Obsah (9)

§ 4a§ 145a§ 250j§ 250k§ 14§ 19§ 6§ 6a§ 219

4 Sžso 83/2007 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu a JUDr. Violy Takáčovej a JUDr. Aleny Adamco

§ 4aods.

1 písm. b/ a c/ zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) účinného do 31. decembra 2003 a ako takej mu

§ 145aods.

2 uvedeného zákona vznikla účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti. Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej za preukázané, že žalobcovi vznikla obligatórna účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení od 1. júla 2001 do 30. júna 2004, pretože

údajov a výpisov z daňových priznaní žalobcu mal zo samostatnej zárobkovej činnosti príjmy v roku 2000 v sume 339.234,–Sk, v roku 2001 v sume 356.189,–Sk a v roku 2002 v sume 650.987,–Sk. K námietke žalobcu, že nie je tým istým právnym subjektom, ktorému bola uložená povinnosť uhradiť poistné a penále, krajský súd uviedol, že je preukázané, že žalobca podnikal ako fyzická osoba JUDr. F. s podnikateľským dovetkom & COMPANY a konštatoval, že ani námietky žalobcu o nedostatku pasívnej legitimácie a nulite živnostenského oprávnenia nie sú dôvodné, pretože povinnosť platiť poistné mu vznikla v súvislosti s výškou príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti a to z poskytovania právnej pomoci na základe oprávnenia komerčného právnika. Krajský súd vyslovil záver, že žalovaná postupovala správne, keď neakceptovala tvrdenia žalobcu doložené lekárskymi správami a nálezmi alebo potvrdeniami o liečbe, lebo tieto nie sú takými dokladmi, ktoré by mohli byť zohľadnené pri predpísaní dlžného poistného 4 Sžso 83/2007 3 za vyššie uvedené obdobia a uviedol, že žalobcovi by bolo možné zohľadniť iba potvrdenie o práceneschopnosti vydané jeho lekárom, ktoré však žalobca ani na výzvu žalovanej nepredložil. Tiež uviedol, že fotokópia potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vystaveného dňa 26. januára 2001 nemohla byť relevantná, nakoľko v tomto konaní bolo žalobcovi predpísané poistné až od júla 2001. Poukázal tiež na závery žalovanej, ktorá šetrením u pobočky zistila, že v evidencii pracovných neschopností na rodné číslo alebo priezvisko žalobcu neboli evidované žiadne práceneschopnosti a že žalobca si ani neuplatnil nárok na nemocenské. Z týchto dôvodov krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehota odvolal žalobca žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutia pobočky i žalovanej sa zrušujú. Krajskému súdu vytýkal, že sa nezaoberal nedostatkami správnych rozhodnutí spočívajúcimi v tom, že tieto ukladali povinnosť neexistujúcemu subjektu JUDr. F. P. and COMPANY, O., ktorý však nikdy právne nevznikol, ako i to, že súd neakceptoval jeho návrh na prerušenie konania do rozhodnutia o jeho žalobe proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci nulity živnostenského oprávnenia. Dôvodil, že nebolo ustálené, komu boli správne rozhodnutia doručované a kto je pasívne legitimovaný. V ďalšom krajskému súdu vytkol, že sa nevysporiadal s námietkami o jeho práceneschopnosti, ktorú preukázal napr. dokladmi o ústavnej aj kúpeľnej liečbe. Namietal i postup v exekúciách vedených proti nemu. Žalovaná sa v podanom vyjadrení k odvolaniu stotožnila so závermi krajského súdu a preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že žalobca neuviedol žiadne nové právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Stotožnila sa so záverom krajského súdu, že žalobca nepredložil doklady – potvrdenia o pracovnej neschopnosti vydané lekárom, ktorý by mu dĺžku práceneschopnosti určil predpísaným spôsobom. 4 Sžso 83/2007 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

§ 4aods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. sa na účely sociálneho zabezpečenia za samostatne zárobkovo činné osoby považujú b/ osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť, c/ osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti

osobitných predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú činnosť

osobitného predpisu, v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov. V zmysle poznámky pod čiarou je takýmto osobitným predpisom napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov.

§ 14zákona č.

274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len zákon č. 274/1994 Z.z.) poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sú povinní platiť samostatne zárobkovo činné osoby (ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/). Fyzické osoby a právnické osoby uvedené v odseku 1 písm. a/ až d/ a v odseku 2 písm. a/ až d/ sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s výnimkou obdobia, počas ktorého boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a/, c/ a d/ a v odseku 2 písm. a/, c/ a d/ uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti (ods. 7, písm. a/)

§ 19ods.

2 zákona č. 274/1994 Z.z. za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činná osoba.

§ 6ods.

1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom od 1. januára 2001 na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých 4 Sžso 83/2007 5 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk.

§ 6aods.

1 tohto zákona samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 ods. 1 písm. c/ účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu nebol vyšší ako 100 000 Sk.

§ 145a

tohto zákona na nemocenskom poistení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako (ods. 1). Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 1 účasť na nemocenskom poistení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu 1ha/ bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu 1ha/ nebol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako (ods. 3). Odvolací súd mal z administratívneho spisu žalovanej za preukázané, že žalobca bol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období samostatne zárobkovo činnou osobou vykonávajúcou činnosť na základe osobitných predpisov a to od

1. októbra 1991, kedy bol ako komerčný právnik zapísaný do zoznamu vedeného bývalou Komorou komerčných právnikov Slovenskej republiky; (dňom
2. januára 2004 bol zapísaný do zoznamu Slovenskej advokátskej komory). Okrem toho bol žalobca držiteľom živnostenského oprávnenia zo dňa
3. januára 1994 a od decembra 1992 bol poberateľom starobného dôchodku. Žalobcovi, ktorý mal

údajov a výpisov z daňových priznaní zo samostatnej zárobkovej činnosti (činnosti komerčného právnika) príjmy v roku 2000 v sume 339.234,–Sk, v roku 2001 v sume 356.189,–Sk a v roku 2002 v sume 650.987,–Sk, teda zo zákona vznikla účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. 4 Sžso 83/2007 6 Pobočka na základe kontroly odvodu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zistila, že žalobca neuhradil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie od

1. januára 2001 do
2. decembra 2003 a preto mu predpísala na úhradu dlžné poistné na nemocenské poistenie v sume 6.912,–Sk za obdobie od
3. januára 2001 do
4. decembra 2003 a poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 40.320,–Sk za obdobie od
5. januára 2001 do
6. decembra 2003, spolu v sume 47.232,–Sk. Na odvolanie žalobcu žalovaná zmenila toto rozhodnutie tak, že žalobcovi predpísala poistné na nemocenské poistenie v sume 5.760,–Sk za obdobie od
7. júla 2001 do
8. decembra 2003 a poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 33.600,–Sk za obdobie od
9. júla 2001 do
10. decembra 2003, teda spolu v sume 39.360,–Sk a v ostatnom rozhodnutie pobočky potvrdila. Krajský súd konštatoval, že žalobcovi vznikla v spornom období povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a to na základe príjmu dosiahnutého činnosťou komerčného právnika a preto námietky žalobcu týkajúce sa živnostenského oprávnenia nepovažoval za relevantné, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Treba uviesť, že žalovaná sa zaoberala aj námietkou žalobcu o jeho práceneschopnosti, keď žalobcu vyzvala na predloženie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Žalobca však požadované doklady nepredložil. Ako to sám v odvolaní uviedol, predložil lekárske správy, potvrdenia o ústavnej i kúpeľnej liečbe a iné, ktoré však na účely konania nemožno akceptovať ako potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a fotokópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti z januára 2001 tiež nemožno vziať do úvahy, nakoľko žalobcovi bolo predpísané dlžné poistné až za obdobie od júla
11. Z administratívneho spisu navyše vyplýva, že žalovaná zistila, že v evidencii práceneschopností nebola registrovaná žiadna práceneschopnosť na priezvisko resp. rodné číslo žalobcu v rozhodnom období a žalobca si ani neuplatnil nemocenské. Námietku žalobcu o nedoručení napadnutých rozhodnutí žalovanej i pobočky nepovažoval odvolací súd za právne relevantnú, nakoľko i v zmysle § 24 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 33 zákona č. 274/1994 Z.z. sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok a na doručenkách sa nachádzajú podpisy žalobcu s dátumom a pečiatkou pošty K.
12. 4 Sžso 83/2007 7 Odvolací súd sa nezaoberal námietkami týkajúcimi sa postupu v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi z dôvodu, že predmetom tohto konania je odvolanie voči rozsudku krajského súdu vo veci súdneho prieskumu správneho rozhodnutia žalovanej. Krajský súd preto nepochybil, keď po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej žalobu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil so závermi krajského súdu, že poistné bolo žalobcovi predpísané v súlade so zákonom. Nakoľko dôvody uvádzané žalobcom neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 219OSP potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, nakoľko žalobca nebol ani v odvolacom konaní úspešný a žalovanej trovy nevznikli (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. novembra 2008 Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová