5 zákona č.511/01992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/46985/09/Maj zo dňa 12.11.2009, ktorým bol
6 písm. b/ bod l zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 13.249,28 Eur, s odôvodnením, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia výdavkov za stavebné práce a správca dane správne posúdil, že v prípade sporných výdavkov ich vynaloženie na daňové 2 3 Sžf 39/2010 účely nebolo preukázané , aj keď tieto žalobca účtoval . Výdavky preto nie sú
1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami a boli uplatnené v rozpore s § 2 písm. i / zákona č. 595/2003 Z.z. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, v priebehu ktorej vypočul žalobcu viackrát, vyzval ho na predloženie dokladov, vypočul bývalého konateľa A., s.r .o. J.B. i súčasného konateľa M. a dožiadaním zisťoval skutočnoti o T., s.r.o., ktorý mal vykonať subdodávateľské práce pre A., s.r.o. Žalobca tvrdil, že mal obchodný vzťah s A., s.r .o. v roku 2007, ktorú zastupoval konateľ J. B. Práce vykonali zamestnanci dodávateľa a doklady podpisoval a preberal peniaze konateľ J.B. Konateľ J.B. však tvrdil , že stavebné práce vykonal dodávateľsky cez T., s.r.o. S. , ale podpísal doklady a prevzal od žalobcu peniaze a keďže firmu predal, účtovníctvo už nemá. Nový konateľ A., s.r .o. (zmenu názvu od 8.11.2007, predtým I. , s.r .o.) M.Č. uviedol, že doklady nemá a účtovníctvu nerozumie a spoločnosť na uvedenej adrese ani nesídli. Dodávateľ T., s.r.o. nekomunikuje s úradmi, poštu nepreberá, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a konateľa sa nepodarilo zabezpečiť na výsluch ani pomocou polície. Je trestne stíhaný za vystavovanie fiktívnych faktúr po celej Slovenskej republike. Pre tieto rozpory a zistenie skutočnosti bol žalobca vyzvaný na preukázanie daňových výdavkov, keďže predložil len faktúry, pokladničné doklady a zmluvu z 1.5.
2, veta prvá O.s.p.) a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l ,2 O.s.p. ako vecne správny.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd zistil , že v odvolacom konan í bola spornou zásadná právna otázka, a to, či žalobcovi ako daňovému subjektu možno uznať ako daňové náklady výdavky na úhradu faktúr dodávateľovi, u ktorého existujú pochybnosti , č i tento dodávateľ skutočne vykonal zaplatené stavebné práce a odovzdal ich žalobcovi ako daňovému subjektu. V danom prípade je zrejmé, že správca dane nespochybňuje skutočnosť reálneho vykonania uhradených stavebných prác, ale spochybňuje skutočnosť, že boli vykonané dodávateľom práve tým dodávateľom, ktorému boli faktúry uhradené. Správca dane túto daňovú situáciu kvalifikoval
l a § 20 ods. l zákona č. 595/2003 Z.z. ako nedaňové výdavky, pretože výdavky neboli preukázateľn e vynaložené na dosiahnutie zabezpečenia a udržania príjmov, aj keď o týchto žalobca riadne účtoval. Žalobca ako daňový subjekt súčasne tvrdil , že nemôže ovplyvniť stav účtovnej evidencie u svojich dodávateľov, ani túto evidenciu kontrolovať, a preto by tieto skutočnosti nemali byť zohľadňované v rámci jeho dôkazného bremena v daňovom konaní.
i/ zákona č.595/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaní v evidencii daňovníka
11, ak tento zákon nestanovuje inak.
1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom , aj keď tieto výdavky daňovník účtoval a daňovým i výdavkami nie sú ani tie výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 4 3 Sžf 39/2010 Najvyšší súd ustálil , že v tomto prípade je kľúčovou otázkou preukázanie súvislosti daňových výdavkov so zdaniteľným príjmom daňového subjektu. Najvyšší súd konštatuje, že výdavky v danom prípade predstavovali úhrady za vykonané stavebné práce . Tieto úhrady sa vykonávali hotovostným spôsobom , pričom v administratívnom spise sa nachádzajú výdavkové pokladničné doklady od žalobcu a príjmové pokladničné doklady od spoločnosti A., s.r .o. Z hľadiska účtovného teda výdavky sú preukázané. To, čo v danom prípade nie je preukázané, je vecná súvislosť deklarovaných výdavkov so zdaniteľným príjmom žalobcu . Zdaniteľný príjem žalobcu súvisel s prijatými stavebnými prácami. Ak nebolo preukázané, že stavebné práce boli zaplatené tomu subjektu, ktorý ich reálne vykonal, neexistuje vecná súvislosť medzi prijatými stavebnými prácami a vykonanou odplatou za ne. Žalobca teda výdavok zaplatil niekomu, koho plnenie neprijal na uskutočňovanie vlastných zdaniteľných plnení. Dôkazové bremeno na preukázanie vecnej súvislosti má daňový subjekt. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
l O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 18. januára 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.