. Priestupok
1 písm. f/ zákona č. 514/2009 Z.z. bol spáchaný tým, ţe ţalobkyňa (subjekt) vystúpila bez pokynu zamestnanca dráhového podniku na strane dráhy, na ktorej nie je nástupište (objektívna stránka), čím porušila zákon chránený záujem na ochrane ţivota, zdravia a majetku (objekt). Subjektívna stránka priestupku bola naplnená tým, ţe sa ţalobkyňa nepostarala o to, aby vystúpila na správnej strane vlaku, keďţe sa mala informovať, na ktorej strane má z vlaku vystúpiť. Pri zavinení z nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti. Keďţe sa ţalobkyňa na Ţelezničnej stanici Poprad nachádzala naposledy v roku 1972, nemohla poznať pomery na ţelezničnej stanici v súčasnosti, preto neinformovaním sa o strane určenej na výstup cestujúcich z vlaku zanedbala potrebnú mieru opatrnosti, čím spáchala priestupok z nevedomej nedbanlivosti.
článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu
názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závaţnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôţe regulovať všetky situácie, ktoré môţu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Kaţdý právny poriadok sa môţe uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôleţitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií,
ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje kaţdá právna norma (cit. Drgonec: Ústava Slovenskej republiky – Komentár, Heuréka 2004, str. 57 – 58). S poukazom na ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. ak súd na základe vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, ţe o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán, môţe rozhodnúť o uloţení sankcie sám. Uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje aj na odvolacie konanie (§ 246c, § 211 ods. 2 O.s.p.).
3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom (v časti výšky uloţenej pokuty) a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dôvodne zamietol podanú ţalobu v časti uplatneného základu – kvalifikácie skutku, keďţe v danom prípade ţalobkyňa porušila povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zákona č. 514/2009 Z.z. V tejto časti najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.10.2010 potvrdil. 3Sţo/256/2010 8 Odvolací súd vzhľadom na poţiadavku hospodárnosti konania nevidel dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, pretoţe skutkový stav povaţoval za dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci čo do kvalifikácie sankcionovaného konania nebolo materiálne nesprávne. Za vecne nesprávne však povaţoval súd výrok o výške uloţenej sankcie, čo v rámci rozhodovania v plnej jurisdikcii napravil sám odvolací súd zmenou výroku rozhodnutia správneho orgánu (§ 250j ods. 5 O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ ide o výšku uloţenej sankcie, dospel odvolací súd k záveru, ţe v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania ţalobkyne (závaţnosť, dĺţka konania a následky), neţ ktorá vyplývala z rozhodnutí ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Preto povaţoval uloţenie sankcie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v sume 5 € za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce aj poţiadavke generálnej prevencie. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, ţe došlo k zmene rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, mala ţalobkyňa čiastočný úspech v konaní, súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania v časti a to len za súdny poplatok za odvolanie 33 €, ktoré je ţalovaný povinný nahradiť ţalobkyni do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa 8. februára 2011 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.