2 písm. c/, d/ Občianskeho poriadku, ďalej len O.s.p., zrušil rozhodnutie ţalovaného č. KRP-234-5/DI-2-2008 zo dňa 23.02.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného 3 Sţo 133/2010 2 a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a porušili procesné práva ţalobcu. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe správny orgán prvého stupňa v konaní porušil ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Obvinený z priestupku má rozsiahle práva a povinnosti a jeho právom je aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a k spôsobu dokazovania. Za zákonný postup nemoţno povaţovať, ak obvinenému z priestupku nebol doručený znalecký posudok s tým, aby sa k nemu vyjadril písomne v stanovenej lehote ale bol s ním oboznámený aţ na ústnom prejednaní priestupku (resp. na základe jeho ţiadosti mu bolo umoţnené preštudovanie znaleckého posudku). Správny orgán je povinný procesné práva obvineného z priestupku plne rešpektovať a nie aţ vtedy, ak sa ich plnenia doţaduje. Ten istý záver sa vzťahuje aj k výsluchu svedkov, lebo zo spisu je zrejmé, ţe boli najprv vypočutí bez prítomnosti ţalobcu a aţ následne na základe jeho ţiadosti aj za jeho prítomnosti. Prvostupňový správny orgán nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania tak, ako to upravujú ustanovenia zákona o správnom konaní a ustanovenie § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, neodstránil rozpor v tvrdeniach ţalobcu a vypočutých svedkov, ako aj záverov znalca vo vypracovanom znaleckom posudku. Tento rozpor napokon neodstránil ani druhostupňový správny orgán a základná otázka, kto spôsobil dopravnú nehodu a na základe akých porušení zákona k dopravnej nehode došlo, nebola vyriešená. Pre objektívne posúdenie veci bolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom znalca za prítomnosti účastníkov konania. Ďalej poukázal na to, ţe v znaleckom posudku č. X. Ing. Ţ. sú viaceré nezrovnalosti. Obe vozidlá nemohli jazdiť vedľa seba, keď došlo k zmene smeru jazdy ţalobcu. Ak znalec na č.l. 23 znaleckého posudku konštatoval, ţe vodič vozidla Renault, t.j. ţalobca, bol v čase jeho začiatku odbočovania na vedľajšiu cestu uţ predchádzaný za ním idúcim vozidlom Honda, bolo potrebné, aby sa znalec dôsledne zaoberal aj brzdnými stopami a polohou vozidiel v čase zráţky.
znalca brzdenie vozidla Honda s plným vyuţitím adhézie vozovky prebiehalo aţ do zastavenia, jeho rýchlosť sa postupne zniţovala, pričom medzitým ešte prišlo k vzájomnému kontaktu vozidiel v mieste zráţky. Na základe tohto tvrdenia znalca a brzdnej dráhy vozidla Honda, ktorá bola pribliţne 6,6 m, čo je aj celková dĺţka zadokumentovanej brzdnej stopy, potom jasne nepreukazuje, ţe jediným vinníkom dopravnej nehody bol ţalobca. Aj z konečnej polohy vozidiel Honda a Renault v čase zráţky (zadokumentovaná na č.l. 24 znaleckého posudku) vyplýva, ţe tvrdenia ţalobcu v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu sú dôvodné a preto bolo potrebné sa týmito námietkami v rozhodnutí o odvolaní zaoberať. Touto skutočnosťou sa mal zaoberať aj znalec pri posúdení správnosti techniky jazdy u ďalšieho účastníka dopravnej nehody pána A.A., ktorý je rovnako ako ţalobca povinný dodrţiavať ustanovenia zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 315/1996 Z.z.), teda aj § 14 ods. 5. Motorové vozidlo Honda narazilo do zadných dverí osobného motorového vozidla Renault. Ak by sa boli obe vozidlá v čase predchádzania nachádzali vedľa seba tak ako to tvrdia správne orgány, k zráţke obidvoch by došlo stretom pravej prednej časti vozidla Honda a ľavých predných 3 Sţo 133/2010 3 dverí vozidla Renault. Na základe námietok, ktoré uviedol ţalobca v odvolaní bolo povinnosťou správneho orgánu pochybnosti odstrániť doplnením posudku a pribratím nového znalca. Dôkazmi, na ktoré poukazoval prvostupňový správny orgán v rozhodnutí, a ţalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí stotoţnil, však nebolo spáchanie priestupku ţalobcom nepochybne preukázané, preto krajský súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného, teda v prospech ţalobcu. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe nedoručenie znaleckého posudku nemalo vplyv na rešpektovanie procesného práva ţalobcu
2 zákona o priestupkoch. Ţalobcovi na základe telefonického predvolania zo dňa 09.10.2008 bolo umoţnené jeho preštudovanie dňa 10.10.2008 v čase o 08.00 hod., bol mu zapoţičaný, vrátil ho dňa 13.10.2008 o 11.00 hod. a nepoţiadal o kópiu znaleckého posudku. Ţalovaný uvedenú moţnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia povaţuje za dostatočnú a výhradu krajského súdu, ţe výsluch svedkov bol vykonaný najprv bez prítomnosti ţalobcu a aţ následne na základe jeho ţiadosti a za jeho prítomnosti povaţuje za okolnosť, ktorá nemá ţiaden vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí správnych orgánov. Nebolo dôvodné doplniť znalecký posudok o výpoveď znalca, resp. nebolo potrebné vypočuť znalca za prítomnosti účastníkov konania. Znalec mal k spracovaniu znaleckého posudku kompletný spisový materiál vrátane všetkých výpovedí svedkov, resp. účastníkov konania a v priebehu konania o odvolaní neboli zistené také rozpory medzi výpoveďami svedkov, ţalobcu a technickou analýzou dopravnej nehody, ktoré by bolo účelné odstrániť cestou doplnenia posudku. K tvrdeniu krajského súdu o potrebe, aby sa znalec dôsledne zaoberal aj brzdnými stopami a polohou vozidiel v čase zráţky ţalovaný uviedol, ţe znalec sa touto skutočnosťou náleţite zaoberal a logicky odôvodnil na strane č. 15 a č. 16 znaleckého posudku vrátane presného zobrazenia polohy oboch zúčastnených vozidiel. Znalec miesto zráţky náleţite odôvodnil a určil na strane č. 17 posudku, čo potvrdil aj vyhodnotením poškodení vozidiel Honda a Renault v bode 2.2.7. Potvrdil to nájdením vzájomných kontaktných plôch (obr. č. 12 a č. 13 znaleckého posudku). Znalecký posudok preukazuje, ţe miesto zráţky je potvrdené nielen analýzou pohybu vozidiel, ale aj poškodením vozidiel (strana č. 24 znaleckého posudku obr. č. 21 a č. 22) s následným opisom pohybu vozidiel do konečných polôh (strana č. 25 znaleckého posudku) a na stranách č. 19 aţ č. 30 znalec dôsledne analyzoval dopravnú nehodu. Na strane č. 21 obr. č. 14 a č. 15 znázornil polohy vozidiel Renault a Honda v čase začiatku výpočtu, a následne v čase začiatku akcelerácie vozidla Honda pri začiatku úkonu predchádzania. Z výpovedí svedkov vyplýva, ţe vozidlo Honda pred zráţkou jazdilo tesne za vozidlom Renault a prudko akcelerovalo. Vodič vozidla Honda začal vykonávať úkon predchádzania v čase, keď sa nachádzal cca 18,5 m pred miestom kde začal brzdiť. Znalec na strane č. 22 obr. č. 17 znázornil polohy vozidiel v čase reakcie vozidla Honda na nehodovú situáciu, obr. č. 18 znázornil polohy vozidiel Honda a Renault v čase, keď vodič vozidla Renault začal vykonávať manéver odbočenia. Tento manéver začal vykonávať v čase, keď 3 Sţo 133/2010 4 sa preukázateľne vedľa neho (konkrétne vedľa jeho ľavej zadnej časti) nachádzala predná časť vozidla Honda. Z tohto dôvodu sa ţalovaný nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe obe vozidlá nemohli jazdiť vedľa seba v čase, keď došlo k zmene smeru jazdy ţalobcu. Vozidlo Honda v čase brzdenia jazdilo rýchlosťou cca 37 km/h, čo je moţné hodnotiť ako primeranú rýchlosť okolnostiam v cestnej premávke a úkonu predchádzania v danom úseku. Z uvedeného teda plynie, ţe vozidlo Honda v tom čase vykonávalo nepochybne úkon predchádzania. Ak by vodič vozidla Renault kontroloval situáciu v spätnom zrkadle, videl by vozidlo Honda jazdiace vľavo. Toto pred zráţkou brzdilo (brzdná dráha 6,6 m) a teda zniţovalo rýchlosť jazdy do zráţky, pričom vozidlo Renault nebrzdilo. Na základe tohto mechanizmu vzniku dopravnej nehody vyplýva, ţe vozidlo Honda narazilo do ľavých zadných dverí vozidla Renault. Ţalovaný nezistil ţiadne okolnosti, umoţňujúce ich povaţovať za pochybnosti v prospech ţalobcu. Nevidí dôvod k odstráneniu pochybností doplnením posudku, resp. pribratím nového znalca a vypracovaním posudku. Záverom uviedol, ţe nevidel dôvod viesť konanie proti vodičovi A. keďţe prednosť v jazde na kriţovatke ciest kde došlo k dopravnej nehode nebola upravená dopravnými značkami, t.j. platilo pravidlo pravej ruky. Potvrdzuje to aj stanovisko ODI OR PZ v Poprade zo dňa 10.03.2009,
ktorého nie je moţné uviesť, ktorá z ciest v kriţovatke je hlavnou cestou, resp. vedľajšou cestou. Z tejto dopravnej situácie tak vyplýva, ţe vodič A. nemohol porušiť ustanovenie § 14 ods. 5 písm. e/ zákona o premávke na pozemných komunikáciách, resp. ani § 14 ods. 5 písm. d/ citovaného zákona, keďţe pouţitie znamenia o zmene smeru jazdy ţalobcom nebolo moţné potvrdiť. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Spochybnil správnosť znaleckého posudku, ktorého nedostatkom je, ţe sa nevysporiadal so stavom vozovky a ostrou zákrutou pred miestom nehody znemoţňujúcou dobrý výhľad na prípadné vozidlá idúce v protismere, ktorá robí predbiehací manéver riskantným predovšetkým v súvislosti s tým, ţe znalec hodnotí techniku jazdy vodiča A. ako dobrú a bezpečnú. Poukázal na zjavný rozpor znaleckého posudku, keď pri nameraní brzdnej dráhy 6,6 m na vozidle vodiča A. zn. Honda, nemohol znalec dospieť k záveru, ţe pri začatí odbočovacieho manévru ţalobcom na aute zn. Renault, boli obe vozidlá vedľa seba. Vodič A. musel byť pri začatí odbočovacieho manévru za ţalobcom viac ako 6,6 m vzdialený, keďţe pri predbiehaní musel mať vyššiu rýchlosť ako ţalobca a teda pri brzdení na dráhe 6,6 m musel prekonať väčšiu vzdialenosť za ten istý časový úsek ako ţalobca; znalec sa nezaoberal reakčným časom vodiča A.A., ktorý ešte zvyšuje o ďalšiu dĺţku vzdialenosť 6,6 m brzdnej dráhy medzi oboma vozidlami pri začatí odbočovacieho manévru ţalobcu. Znalec sa mal zaoberať rovnakou otázkou posúdenia správnosti techniky jazdy u pána A.A., ktorý je rovnako povinný dodrţiavať predpisy cestnej premávky. Ţalovaný uznáva, ţe predmetná kriţovatka nie je kriţovatkou s hlavnou a vedľajšou cestou, ale s dvomi rovnocennými cestami. Z toho vyplýva, ţe vodič A. nešiel po hlavnej ceste a v zmysle § 14 ods. 5 písm. e/ zákona o premávke na pozemných komunikáciách mal zakázané predbiehať. Ţalobca odbočoval doľava na kriţovatke a za ním idúci vodič A. ho predbiehal tak, ţe do neho na tejto kriţovatke narazil. Moţno preto dokonca tvrdiť, ţe vodič A. nielenţe predbiehal v tesnej blízkosti pred kriţovatkou (kde mohol ohroziť 3 Sţo 133/2010 5 iné vozidlo prichádzajúce z tejto kriţovatky), ale predbiehal priamo v kriţovatke, čím hrubým spôsobom porušil zákon o premávke na pozemných komunikáciách a spôsobil tým zráţku s motorovým vozidlom ţalobcu. Zo znaleckého posudku, poškodenia ľavých zadných dverí vozidla Renault a z okolností vzniku nehody je zrejme, ţe obidve vozidlá nemohli jazdiť pri začatí odbočovacieho manévru vedľa seba, čoho dôkazom je brzdná dráha 6,6 m vodiča A., ba dokonca vodič A. nemohol byť ani v tesnej blízkosti za automobilom ţalobcu, pretoţe v takomto prípade by ţalobca narazil do jeho vozidla prednou časťou. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil ( § 156 ods. 1, 3 O.s.p. ). Najvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podaného odvolania, a v rámci odvolacieho konania skúmal nielen napadnuté rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ale aj konania, v ktorých boli rozhodnutia vydané. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je priestupkový spis zistil, ţe dňa 31.03.2008 v čase o 12.00 hod. viedol ţalobca osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia ev. č. X. po ceste č. X. v obci Slovenská Ves, kde na kriţovatke s miestnou komunikáciou odbočoval doľava, pričom došlo k zráţke jeho vozidla s vozidlom značky Honda Civic ev. č. X., predcházajúcim vozidlo ţalobcu zľava, ktoré viedol vodič J.A.Vychádzajúc z tejto skutočnosti Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Poprad, Okresný dopravný inšpektorát Keţmarok dospel k záveru, ţe dopravnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla zn. Renaul Thalia, ktorý nedával pred začatím jazdného úkonu znamenie včas , a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním, pri odbočovaní vľavo na miestnu komunikáciu nesledoval situáciu v cestnej premávke, ohrozil vodiča osobného motorového vozidla zn. Honda Civic J.A. jazdiaceho za ním, ktorý ho v tom čase predchádzal po ľavej strane, následkom čoho došlo k zráţke vozidiel, na ktorých vznikla menšia škoda. Týmto konaním ţalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., a rozhodnutím zo dňa 24.11.2008 č. ORP-216/DI-SK-2008 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola
2 zákona č. 372/1990 Zb. uloţená pokuta vo výške 4 000,- Sk (132,77 EUR), zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a
1 zákona č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 1 000,- Sk (33 EUR) do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 3 Sţo 133/2010 6 V dôsledku podaného odvolania ţalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie o priestupku zmenil tak, ţe časť textu č. 1 vo výroku rozhodnutia: ,,...porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 18 ods. 1, § 28 ods. 2 zákona...“, časť textu č. 2: ,,...vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k/, písm. l/ zákona...“ a časť textu č. 3: ,,...ukladá povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500,- Sk (16,59 EUR), ...“ vypustil a nahradil textom č. 1 ,,...porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 18 ods. 1 zákona...“, textom č. 2: ,,...vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. l/ zákona...“ a textom č. 3: ,,...ukladá povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 1 000,- Sk (33 EUR)...“, v prevyšujúcej časti odvolanie ţalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie o priestupku potvrdil. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostali nezmenené.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotoţňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktoré povaţuje za dostatočné, preto ho nebude opakovať a na doplnenie dodáva. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ich definícia je uvedená v ustanovení § 22 zákona o priestupkoch. V danom prípade bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb.,
ktorého priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene k/ bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy zákona o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. , správny poriadok) v znení neskorších predpisov. To znamená, ţe povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj
jednotlivých ustanovení tohto zákona a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad konania. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Obvinený z priestupku 3 Sţo 133/2010 7 má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať (§ 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z. ). Zhodne ako krajský súd aj najvyšší súd dospel k záveru, ţe správne orgány nepostupovali
ustanovení §§ 32 a 47 ods. 3 správneho poriadku a tieţ porušili zásadu in dubio pro reo zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
5 písm. e/ zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2008, vodič nesmie predchádzať, ak - je na križovatke a v tesnej blízkosti pred ňou; tento zákaz neplatí pre vodiča jazdiaceho po hlavnej ceste alebo ak predchádza vpravo
odseku 1; na kriţovatke s riadenou premávkou vodič smie predchádzať len pri svetelnom signáli alebo pokyne "Voľno". Pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty (§ 18 ods. 1 cit. zákona).
2, ods. 5 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Záver prijatý správnymi orgánmi o zodpovednosti ţalobcu za spôsobenú dopravnú nehodu v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. a o nesprávnom spôsobe jazdy ţalobcu, keď začal odbočovať v dobe, keď uţ bol predchádzaný za ním idúcim vozidlom zn. Honda Civic je predčasný. Pochybili správne orgány, ak sa vôbec nezaoberali spôsobom jazdy vodiča J.A., hoci ide o jednu z rozhodujúcich skutočností pre určenie, ktorý z účastníkov nehody porušením svojich zákonných povinností nesie zodpovednosť za nehodu. Správny orgán mal predovšetkým ustáliť pozíciu vozidla zn. Honda Civic vedeného J. A. z hľadiska povinností vyplývajúcich zo zákona č. 315/1996 Z.z., konkrétne vyššie citovaného ustanovenia § 14 ods. 5 písm. e/ zákona, a na základe tohto posúdiť, či k nehode došlo porušením povinnosti ţalobcu pri odbočovaní neohroziť vodičov jazdiacich za ním (čo však neznamená vylúčenie moţnosti ich prípadného obmedzenia napríklad prinútením zníţiť rýchlosť alebo aj zmeniť smer jazdy napríklad obídením sprava), alebo či nehodu zavinil vodič vozidla zn. Honda Civic J.A. jazdiaci za ţalobcom, porušením povinnosti predchádzať vpravo vozidlo meniace smer jazdy vľavo, resp. povinnosť nepredchádzať na kriţovatke a v tesnej blízkosti pred ňou. 3 Sţo 133/2010 8 Správny orgán tieţ nezaujal stanovisko k otázke, či zo spôsobu jazdy vozidla zn. Renault Thalia mohol vodič J.A. usudzovať takýto manéver odbočovania, najmä s prihliadnutím na to, ţe (ako sám uviedol), registroval pred ním pomaly idúce vozidlo. V danom prípade išlo o dopravnú situáciu v intraviláne obce a odbočenie na kriţovatke je potrebné predvídať, čo za daných okolností nesporne zdôvodňuje potrebu zvýšenej opatrnosti. V súhrne tak ide o skutočnosti, ktoré nepochybne nie sú bez významu v kontexte s ďalšími okolnosťami, za ktorých došlo k nehode a napriek tomu zostali v konaní neobjasnené. Dôvodné pochybnosti vyvoláva aj konštatovanie znalca Ing. Ţ. v znaleckom posudku č. X., ţe ,,...je moţné konštatovať, ţe vodič vozidla Renault J.A. bol v čase jeho začiatku odbočovania z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu uţ predchádzaný za ním idúcim vozidlom Honda. Vozidlo Honda sa v čase začiatku odbočovania vozidla Renault uţ celým pôdorysom nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu.“ Na základe toho a s poukazom na § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. vyvodil techniku jazdy vodiča vozidla Renault, teda ţalobcu ako nesprávnu, avšak pri charakteristike miesta dopravnej nehody uvádza, ţe na ceste nie sú vyznačené ţiadne dopravné značky, premávka neriadená, vyplýva z pravidiel cestnej premávky. V stanovisku Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade zo dňa 10.03.2009 sa taktieţ uvádza, ţe v prípade kriţovatky, kde sa stala predmetná dopravná nehoda, ide o kriţovatku nerozlíšenú dopravným značením, to znamená, ţe sa na nej uplatňuje tzv. pravidlo pravej ruky. Správne orgány v podstate len prevzali závery vyjadrené znalcom Ing. Š. v znaleckom posudku č. 74/2008, hoci znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré musí príslušný orgán hodnotiť jednotlivo, no i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ ide o odvolacie námietky ţalovaného týkajúce sa doplnenia dokazovania, najvyšší súd dospel k záveru, ţe vzhľadom na závaţné pochybnosti o presných príčinách dopravnej nehody (správne orgány nezaoberali jazdou vodiča J.A. tak, ako to je vyššie uvedené), ktoré mohli viesť k iným záverom o spôsobe a vzniku ako aj o jej vinníkovi, je táto skutočnosť dôvodom na vrátenie a došetrenie veci a na doplnenie doteraz zisteného skutkového stavu. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, preto bude jeho úlohou doplniť dokazovanie tak, ako naznačil krajský súd, prípadne zrealizovať aj iné dôkazy. Najvyšší súd nemohol vzhľadom na vyššie uvedené ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, ţe rozhodnutia o uloţení sankcie a jej výške sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto v novom konaní správny orgán rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo zrejme, akými úvahami sa správny orgán riadil a aké kritéria pritom zohľadnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 3 Sţo 133/2010 9 Ţalobca si vyčíslil trovy odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného zo dňa 06.04.2010) vo výške 120,17 € + 7,21 € reţijný paušál, spolu 127,38 €. Najvyšší súd priznal ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorá bola na náhradu uplatnená, keďţe ţalobca si na náhradu uplatnil trovy v súlade s § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom v čase vykonania právnej sluţby. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 8. februára 2011 JUDr. Ivan Rumana, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.